Ortuť ohrozuje organizmus aj priamou cestou. Kontaminuje potraviny, kam sa neúmyselne dostáva z pôdy, vody a z ovzdušia.
Vstup tráviacim traktom
Prítomnosť ortuti a jej zlúčenín v potravinách môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie človeka a zvierat. Vo vodnom prostredí sa dostáva do planktónu a rýb a následne potravinovým reťazcom až do organizmu človeka. Toxicita anorganickej ortuti vyplýva z požitia (per os) alebo z priameho kontaktu s kožou s anorganickou ortuťou.
V odbornej literatúre sa poukazuje i na možnosti neprofesionálnej expozície ortuťou podľa počtu amalgámových dentálnych výplní, predovšetkým v kombinácii so žuvaním žuvačky a škrípaním zubov. V minulosti boli intoxikácie často výsledkom používania kalomelu ako prísady do zubných pást. Otravy organickou ortuťou sa vyskytujú v dôsledku kontaminácie potravín metylortuťou. Napríklad v Iraku bolo obilie ošetrené pesticídom s obsahom metylortuti omylom použité na výrobu chleba. Expozícia rybárov a ich rodín ortuťou z rýb je známa v oblasti Stredozemného mora, a z veľrýb na Faerských ostrovoch.
Vstup kožou – cestou kontaktu
V bežnom pracovnom procese sa spravidla nevenuje dostatočná pozornosť možnému prieniku zdraviu škodlivých chemických látok cez pokožku. Napríklad po tetovaní rumelkou došlo k fotoalergickej reakcii. Ortutnaté zlúčeniny boli súčasťou viacerých čistiacich prostriedkov a dezinfekčných prípravkov. Zásaditý kyanid ortutnatý sa vo veľmi zriedených roztokoch používa k dezinfekcii. Zlúčeniny ortuti sú zložkou suchých batérií, používaných v pomôckach pre nedoslýchavých. Súčasné obmedzenia pri predpisovaní liekov a spotrebných produktov znížili expozíciu ortuťou.
Vstup parenterálne
Za parenterálnu bránu vstupu biologicky účinnej látky či škodliviny považujeme inú cestu vstupu látky do organizmu ako tráviacim traktom (svalmi, krvou, kožou...). Je známe, že vakcíny proti čiernemu kašľu, diftérii, tetanu a Haemophilus influenza typu b a hepatitídy B, podávané parenterálne (injekčne), boli konzervované malými množstvami thimerosalu, ktorý obsahoval 49 percent metylortuti. Zaznamenaný bol aj kuriózny prípad ošetrovateľky, ktorá si v samovražednom úmysle vstrekla do žily 2 ml (27 g !) kovovej ortuti. Veľká časť aplikovanej ortuti sa nahromadila v pravej komore srdca, kde vytvorila malé „jazierko“. Ošetrovateľka zomrela po niekoľkých rokoch na pľúcnu tuberkulózu.
Transport ortuti v organizme
Inhaláciou alebo kožou vo forme pár sa ortuť veľmi dobre resorbuje do krvi, ktorou môže byť transportovaná do jednotlivých orgánov, vrátane mozgu. Preniká do erytrocytov, kde sa transformuje na anorganickú formu. Anorganická ortuť sa potom spätne uvoľňuje do krvnej plazmy a viaže sa s nosičmi proteínov alebo zostáva v erytrocytoch. Kovová ortuť sa transformuje na anorganickú buď v mozgu alebo v plode s následnou kumuláciou.
Anorganická ortuť, ktorá sa z čreva dostala do krvi, sa kumuluje v najväčšom množstve v obličkách a v pečeni. Organické zlúčeniny ortuti ľahko prenikajú cez placentu a nachádzajú sa v rozličných koncentráciách vo fetálnych orgánoch. Rôzne orgány uvoľňujú akumulovanú ortuť rozdielnou rýchlosťou, pričom bolo zistené, že obličky a mozog sú kontaminované ortuťou po celý život.
Exkrécia ortuti
Výpary kovovej ortuti sa vylučujú dýchaním, stolicou a močom. Vylučovanie močom je nepravidelné a trvá dlho i po skončení expozície. Ortuť sa vylučuje žlčou komplexne s glutatiónom a dostáva sa do potných, slinných a mliečnych žliaz. U človeka je priemerný biologický polčas vylučovania anorganickej ortuti 60 dní. Ortuť sa dostáva aj do vlasov a nechtov a u zvierat do srsti a peria.
Autor článku: MVDr. Tatiana Kimáková, PhD., časopis Bedeker zdravia