Podarilo sa získať prvé jednoznačné dôkazy, že baktérie v črevách ovplyvňujú mozgové chemické procesy a správanie.
V časopise Gastroenterology to predbežne on-line oznámili Stephen Collins a Premysl Bercik z McMaster University v kanadskom Hamiltone. Dobre to ladí so skutočnosťou, že viacero bežných ochorení tráviacej sústavy často sprevádza úzkosť alebo depresia. Vyskytli sa aj názory, že niektoré psychiatrické poruchy možno súvisia s anomálnym bakteriálnym obsahom v črevách, napríklad neskorý autizmus. V typickom ľudskom čreve žije asi trilión baktérií (1000 biliónov). S človekom spolunažívajú harmonicky: vyťažujú energiu zo stravy, chránia proti infekciám a poskytujú výživu črevným bunkám. Narušenie tejto harmónie vedie až k životunebezpečným chorobám.
Bádatelia na zdravých dospelých myšiach ukázali, že rozvrátenie normálneho mikrobiálneho obsahu čriev antibiotikami vyvoláva zmeny správania – myši sa stali menej opatrnými či úzkostnými. V mozgu im navyše pribudlo látky BDNF (brain derived neurotrophic factor, neurotrofický faktor mozgového pôvodu), ktorá súvisí s depresiou a úzkosťou. Po vysadení antibiotík podávaných ústne sa myšiam obsah čriev vrátil k normálu. To isté platilo o chémii mozgu a správaní. Vplyv baktérií na správanie dokázali prenosom baktérií z myší so živým prieskumným správaním na pôvodne bezmikróbové bojazlivé myši s pasívnym správaním. Tie sa následne začali správať aktívnejšie a smelšie.
Fungovalo to aj naopak – aktívnejšie myši spasívneli po prenose baktérií z myší, ktorých rodová línia súvisela s nečinnosťou. Ľudské správanie určuje mnoho faktorov. Podstata a stabilita črevných baktérií však podľa všetkého určuje správanie. Každý ich rozvrat, či už spôsobený antibiotikami alebo infekciou, môže vyprodukovať zmeny správania. Podľa Premysla Bercika to vytvára základ skúmania liečebného potenciálu probiotických baktérií a ich produktov pri poruchách správania.
Zdroj: Komuniké McMaster University zo 17. mája 2011
Autor článku: TASR