Tabaková závislosť je chronické, recidivujúce ochorenie, ktoré skracuje život polovici fajčiarov. Fajčenie začína ako psychická závislosť a postupne (do 2 – 3 rokov) sa asi u 85 percent fajčiarov vyvinie fyzická závislosť. Psychosociálna a behaviorálna závislosť začína vo veku okolo 14 rokov a toto naučené správanie sa ďalším fajčením fixuje. Znamená to, že fajčiar prežíva určité situácie s cigaretou a vytvára si tzv. fajčiarske stereotypy.
Závislosť na nikotíne je klasickou drogovou závislosťou, ktorá pomerne rýchlo vzniká a závisí od typu nikotínu – acetylcholínových receptorov v mozgu, ktoré sú približne z 50 percent geneticky podmienené. Fyzická – somatická závislosť znamená adaptáciu organizmu na nikotín. Ak sa táto adaptácia naruší vynechaním dávky, objavia sa abstinenčné príznaky. Pri pokračovaní fajčenia sa postupne zvyšuje syntéza a uvoľňovanie endorfínov.
U starších náruživých fajčiarov vyvoláva fajčenie chronickú otravu nikotínom, ktorá sa prejavuje psychickými poruchami, nepokojom, neschopnosťou duševne pracovať, úzkosťou, poruchami prispôsobivosti. Zisťuje sa príčinná súvislosť medzi silným fajčením a duševnými chorobami.
Ochorenia spôsobované fajčením
Od roku 1992 je cigaretový dym zaraďovaný medzi karcinogény triedy A, teda do kategórie „ľudských“ karcinogénov. Príčinou je približne 4 000 chemických zlúčenín v tabakovom dyme, asi 100 rôznych látok, ktoré sa môžu stať účinnými karcinogénmi a oxid uhoľnatý, ktorý sa pevne viaže na hemoglobín a zaberá miesto pre kyslík, vzniká karboxyhemoglobín, ktorý zhoršuje okysličovanie krvi. Tabakový dym obsahuje decht, čiže tzv. prachovú fázu (nikotín, benzén, pyrény) a plynovú fázu (kysličník uhoľnatý, čpavok, formaldehyd, kyanovodík...).
Niektoré látky majú vlastnosti dráždivých látok, 43 druhov sú karcinogény a asi 60 je známych ako potencionálne karcinogény. Dym obsahuje látky, ktoré spôsobujú mutácie v genetickom materiáli, taktiež alergény a iné toxické látky.
Fajčenie vedie k rôznym chorobám označovanými názvom „Smoking Related Diseases“ Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik najmä nasledujúcich ochorení:
30 percent nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 percent u mužov, 70 percent u žien), nádorov úst, hrdla, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, obličiek, močového mechúra, prsníka, krčku maternice, vaječníkov. Zvýšený výskyt nádorov úst a pažeráka u silných fajčiarov sa pripisuje okrem fajčenie aj konzumácii alkoholických nápojov. Predpokladá sa, že synergický účinok alkoholu s karcinogénnymi dechtovými látkami z tabakového dymu je spôsobený ich lepšou rozpustnosťou v alkohole, a tým aj zvýšenou dávkou, ktorá sa do organizmu dostáva.
20 percent kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych chorôb (ischemická choroba srdce, ischemická choroba dolných končatín, ateroskleróza, vyššie riziko Alzheimerovej choroby až o 2 – 3-krát ako u nefajčiarov)
75 percent chronickej bronchitídy a emfyzému pľúc s následným vývojom chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Vplyv na ochorenia GITu: zápaly v dutine ústnej, zubný kaz, vredová choroba žalúdka, sťažené hojenie vredu.
Vplyv na vývoj plodu a dieťa.
Nikotín zužuje priesvit ciev, zhoršuje prekrvenie tkanív a vedie k poklesu výživy placenty a plodu. U fajčiariek sa signifikantne častejšie vyskytuje mimomaternicová gravidita, potraty, predčasné odlučovanie placenty, predčasné pôrody, vyššia novorodenecká úmrtnosť, nízka pôrodná váha a nižší vzrast dieťaťa, rôzne defekty novorodených detí, vyšší výskyt preeklampsie u bývalých fajčiarok. Fajčenie matky má príčinnú súvislosť so syndrómom náhlej smrti kojencov, so znížením pľúcnych funkcií u detí, so zvýšeným výskytom zápalov horných a dolných dýchacích ciest, stredného ucha a recidív prieduškovej astmy. Až 10 percent leukémií v detskom veku sa pripisuje vplyvu fajčenia rodičov.
Toxický účinok na kožu – celkový stav pleti sa odlišuje, koža je neporovnateľne viac zaťažovaná toxickými látkami, vylučuje sa viac stresových hormónov (napr. adrenalín), cievy sa zužujú a vrchné vrstvy kože sa odlupujú pomalšie. To znamená zhrubnutie kože, sivý, unavený výzor, výraznejšiu pórovitosť kože, predčasnú a intenzívnu tvorbu vrások, nakoľko toxické látky podporujú uvoľňovanie elastázy. V organizme sa tvorí nadmerné množstvo voľných kyslíkových radikálov, ktoré prispievajú k starnutiu. Fajčenie zhubne pôsobí najmä na mladistvých fajčiarov oboch pohlaví, intenzívnejšie na dievčatá – spomaľuje rast.
Hrozí 10 miliónov úmrtí!
Ročne umrú vinou tabaku 3 milióny ľudí. Tento počet sa neustále zvyšuje a ak sa dramaticky nezmenia súčasné trendy fajčenia, bude to v roku 2020 už 10 miliónov úmrtí za rok v dôsledku fajčenia.
Celkove na ochorenia súvisiace s fajčením zomrie približne 50 percent fajčiarov.
-
všeobecná chorobnosť je u fajčiarov podstatne vyššia ako u nefajčiarov
-
úmrtnosť fajčiarov cigariet je 1,7-krát vyššia ako u nefajčiarov
-
dĺžka života fajčiara fajčiaceho priemerne 20 – 40 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako u nefajčiara
-
úmrtnosť stúpa s počtom denne vyfajčených cigariet
-
existuje priama závislosť úmrtnosti na celkovej dobre fajčenia
-
existuje priama závislosť na veku, kedy fajčiar začal fajčiť
-
u bývalých fajčiarov dochádza k poklesu úmrtnosti v porovnaní so stálymi fajčiarmi.
-
riziko vzniku nádorov pľúc lineárne stúpa s počtom denne vyfajčených cigariet a dobou fajčenie. Pokiaľ sa človek, ktorý počas viac ako 40 rokov vyfajčí denne dva balíčky cigariet, dožije veku nad 60 rokov, má skoro istotu, že sa u neho vyvinie nádorová choroba – zvyčajne rakovina pľúc.
Zvyšuje sa úmrtnosť žien – fajčiarok na nádory pľúc, dôvodom je vyššia citlivosť žien ku karcinogénnym vlastnostiam cigaretového dymu.
Fajčenie má nielen nepriaznivý zdravotný, ale aj ekonomický dopad na fajčiara a spoločnosť. Pri silnom fajčení a vysokom počte skonzumovaných cigariet stojí fajčenie veľa zbytočne vyhodených peňazí. Na druhej strane sú to financie vynaložené pri liečení chronických ochorení spôsobených fajčením alebo pri záchrane ľudského života pri vzniku rakoviny či už pľúc alebo iných orgánov. Zanechanie fajčenia vedie po jednom roku k 50 percentnej redukcii KV rizika a po 10-tich rokoch k 50 percentnej redukcii rizika rakoviny pľúc.
Fajčenie je neželateľný jav, ktorý nefajčiari bezmocne tolerujú iba preto, že je fajčenie masovo rozšírené. Fajčiari obťažujú nefajčiarov – nútia ich vdychovať dym, ktorý pri fajčení vypúšťajú a ktorý vyvoláva zápach v miestnosti alebo v okolí fajčiaceho. Z nedbanlivosti spôsobujú fajčiari veľa požiarov, keď ľahkomyseľne odhadzujú celkom nezahasenú cigaretu.
Autor článku: MUDr. Ivana Kuderjavá, časopis Bedeker zdravia