Divý kašeľ (synonymá – dávivý alebo najčastejšie čierny kašeľ) je baktériové infekčné ochorenie, ktoré postihuje výlučne iba ľudskú populáciu.
História
Prvé zmienky o ochorení sú z 15. storočia n. l.. V Paríži v roku 1578 podľa popisu Guillauma de Baillau prebiehala rozsiahla epidémia u dojčiat a batoliat. Názov „pertussis“ použil prvýkrát Sydenham v roku 1697. Aj v 20. storočí ostal čierny kašeľ závažným ochorením dojčiat a batoliat, i keď v krajinách, kde sa realizuje povinné očkovanie došlo k jeho výraznému poklesu.
Pôvodca
Vyvolávateľom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis, ktorá dostala meno po jej objaviteľovi J. Bordetovi, ktorý ju ako prvý videl spolu s kolegom Octavianom Gengou v roku 1900 v mikroskope a neskôr ju aj vykultivoval.
Baktéria sa množí na slizniciach dýchacích ciest, kde spôsobuje zápal, ktorý vedie ku sekrécii väzkého hlienu. Baktéria má na povrchu biologicky aktívne látky a produkuje aj viaceré toxíny – najnebezpečnejší je pertusický toxín. Ochorenie je prejavom pôsobenia komplexu biologických aktivít všetkých produktov baktérie, avšak rozhodujúci význam v rozvoji ochorenia ako aj pre tvorbu imunologickej odpovede organizmu má práve pertusický toxín a filamentózny hemaglutinín.
Výskyt ochorenia
Baktéria je veľmi citlivá na vonkajšie prostredie, nákaza sa šíri medzi ľuďmi kvapôčkami. K prenosu infekcie je potrebný úzky kontakt chorého s vnímavým jedincom. Nosičstvo baktérie bez príznakov ochorenia nie je známe.
Ochorenie patrí stále k najčastejším infekciám detského veku. Každoročne je celosvetovo hlásených 20 – 40 miliónov prípadov, z toho 90 percent z rozvojových krajín a 200 – 300 tisíc ľudí na toto ochorenie zomiera, z toho 85 percent sú deti do veku 2 rokov.
Vnímavosť k ochoreniu je všeobecná. Najviac ohrozenou skupinou sú novorodenci, index nákazlivosti je v tejto vekovej kategórii až 80 percent. Materské protilátky proti tomuto ochoreniu novorodencov nechránia, pretože dosahujú u matiek minimálne hladiny. V dobe pred zavedením očkovania ochorelo na pertussis 20 percent dojčiat a až 60 percent batoliat z celej populácie.
V poslednej dobe v štátoch, kde bolo zavedené očkovanie dojčiat stúpa počet ochorení mladistvých a dospelých, u ktorých vymizla odolnosť, získaná očkovaním v rannom detstve.
V roku 2008 bolo na Slovensku zaznamenaných 105 prípadov ochorenia, s maximom výskytu vo vekovej skupine 0-ročných a 10 – 14-ročných. Oproti roku 2007 je to 5-násobný vzostup, oproti 5 ročnému priemeru 4,13-násobný vzostup.
Klinický obraz
Inkubačný čas je spravidla 9 – 10 dní. Ochorenie začína katarálnym štádiom: zvýšená teplota, nádcha, pokašliavanie, ktoré trvá okolo 10 dní. Potom nastupuje paroxyzmálne štádium, kedy sa mení charakter kašľa, ktorý je dráždivý, objavuje sa v záchvatoch, najmä v noci. Typický záchvat sa prejavuje opakovanými výdychmi, kedy dieťa zčervenie až zmodrie, slzí, má vyplazený jazyk. Potom nasleduje hlasitý nádych, pripomínajúci „kokrhanie kohúta“. Séria takýchto záchvatov sa opakuje a končí vykašľaním malého množstva hustého hlienu alebo zvracaním. V priebehu celého dňa a noci sa opakuje aj niekoľko desiatok takýchto záchvatov. Choré dieťa je vyčerpané a zároveň hladné, keďže mu intenzívny a permanentný kašeľ bráni v príjme potravy a tekutín. Paroxyzmálne štádium trvá od 2 – 6 týždňov. Dieťa je unavené, máva zakrvácané spojovky, opuchnutú tvár. Toto štádium je nebezpečné pre dojčatá, ktoré nemajú vyvinutý kašľový reflex, preto im hrozí zástava dychu, bezvedomie a udusenie.
Ochorenie sa môže komplikovať zápalom pľúc, krvácaním do mozgu s vážnymi následkami.
V štádiu rekonvalescencie sa znižuje počet záchvatov, ktoré sú miernejšie, niekedy však reflexne kašeľ pretrváva aj niekoľko mesiacov.
Staršie deti a dospelí majú miernejší priebeh ochorenia, avšak sú zdrojom nákazy pre novorodencov, dojčatá a malé deti.
Liečba
Ochorenie sa lieči v prvom katarálnom štádiu antibiotikami, ktoré zabránia baktériam, aby sa množili. Liečba tak môže pozitívne ovplyvniť priebeh ochorenia.
V druhom paroxyzmálnom štádiu, kedy pôsobia najmä toxíny baktérií už nemajú antiobiotiká žiaden vplyv na priebeh ochorenia. Podávajú sa symptomatické lieky (na kašeľ, na tlmenie).
Prevencia
Na území Slovenska sa začalo povinné očkovanie dojčiat proti pertussis v roku 1959 kombinovanou vakcínou (spolu proti tetanu a záškrtu).
Očkovanie proti pertussis patrí v SR medzi povinné očkovanie detí.
Základné očkovanie sa začína troma dávkami v 3., 6., 11. – 12. mesiaci (vakcína je súčasťou kombinovanej šesťzložkovej vakcíny ). Preočkovanie sa realizuje v 6. roku veku pred nástupom do školy (spolu s vakcínou proti tetanu a záškrtu).
Upozornenie
Divý (čierny) kašeľ prestáva byť typickým ochorením detského veku. Jeho výskyt sa presúva do vyšších vekových kategórií. V súčasnosti viaceré okolité štáty v Európe, ale aj krajiny v iných častiach sveta, začínajú zaradzovať do svojich očkovacích programov preočkovanie mladistvých a dospelých, s cieľom lepšie chrániť najmladšiu populáciu, najmä novorodencov a malé dojčatá, ktoré ešte nestihli byť očkované.
Autor článku: MUDr. Ingrid Urbančíková, časopis Bedeker zdravia