Zdravá koža je od narodenia osídlená normálnou, rezidentnou bakteriálnou flórou. Úloha kože spočíva najmä v ochrane pred premnožením patogénnych baktérií. V prípade, že sa tieto prirodzené obranné mechanizmy narušia, dochádza k infekcii.
Bakteriálne infekcie kože sú častými ochoreniami v dermatologickej praxi. Tvoria pomerne širokú skupinu chorôb. Leto je obdobím zvýšeného výskytu drobných poranení, ktoré sú vstupnou bránou pre patogény, predstavované dvomi dominantnými kmeňmi – zlatým stafylokokom (S. aureus) a streptokokmi skupiny A (Str. pyogenes).
Práve zlatý stafylokok je najfrekventovanejším pôvodcom povrchových kožných infekcií – približne 60 percent. Z mikrobiologického hľadiska ide o gram pozitívnu baktériu (vizualizuje sa farbením podľa Grama). Na rozdiel od ostatných stafylokokov, nazývaných koaguláza-negatívne, má schopnosť produkovať enzým koagulázu. Zlatý stafylokok má schopnosť kolonizovať kožu už u novorodencov. Nezanedbateľná časť populácie sa stáva jeho prechodnými alebo stálymi nosičmi. Zónami kolonizácie sú najčastejšie nozdry, záhyby a ruky. S. aureus disponuje viacerými faktormi zvyšujúcimi jeho infekčné schopnosti. Jeho bunková stena obsahuje bielkovinové látky, nazývané adhezíny, umožňujúce lepšiu priľnavosť baktérie na pokožku. V súčasnosti je ich známych viac než desať. Schopnosť produkovať toxíny má za následok deštrukciu napadnutých buniek kože. Naviac, tento druh stafylokoka obsahuje látky chrániace ho pred deštrukciou obrannými mechanizmami, napr. fagocytózou.
Faktory favorizujúce vznik bakteriálnych infekcií kože sú zmena prirodzenej kožnej flóry (napr. pri chronických kožných chorobách, ako atopický ekzém, pri dlhodobej liečbe kortikoidmi, pri pracovných činnostiach poškodzujúcich pokožku), znížená imunita, poruchy prekrvenia končatín, cukrovka a niektoré ďalšie ochorenia. Diagnostika bakteriálnych infekcií vo väčšine prípadov nerobí problémy.
Aplikácia mastí
Liečba bakteriálnych infekcií spočíva v lokálnej aplikácii, alebo v celkovom podávaní antibiotík. Voľba lokálnej, resp. celkovej aplikácie závisí od rozsahu a stupňa postihnutia. Podľa francúzskej štúdie bolo 92 percent pacientov s uvedenými diagnózami liečených antibiotikom, z toho 16,5 percenta celkovo podávanými antibiotikami, 38,6 percenta iba lokálnymi a 36,8 percenta kombináciou obidvoch. Vychádzajúc z faktu, že pôvodcom sú kmene S. aureus, menej často streptokoky skupiny A, voľba antibiotika je zväčša empirická. V posledných dekádach sa však zaznamenáva celosvetový vzostup rezistencie stafylokokov na antibiotiká penicilínovej skupiny, tzv. meticilín-rezistentné zlaté stafylokoky (anglická skratka MRSA), ktoré sa vyskytujú najmä v nemocničnom prostredí. Z toho dôvodu sa odporúča vyšetrovať citlivosť jednotlivých kmeňov na antibiotiká.
Armamentárium lokálnych antibiotík na Slovensku korešponduje s európskou antibiotickou výzbrojou. K dobre známym antibiotikám ako napr. kombinácia neomycínu s bacitracínom, mupirocínu a kyseliny fusidovej pribudol na trh retapamulin, ktorý vďaka svojmu špecifickému mechanizmu účinku pôsobí aj na MRSA . Z bežne používaných látok s antimikrobiálnym účinkom sa používa ešte povidon iodín. Ostatné lokálne antibiotiká majú svoje špecifické indikácie (napr. akné). Dlhodobá aplikácia toho istého antibiotika môže mať za následok vznik rezistencie. V praxi sa preto odporúča striedanie jednotlivých lokálnych antibiotík.
Paleta celkovo používaných protistafylokokových antibiotík je podstatne širšia. Zahŕňa početné molekuly z radov penicilínových, tetracyklínových, chinolónových, makrolidových aminoglykozidových a iných skupín.
Je potrebné upozorniť na primárnu a sekundárnu prevenciu uvedených ochorení. Tá spočíva predovšetkým v ošetrovaní drobných poranení kožného povrchu, prípadne plesňového postihnutia medziprstí nôh. Dôležité je udržiavanie prirodzeného kožného plášťa ošetrovaním ochrannými krémami. V nemocničnom prostredí treba dodržiavať dezinfekčný program, eliminujúci vznik a šírenie rezistnentných baktérií. Pri objavení sa príznakov infekcie je indikované dermatologické vyšetrenie.
Impetigo contagiosa (S. aureus) je najčastejšou kožnou infekciou zvlášť v detskom veku. Môže sa preniesť priamym kontaktom s kožnou léziou, čo je niekedy príčinou epidémií v školských a predškolských zariadeniach. Ochorenie vzniká ako drobný pľuzgierik na zápalovej začervenanej spodine, ktorý sa v priebehu niekoľkých hodín stáva hnisovým, mokvá a po zaschnutí sa mení na žlto sfarbenú krustu („tzv. medové chrasty“). Vďaka vyššie uvedeným faktorom virulencie sa pomerne rýchlo šíri a postihuje väčšie plochy. Predilekčnou lokalizáciou je najmä tvár.
Bakteriálne infekcie kože môžu postihovať:
-
hornú vrstvu kože – epidermu (impetigo)
-
vlasové folikuly (folikulitída, furunkulus)
-
kožné žliazky (hidradenitída)
-
okolie nechtov (paronychium)
-
podkožné tkanivo (ruža – erysipel, flegmóna, absces)
-
sliznice (zápal spojoviek – konjunktivitída, zápal dutiny ústnej – stomatitída)
Folikulitída je infekciou vlasového folikulu. Prejavuje sa ako malý hnisový pľuzgierik v oblasti vyústenia vlasu alebo chlpu. Vtedy hovoríme o ostiofolikulitíde. Keď je zápalový proces agresívnejší, postupuje smerom do hĺbky folikulu, kde môže spôsobiť až odumretie (nekrózu) vlasového folikulu. Nekrotický zápal folikulu nazývame furunkul. Spojením viacerých susediacich furunkulov vzniká karbunkul. Špeciálymi formami sú lokalizácie na viečku (jačmeň) a brade (sycosis).
Typickým reprezentantom bakteriálnych infekcií podkožného tkaniva je ruža – erysipel. Pôvodcom ochorenia je beta hemolytický streptokok. Vstupnou bránou sú mikrotraumy po zodretí kože, alebo pleseň lokalizovaná v medziprstiach nôh. Najčastejšou lokalizáciou sú predkolenia. Ochorenie vzniká ako bolestivý opuch a začervenanie sprevádzané triaškou a teplotou. Možnými komplikáciami sú zápal hlbokých žíl predkolenia – tromboflebitída, či vznik abscesu. Závažnou, našťastie vzácnou komplikáciou je nekrotizujúca fascitída, pri ktorej dochádza k odumretiu postihnutej časti kože a podkožia.
Autor článku: Slavomír Urbanček, časopis Bedeker zdravia