Úroveň hluku je v mestách a obciach regulovaná, preto sa nespokojní občania môžu v prípade nadmernej hlučnosti vo svojom okolí sťažovať samosprávam. Hlukový limit pre obytné územie cez deň predstavuje úroveň 50 decibelov. Cez noc je limit znížený na úroveň 45 decibelov. "Merania sa spravidla robia na podnet občanov. Naďalej však pre samosprávy ostáva problém vo výrazných finančných výdavkoch na meranie hlukových limitov," konštatoval pre TASR hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Priblížil, že ľudia sa najčastejšie sťažujú na nadmerný hluk spôsobený, technologickou prevádzku zariadení, nadmernou vyťaženosťou dôležitých komunikačných ťahov, prípadne bujarými domovými oslavami, alebo prevádzkou nočných podnikov. "Samosprávy v takomto prípade musia zasiahnuť a preskúmať opodstatnenosť sťažností či podnetov," poznamenal.
Stanovenie hlukových limitov a spôsoby ich merania sú zakotvené v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. "Jeho filozofiu mestá a obce prispôsobujú svojim lokálnym podmienkam," doplnil Kaliňák. V príslušných všeobecne záväzných nariadeniach napríklad stanovujú povinnosť dodržiavať nočný pokoj či rešpektovať prípustné hranice hluku.
Hluk je definovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Aj krátkodobé pôsobenie rušivého hluku v obytnom interiéri s hladinami presahujúcimi 35 až 40 decibelov (dBA) môže podľa odporučenia Svetovej zdravotníckej organizácie viesť k narušeniu pokojného spánku.
Dlhodobá rušivosť a obťažovanie hlukom v rozmedzí 50 až 70 dBA v čase relaxácie fyzických a duševných síl človeka napríklad v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov majú priamu súvislosť s hypertenziou či neurózou človeka alebo poruchami spánku. Nadmerný hluk na pracoviskách presahujúci trvale hodnotu 85 dBA spôsobuje postupnú stratu sluchu a trvalý posun prahu počutia.
Autor článku: TASR