Ak trpíte alergiologickými ochoreniami dýchacích ciest akými sú – senná nádcha, alergická bronchitída, alergická astma, ale aj chronická bronchitída či chronické zápaly prínosných dutín, pravdepodobne robíte všetko preto, aby ste mali svoju chorobu pod kontrolou. Efektívnou metódou liečby, bez použitia liekov, je jaskynná liečba – speleoterapia. Doterajšie poznatky o speleoterapii poukazujú na zlepšenie zdravotného stavu pacientov, zníženie spotreby liekov a dlhodobý liečebný efekt.
Na Slovensku žije vyše 180-tisíc pacientov s diagnózou alergie, astmy či chronického zápalového ochorenia dolných dýchacích ciest. Vo všeobecnosti platí, že až 80 percent detí – astmatikov a alergikov – v dospelosti aj naďalej trpí týmito ochoreniami. Po 10 rokoch z detí, ktoré jedenkrát absolvovali jaskynnú liečbu, je to už iba 24 percent.
Výskumy jednoznačne potvrdzujú – pobyt v jaskyni redukuje počet záchvatov astmy, astme podobných stavov a infekcií dýchacích orgánov z priemerného počtu päťkrát za rok na jeden až dvakrát ročne. Poklesol aj počet detí v starostlivosti alergológov po 10. rokoch od absolvovania speleoterapeutických pobytov. Speleoterapia je inhalačná liečba – jaskyňa je prirodzené inhalatórium s protizápalovým účinkom na sliznice dýchacích ciest. Je to aj istá forma otužovania zvyšujúca odolnosť voči nachladeniu. Pacienti sú po liečbe speleoterapiou menej náchylní na infekcie, ich chorobnosť sa znižuje a výrazne klesá spotreba antibiotík. Podľa prieskumov z roku 2006, sa cena mesačnej liečby astmy v závislosti od typu terapie pohybuje od 1500 do 3000 korún. Pre porovnanie, priemerné náklady na lieky podané v prípade ambulantného ošetrenia pri náhlom zhoršení stavu astmatika predstavujú podľa analýz v priemere 7 116 korún, pri hospitalizácii po náhlom zhoršení stavu sa tieto náklady vyšplhajú až na úroveň v priemere 42 537 korún. Pacient – astmatik však aj pri užívaní liekov zostáva astmatikom... Speleoterapia prelaďuje atopickú – astmatickú „vlohu“ s dlhodobým účinkom.
Zdravie nájdete v podzemí
Speleoterapia je liečebná metóda, ktorá využíva špecifické a unikátne vlastnosti prostredia, hlavne ovzdušia aerosólu, prevažne krasových jaskýň na liečbu chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov. Liečivý účinok speleoterapie je podmienený zložením mikroklímy jaskynného ovzdušia. Unikátne ovzdušie krasovej jaskyne charakterizuje nízka teplota, stopercentná vlhkosť, vysoká koncentrácia vápnika, horčíka, elektronegatívny náboj ionizovaného ovzdušia.
Prostredie je prakticky sterilné, bez baktérií, alergénov, škodlivín a plesní. Všetky parametre mikroklímy sú zachované aj pri vysokej návštevnosti, mikroklíma sa sama regeneruje. Speleoterapia nie je klimatická liečba, ako ju mnohí nesprávne zaraďujú. Jaskyňa je prirodzené inhalatórium, ktoré sa nedá umelým spôsobom napodobniť. Spojenie tohto účinku prináša želateľné výsledky najmä v kombinácii s komplexnou odbornou zdravotnou, rehabilitačnou a rekondičnou starostlivosťou.
„Prvú speleoterapiu na Slovensku u detí s astmou a chorobami dýchacích ciest realizoval v Gombaseckej jaskyni už na začiatku 60. rokov MUDr. Klincko, primár detského oddelenia v Rožňave. Bol jedným z prvých po zakladateľovi modernej speleoterapie, nemeckom profesorovi Spannagelovi. Speleoterapia, ktorá patrila pôvodne medzi ľudové empirické liečiteľstvo, dnes prekonala bariéru poznania i dôvery a definitívne sa zaraďuje medzi účinné liečebné postupy,“ hovorí Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., prednosta Kliniky detí a dorastu Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a predseda Medzinárodnej spoločnosti speleoterapie – CPS UIS.
Na liečbu dohliadajú odborníci
Základným liečivým prvkom speleoterapie je jaskynné ovzdušie. „Jaskyňa je vlastne prírodné inhalatórium aerosólu, ktorý je z hľadiska zloženia unikátny, nenapodobiteľný umelým spôsobom. Jeho ďalšou vlastnosťou je stálosť a schopnosť veľmi rýchlej obnovy. Aerosól jaskynného ovzdušia hojí kaskádu zápalových dejov, obnovuje celistvosť slizníc, upravuje ich čistiacu schopnosť,“ upresňuje profesor Dluholucký.
Pobyt v podzemí je pre pacientov spojený s aktívnymi dychovými cvičeniami, vrátane prvkov jogy, autogénneho cvičenia a relaxácie pri ezoterickej hudbe. Potom nasleduje odpočinok – všetko pod vedením zdravotníckych pracovníkov. Bezpečnosť a trvalý dozor zabezpečuje profesionál Správy Slovenských jaskýň – speleológ. Ako profesor Dluholucký ďalej upresňuje, pobytom v jaskyni však liečba nekončí. Keďže opakované, chronické či alergické ochorenia horných a dolných dýchacích ciest spôsobujú pokles celkovej odolnosti organizmu, stratu výkonnosti, hlavne u detí sa vytvára osobnosť „chronicky chorého dieťaťa“ – obmedzovaného rodičmi pre obavu z choroby. Aktivity mimo jaskyne sú zamerané na pohyb, rehabilitačné cvičenia, riadené športové, turistické a spoločenské aktivity. Ich cieľom je – zlepšiť odolnosť organizmu, výkonnosť, otužilosť a radosť zo života.
Slovenský pacient chce byť informovaný
Speleoterapia pomohla už tisíckam najmä detských pacientov s chronickými opakovanými a alergickými ochoreniami dýchacích orgánov. Otvorenejší a prístupnejší voči novinkám v liečbe sú najmä pacienti z Bratislavského regiónu, ktorí sú ochotní do zdravia investovať. „Tí dokonca často opakovali kúry speleoterapie a brali ju ako relaxačnú dovolenku spojenú s udržiavaním zdravia. Naopak – lekárska verejnosť je najrezistentnejší fenomén. Dnes už exaktne dokázané výsledky stále ťažko prenikajú do povedomia praktických lekárov – o to skôr, že napísať recept a užívať liek je často jednoduchšie. Pritom by stačilo hľadieť na zdravotné problémy ako celok, akceptovať vývoj nových poznatkov a možností, v medicíne zvlášť,“ hovorí profesor Dluholucký. Vo svete sa však jaskynná liečba využíva v podstatne širšom rozsahu. „Pracoviská v soľných baniach v Solotvino v Perme zaznamenali výborné výsledky liečby akútnych popálenín. Na liečbu obezity a porúch látkovej výmeny sa využíva horúca jaskyňa Grota Giusti pri Montecatini Terme v Taliansku, reumatické kĺbové ochorenia sa liečia zasa v ,,horúcej‘‘ a radónovej bani kúpeľov Bad Gastein v Rakúsku,“ upresňuje Dluholucký. Krasové jaskyne – ktoré sú u nás dominantné – sú najoptimálnejšou variantov na choroby dýchacích orgánov a astmu.
Najväčšou nevýhodou speleoterapie je predovšetkým jej dostupnosť, čiže obmedzený počet vhodných jaskýň alebo baní. S tým je spojená nutnosť cestovania, aklimatizácie pacientov prichádzajúcich z iných klimatických oblastí, ubytovania v blízkosti jaskýň (liečba sa obvykle prevádza formou sanatórií, teda je nutný niekoľkodňový až niekoľkotýždňový pobyt) a väčšinou aj obmedzený počet lôžok. Speleoterapia tak vyžaduje pacientov čas a zanedbateľné nie sú ani finančné náklady.
Optimálna dĺžka pobytov
Dlhoročné porovnávacie štúdie ukázali optimálnu dĺžku pobytov. „Ideálna doba pobytu v jaskyni je minimálne 14 dní po 2 hodiny denne. Ak pacient strávi v podzemí 28 – 32 hodín, dosiahne sa požadovaný efekt. Kratšie pobyty majú len čiastočný účinok. Na druhej strane, považujeme za zbytočné predlžovať speleoterapeutický pobyt nad uvedenú dobu, pretože predlžovanie pobytov výrazne nezvyšuje efekt liečby,“ tvrdí profesor Dluholucký.
Speleoterapia nie je iba pobyt v jaskyni, ako si to veľa ľudí myslí. „Je to za takmer 40 rokov vypracovaný systém komplexnej starostlivosti, ktorý v sebe zahŕňa to, čo sa dnes populárne nazýva ,,škola astmy‘‘ – rehabilitáciu s nácvikom správneho dýchania, autogénny relaxačný tréning s prvkami jogy, ale aj rekondičnú záťaž či psychologické ovplyvňovanie,“ dodáva profesor Dluholucký.
Šport, zábava, oddych – to všetko prispieva k tomu, aby sa dosiahol stav telesnej a duševnej pohody „Mnohým pacientom stačí absolvovať jeden speleoterapeutický pobyt a upraví sa im zdravotný stav na potrebnú mieru. Hovorí sa o astmatickom pochode. To znamená, že astma neútočí okamžite ako infarkt, naopak, postupne sa vyvíja, pacient začne kašlať, slzia mu oči, dostane nádchu, čiže ide o dlhodobý proces. Cieľom speleoterapie je tento „pochod“ zastaviť. Čím dlhšie trvá, tým je viac fixovaný. Preto má speleoterapia najväčší účinok u detí, kde ešte nedošlo k trvalým zmenám na dýchacích orgánoch. Mnohí pacienti liečbu opakujú „len“ pre istotu, ale zo zdravotného aspektu ju nepotrebujú, “ upresňuje profesor Dluholucký. Do jaskyne je vhodné sa obliecť podobne ako na lyžovačku, čiže viacvrstvové, nepremokavé oblečenie, topánky a čiapka, nakoľko v jaskynnom prostredí je 100 percent relatívna vlhkosť, teplota dosahuje 5,6 stupňa po celý rok.
Speleoterapia je jedinečná najmä v tom, že dosahuje prekvapivé výsledky s minimálnymi nákladmi. „Najlepší efekt trvale dosahujeme u alergických a opakovaných ochorení mladšej vekovej kategórie. Toto platí pre astmu aj pre pozápalové stavy ochorení dýchacích ciest a pľúc, čiže pre indikácie z hľadiska dýchacieho traktu. Výnimkou však nie sú ani starší pacienti. Naopak, celý svet lieči práve dospelých,“ dopĺňa profesor Dluholucký. Napríklad v Nemecku ani v Španielsku deti nechodia na speleoterapiu. Detskí pacienti sú špecifikom Slovenska, a Českej republiky tým, že speleoterapia sa začala používať pediatrami a v detských ozdravovniach. V ich prípade je speleoterapeutická liečba najúčinnejšia.
Bystrianska jaskyňa
Teplota vzduchu v jaskyni je 5,7 – 7,2°C a relatívna vlhkosť 92 – 98 percent. Praktizuje sa v nej detská speleoterapia už od roku 1972. Pacient môže absolvovať ambulantný pobyt. Ubytovanie si zabezpečí v hoteli alebo v penzióne, má zabezpečenú komplexnú zdravotnícku starostlivosť aj pri neočakávanom ochorení. Cena bude spresnená priamym záujemcom.
Belianska jaskyňa
Od roku 1991 sa začala využívať Belianska jaskyňa na dychové cvičenia pacientov. Celoročná priemerná teplota v jaskyni je 5 – 6°C, relatívna vlhkosť vzduchu dosahuje 97 percent. Pacienti absolvujú 45-minútové dychové cvičenie v Belianskej jaskyni štyrikrát v týždni (utorok až piatok) pod vedením rehabilitačnej sestry. Procedúru ordinuje lekár po vstupnej prehliadke klienta. V roku 2007 sa uskutočnilo 2 440 vstupov do jaskyne. Najvyššia návštevnosť je v jarných a v letných mesiacoch. Náročnosť výstupu znemožňuje využívať jaskyňu pre pacientov so závažnou poruchou ventilácie, ako aj pacientov s postihnutím pohybového aparátu. Sanatórium v Tatranskej Kotline využíva jaskynné priestory na speleoterapiu pre dospelé osoby. Pre samoplatcov sú v ponuke špeciálne programy ako Stop sennej nádche (cena 9- nočného pobytu s polpenziou a procedúrami je od 7 480,- Sk) alebo Klimatoterapia (cena 7- nočného pobytu s polpenziou a procedúrami je od 6 190,- Sk).
Jasovská jaskyňa
Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje okolo 98 percent. Čistý vzduch je ideálny na liečenie rôznych alergénov a astmy, hlavne u detí. Speleoterapia je v Kúpeľoch Štós kombinovaná s klimatickou liečbou, ktorej súčasťou sú liečebné procedúry zamerané na dýchací a pohybový aparát. Sedemdňový wellness pobyt, s ubytovaním, polopenziou, vstupnou, priebežnou a výstupnou lekárskou prehliadkou a liečebné procedúry stojí približne od 5 520,- Sk.
Čo prezrádzajú čísla
S 95 percentnou pravdepodobnosťou, ak ste boli chorí zhruba 6 a viackrát rok pred absolvovaním dvojtýždňovej liečby, ďalší rok ochoriete len 1,4 krát. Je preukázané, že po 10 rokoch zostane u alergológa sledovaných len 23 percent pacientov. Pritom sa hovorí, že alergik zostane takmer v 80 percentách alergikom na celý život.
Zdroj: Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.
Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký: „Chceli sme dokázať, že to nefunguje ...“
„Moje začiatky v oblasti liečby speleoterapie sú trochu kurióznou záležitosťou. Môj predchodca, primár Fabián s primárom MUDr. Bőhmom-Kleinom z Brezna v roku 1970 začali s liečbou v Bystrianskej jaskyni. V roku 1972 tam začali robiť popri nemocničnej liečbe cez prázdniny doliečovacie turnusy pre astmatikov. V tej dobe som bol jeho zástupcom a intenzivistom. Venoval som sa kritickým stavom v detskom veku a intenzívnej pediatrickej starostlivosti. Jaskyňa Bystrá mi išla značne na nervy a vyťažovala našich pracovníkov, oberala nás o čas. Vtedy neexistovali nijaké relevantné dôkazy o jej účinku, čiže som to považoval za plytvanie času a energie. O dva roky neskôr som sa stal primárom a zadal som výskumný projekt na 5 rokov dopredu – skúmať účinok jaskyne, pretože sme chceli dokázať, že to nefunguje.
Výskumný projekt speleoterapie prebiehal 5 rokov. Jedna skupina detí chodila do jaskyne, druhá do jaskyne nechodila, inak robili deti všetky aktivity spolu. Potom sme tieto výsledky porovnali z hľadiska frekvencie ochorenia a astmatických atakov rok pred liečbou a rok po liečbe. Výsledky boli prekvapivé. Zistili sme, že prostredie Nízkych Tatier nemá vôbec nijaký vplyv na priebeh a frekvenciu týchto ochorení. Frekvencia ochorení, astmatických záchvatov, zápalov pľúc a iných infekcií bola rok po absolvovaní speleoterapie štatisticky významne nižšia – až na desatinu – voči skupine, ktorá do jaskyne nechodila. Na Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie sme obhájili účinnosť tejto liečby.“
Autor článku: Zuzana Voštenáková, časopis Bedeker zdravia