Podľa prieskumu Americkej asociácie verejného zdravotníctva je takmer tri štvrtiny (74 percent) dospelých málo alebo vôbec informovaných o hĺbkovej žilovej trombóze. Z ľudí, ktorí vedeli o existencii hlbokej žilovej trombózy, viac ako polovica (57 percent) nevie vymenovať rizikové faktory tohto ochorenia.
Žilová trombóza
Je to stav, pri ktorom vzniká krvná zrazenina v žile. Zrazenina môže vzniknúť ako v hĺbkovom žilovom systéme, ktorý nevidíme, ako aj v povrchovom žilovom systéme, ktorý je ľahko viditeľný, pretože prebieha pod kožou.
Ak trombóza postihuje hĺbkový žilový systém, hovoríme o flebotrombóze. Prvotne vzniká zrazenina a až následne zápal žilovej steny. Ak trombóza postihuje povrchový žilový systém, hovoríme o tromboflebitíde. Udalosti vznikajú v opačnom slede: najprv dôjde k zápalu žilovej steny, neskôr na poškodenú žilovú výstelku nasadne zrazenina. Obidve ochorenia môžu byť nebezpečné, preto je nutné vedieť o ich príznakoch.
Pri flebotrombóze vznikne zrazenina v hĺbkovej žile, najčastejšie dolnej končatiny. Dochádza k zamedzeniu odtoku z končatiny, čo sa navonok prejaví opuchom a bolesťou. Dá sa porovnať obvod postihnutej a nepostihnutej končatiny. Pri flebotrombóze býva obvod postihnutej končatiny väčší o tri aj viac centimetrov. Bolesť si pacienti zvyknú, hlavne v úvode ochorenia, zamieňať s únavou svalov, považujú ju za „svalovicu“. Iba pri veľmi rozsiahlej flebotrombóze a vysoko uloženej dochádza k farebným zmenám – zmodreniu.
Pri tromboflebitíde vznikne zrazenina v povrchovej žile, ktorá už pred vznikom zrazeniny bola zmenená na kŕčovú žilu, ale môže vzniknúť aj na predtým zdravej, nie kŕčovej žile. Celý proces je ľahko dostupný zraku. Koža nad postihnutou žilou je začervenalá, teplá. Žila je tuhá, na pohmat bolestivá, jej blízke okolie je opuchnuté. V prípade väčšieho postihnutia bývajú aj celkové príznaky zápalu: horúčka, zvýšený počet bielych krviniek v krvi, zvýšená sedimentácia červených krviniek.
V čom spočíva nebezpečenstvo flebotrombózy a tromboflebitídy?
Hĺbkový a povrchový žilový systém sú prepojené. Veľké povrchové žily ústia do hĺbkových žíl a aj vo svojom priebehu sú prepojené žilami tzv. perforátormi. Trombóza sa týmito cestami môže z povrchového systému šíriť do hĺbkového.
Väčšia alebo menšia časť krvnej zrazeniny v žile sa odtrhne a krvný prúd ju zanesie do pľúcneho riečiska ide o pľúcnu embolizáciu. U pacienta sa pľúcna embolizácia prejaví pocitom nedostatku vzduchu. Ak je embolizácia pľúcneho riečiska masívna, pacient môže náhle zomrieť.
Čo robiť, ak sa objaví flebotrombóza alebo tromboflebitída?
Ak pacient pociťuje nepríjemné pocity v dolných končatinách, napätie a opuch, je nutné ihneď vyhľadať lekára, mohlo by ísť o flebotrombózu.
Ak sa na končatine objaví pruhovité bolestivé začervenanie, môže ísť o tromboflebitídu.
V prípade, že ošetrujúci lekár vysloví podozrenie, že u pacienta by mohlo ísť o výskyt žilovej trombózy, či už flebotrombózy alebo tromboflebitídy, je nutné zabezpečiť neodkladné ultrazvukové vyšetrenie žíl. Ultrazvukové vyšetrenie je nebolestivé. Neinvazívnym spôsobom zobrazuje ako hlboké, tak povrchové žily, prípadné zrazeniny vnútri žily. Zrazenina môže vypĺňať žilu v plnom rozsahu, ale aj len čiastočne. Práve zrazeniny len čiastočne vypĺňajúce žilu často spôsobujú „netypickosť“ klinických príznakov. Lekár posudzuje aj charakteristiku toku krvi. Spoľahlivosť sonografického vyšetrenia je blízka 100 percentám. Výnimkou sú pacienti s masívnymi opuchmi, po devastačných poraneniach, ktoré robia vyšetrenie technicky problematickým. Ak pri prvom sonografickom vyšetrení sa trombóza nepotvrdí a klinické podozrenie je naďalej vysoké, pacient sa vyšetruje opakovane s odstupom niekoľkých dní.
Aké sú možnosti liečby žilovej trombózy?
V prípade, že sa podozrenie na trombózu potvrdí, dá sa liečiť. Spôsob liečby určuje ošetrujúci lekár individuálne podľa stavu pacienta zohľadňujúc všetky okolnosti, ktoré k trombóze viedli a prípadné kontraindikácie niektorých liekov.
Aké sú rizikové faktory žilovej trombózy?
-
Viac ohrození sú ľudia vo vyššom veku, s nadváhou a pacienti so závažnými akútnymi alebo chronickými ochoreniami: akútny infarkt myokardu, srdcová nedostatočnosť, akútny zápal priedušiek, zápalové ochorenie čreva, akútne infekčné ochorenie, mozgová porážka s následnou poruchou hybnosti, reumatické ochorenie.
-
Známy je častejší výskyt žilovej trombózy u pacientov s nádorovými ochoreniami.
-
Operačný zákrok a pooperačné obdobie spojené so znížením pohyblivosti pacienta. Menej pohybu znamená menšie zapájanie svalovej pumpy, ktorá sa za bežných okolností významne podieľa na odtoku krvi z končatín.
-
Úraz, ktorý vedie k zníženej pohyblivosti, prípadne hospitalizácii, a tak následne k vzniku trombózy. Úrazom sa môže aj priamo poškodiť žila, s následným vznikom zrazeniny.
-
Tehotenstvo a klimaktérium býva prirodzene spojené s vyššou náchylnosťou k trombóze. Vyššie riziko predstavuje užívanie hormonálnej antikoncepcie, hormónov ako substitučnej liečby alebo z liečebných dôvodov.
-
Vrodený trombofilný stav, pri ktorom je zvýšená náchylnosť na zrážanie krvi podmienená geneticky. Charakteristický je výskyt žilovej trombózy u viacerých rodinných príslušníkov, výskyt trombózy v mladšom veku a v neobvyklých lokalizáciách – napríklad žilách odvádzajúcich krv z vnútorných orgánov.
-
Pri nedostatku tekutín dochádza k zahusteniu krvi, čo zvyšuje predpoklady na vznik zrazeniny.
-
Povrchové žily predlaktia môžu byť postihnuté tromboflebitídou pri zavedení vnútrožilového katétra.
-
Hnisavá tromboflebitída môže vzniknúť rozšírením infekcie z hnisavého ložiska.
Ako sa dá trombóze predchádzať?
-
Vrodená náchylnosť na vznik trombózy – vrodený trombofilný stav sa nedá odstrániť nedá, ale je nutné ho vziať do úvahy. Preto je dôležité, aby sa pacient vyšetrujúcemu lekárovi o výskyte trombózy u rodinných príslušníkov zmienil.
-
Rovnako je dôležité informovať lekára o prekonaných závažných ochoreniach (vrátane prekonanej trombózy) a užívaných liekoch.
-
Počas pooperačného obdobia je dôležité dbať na dostatočný prísun tekutín. Ak pacient neprijíma tekutiny ústami napríklad po operácii, príjem sa nahrádza infúziami. Hneď, ako lekár prijímanie tekutín povolí, je nutné ich prijímať v dostatočnom množstve.
-
Trombóza najčastejšie vzniká v dolných končatinách, preto je dôležité pri dlhšom sedení zapájať „svalovú pumpu“ - precvičovať nohy (krúženie v členkoch, napínanie a uvoľňovanie lýtkového svalstva, krátka prechádzka).
-
Počas nútenej nižšej pohyblivosti, keď je fungovanie svalovej pumpy obmedzené, pacientovi sa nakladajú elastické obväzy alebo pančuchy, ktorých úlohou je zabezpečiť zlepšenie odtoku krvi.
-
Včasná mobilizácia po operácii je nevyhnutná súčasť prevencie trombózy.
-
Podľa stavu pacienta, rozsahu a druhu operačného výkonu, spôsobu anestézie sa zváži aj prevencia liekmi na ovplyvnenie zrážania krvi. Internista a anesteziológ pri predoperačnom vyšetrení zvažujú rizikovosť pacienta, odporúčajú spôsob prevencie hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie. Na základe ich odporúčaní a náročnosti
-
Druh lieku na ovplyvnenie zrážania krvi vyberá chirurg. V súčasnosti sa najčastejšie za týmto účelom používajú heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou. Lieky sa podávajú injekčnou formou, podkožne do kožnej riasy brucha alebo stehna a ramena. Podávanie je jednoduché.
-
V prípade, že sa lekár rozhodne pre prevenciu tabletkami je nutné o tejto liečbe pacienta dôsledne poučiť. Tento druh liečby je spojený s diétnymi obmedzeniami a nutnosťou pravidelnej kontroly účinnosti krvným testom. Spolupráca pacienta je nevyhnutná, aby na jednej strane bol dostatočne chránený pred vznikom trombózy, na strane druhej, aby nebol ohrozený nežiaducim krvácaním.
Injekcie s heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou sa podávajú nasledovným spôsobom:
-
Striekačku vyberieme z ochrannej obalovej fólie, odstránime puzdro z ihly. Nikdy nedávame puzdro späť, mohlo by dôjsť k poraneniu.
-
Vzduchové bublinky neodstraňujeme.
-
Kvapku na konci ihly odstránime strasením.
-
Injekcie podávame do podkožia vpravo alebo vľavo od pupka. Vyhýbame sa miestu s viditeľnými cievami.
-
Pred podaním injekcie povrch kože v mieste plánovaného vpichu dezinfikujeme.
-
Medzi palcom a ostatnými prstami vytvoríme kožnú riasu, ktorú držíme až do konca aplikácie.
-
Druhou rukou ihlu zapichneme do pripravenej kožnej riasy kolmo.
-
Pomaly podávame liečivo, ihlu vytiahneme v nezmenenom smere.
-
Kožnú riasu uvoľníme až po vytiahnutí ihly.
-
Ak sa v mieste vpichu objaví kvapka krvi, vatovým tampónom ju pritlačíme.
-
Miesto vpichu nemasírujeme.
Vedecké štúdie potvrdzujú, že žilovej trombóze je nutné predchádzať. Najdôležitejšie je na možnosť výskytu žilovej trombózy myslieť. Myslieť by na ňu mal nielen lekár, ale aj informovaný pacient, čo vedie k účinnej prevencii a včasnej diagnostike.
Autor článku: MUDr. Katarína Dostálová, časopis Bedeker zdravia