Je možné pojem zdravia uzavrieť do definícií a poučiek? Ako sa dá táto, pre mnohých samozrejmá a pritom nevyčísliteľná hodnota jednoducho vysvetliť?
Zdravie ako súčasť spôsobu života
Zdravie je charakteristikou, vlastnosťou existencie jednotlivca. Je formou, ktorou sa človek prejavuje, je prejavom jeho ovplyvniteľnej, ale aj neovplyvniteľnej, poznateľnej aj nepoznateľnej existencie.
Zdravie je produktom jeho činnosti, dôsledkom vnímania, výučby, postoja a konania človeka. Nie je len prejavom konkrétneho jedinca, ale aj predchádzajúcich generácií, ich biologického a genetického potenciálu a spôsobu uspokojovania ich potrieb.
Hodnota zdravia
Zdravie má rôznu hodnotu a rôzny stupeň preferencie. Pre rôzne spoločenské skupiny má zdravie a život hodnotu určovanú podľa rôznych kritérií. V niektorých kultúrach stavajú martýrstvo, hazard s ľudským životom alebo položenie života za politické ideály hodnotu zdravia a života do inej dimenzie.
Zdravie a choroba majú pre človeka rôznu hodnotu aj vzhľadom k jeho veku alebo stavu. Starší ľudia majú obvykle iný pohľad na zdravie a chorobu ako mladšia generácia. Osamelí ľudia vnímajú chorobu inak, ako ľudia žijúci v trvalom zväzku. Ľudia aktívni, spoločenskí, väčšinou inak prezentujú svoj postoj k zdraviu a k chorobe ako utiahnutí ľudia.
V každodennej komunikácii, ale aj pri príležitostných želaniach, si ľudia prajú zdravie ako najcennejšiu hodnotu. Zdá sa, že zdravie je považované za najdôležitejšiu podmienku kvalitného života. Obvyklé hodnotenie dôležitosti zdravia nie je totožné s ochotou a potrebou jednotlivcov reálne ochraňovať zdravie. Ak si aj ľudia navzájom želajú zdravie, v skutočnosti dávajú prednosť uspokojovaniu iných ľudských potrieb. Paradoxne, často vykonávajú, alebo podporujú také aktivity, ktoré zdravie prinajmenšom ohrozujú alebo pri ktorých o zdravie prichádzajú. Stupeň preferencie a hodnoty zdravia jednotlivcov závisí predovšetkým od individuálnych vlastností človeka, od jeho potrieb, od jeho možností, ale najmä od jeho reálneho stavu zdravia. Dá sa povedať, že ľudia, ktorí na sebe, alebo na svojich blízkych pocítili ohrozenie alebo stratu zdravia, prejavujú väčšiu citlivosť k problematike podpory zdravia.
Vedomosti o podpore zdravia
Dalo by sa predpokladať, že podpora zdravia a konanie na jeho ochranu súvisia s množstvom vedomostí a znalostí o podpore zdravia, že najväčšie úsilie na podporu vlastného i spoločenského zdravia budú vynakladať ľudia, ktorých vzdelanie je bližšie, alebo priamo zamerané na medicínu a zdravotníctvo.
Žiaľ, stáva sa, že aj vzdelaní ľudia sa v praxi správajú úplne inak. Nedodržiavajú pravidlá zdravej životosprávy, nevenujú sa fyzickej aktivite, telo i dušu vystavujú zdravotným rizikám. Pre silnejšie vplyvy a dôvody sa ľudia mnohokrát nesprávajú podľa získaných vedomostí. Možnosti, schopnosti a potreby ovplyvňujú ich správanie tak, že sa u nich nevytvorí postoj „človeka podporujúceho zdravie“. Sú síce informovaní, verejne pravidlá prezentujú, ale v reálnom živote ich nedodržiavajú.
Spoločnosť a podpora zdravia
Je dôležité, aby spoločnosť vytvárala také pravidlá a zákony, ktoré prikazujú jednotlivcovi podporovať zdravie a súčasne nedovoľujú vykonávať aktivity, ktoré zdravie ohrozujú alebo likvidujú.
Preventívne prehliadky, kontrola znečisťovania prostredia, zákonná povinnosť absolvovať kurzy s praktickými cvičeniami, sú účinnými spoločenskými formami spoločenskej podpory zdravia.
Vek a podpora zdravia
Nie u každej vekovej skupiny sa dá ovplyvňovať tvorba postoja k podpore zdravia rovnako efektívne. Občania vyšších vekových kategórií často začnú striktne dodržiavať pravidlá „zdravého života“, až keď sú chorí.
Najovplyvniteľnejšou vekovou skupinou sú deti predškolského veku. Ovplyvňovanie postoja k čomukoľvek je v období puberty nesmierne náročné. Dôležitá je forma a spôsob. Najúčinnejším spôsobom výučby je „osobný príklad“ (napríklad používanie helmy pri bicyklovaní).
Pri zisťovaní objemu vedomostí o prvej pomoci u mladých ľudí sa stretávame s veľmi negatívnym hodnotením vlastných vedomostí, ale aj vedomostí svojich rodičov o „prvej pomoci“. Mladí ľudia sú schopní formulovať, že „je potrebné“ vedieť poskytnúť prvú pomoc, ale prakticky ju už neovládajú. Mladý človek často považuje podporu a ochranu zdravia za „mrhanie časom“.
Autor článku: PhDr. Darina Brukkerová, PhD., MPH, časopis Bedeker zdravia