Zastúpenie hlbokého spánku, podobne ako celková dĺžka spánku sa v starobe skracujú. Skrátenie hlbokých fáz spánku začína pravdepodobne okolo 20. roka života. Dôsledkom dlhšieho času stráveného v plytšom spánku sú časté prebudenia aj pri nevýrazných vonkajších podnetoch. Čas strávený v 3. a 4. štádiu NREM spánku (delta spánok) klesá vekom, u ľudí starších ako 90 rokov sa nevyskytuje. Tieto štádiá sú ale pre regeneračnú funkciu spánku kľúčové. REM spánok sa v starobe skracuje, úmerne, proporcionálne skráteniu celkového spánku. Vekom sa znižujú hladiny melatonínu, ktorý reguluje cyklus spánok – bdenie. Melatonín je jedným z najdôležitejších spánkových regulátorov.
Spánkové poruchy dýchania – syndróm spánkového apnoe
Syndróm spánkového apnoe je porucha dýchania počas spánku s epizódami apnoe a hypopnoe. Prevalencia spánkových porúch dýchania sa vekom zvyšuje. Vyskytuje sa u 4 – 9 percent mužov a žien stredného veku (30 – 60-ročných) v porovnaní s 45 – 62 percentami seniorov starších ako 60 rokov.
Centrálne spánkové apnoe (CSA)
CSA je definované ako zastavenie dýchania v dôsledku prechodného zastavenia respiračnej aktivity dýchacieho centra, teda v dôsledku centrálnej poruchy regulácie dýchania počas spánku. Častejší je výskyt u starších pacientov nad 65 rokov, označovaný aj ako geriatrický syndróm spánkového apnoe. Poznáme dva typy CSA. K prvému typu dochádza při alveolárnej hypoventilácii a hyperkapnii (hyperkapnické). Príčiny zahŕňajú lézie postihujúce mozgový kmeň, miechu, periférne neuróny respiračných svalov. Hyperkapnické CSA rozdeľujeme na primárne (idiopatické) a sekundárne CSA – najčastejšie vznikajúce v dôsledku cievnej mozgovej príhody (CMP). V klinickej praxi sa najčastejšie stretávame s CSA u pacientov so zlyhávaním ľavej komory srdca, vyskytuje sa aj u chorých s neurologickými, renálnymi a metabolickými ochoreniami. Častým sprievodným znakom u týchto chorých je periodické dýchanie Cheyne-Stokesovho typu, ktoré sa objavuje hlavne v noci, jeho výskyt cez deň svedčí o ťažšom sprievodnom ochorení. Býva približne u 30 – 50 percentov pacientov s ejekčnou frakciou nižšou ako 45 percent. CSA analogicky ako OSA spúšťa sympatikovú aktiváciu. V súčasnosti existuje dostatok dôkazov, že liečba použitím neinvazívnej ventilácie vedie k zlepšeniu CSA. Z klinického hľadiska je veľmi významné, že liečba pomocou CPAP vedie k zvýšeniu ejekčnej frakcie ľavej komory, k zlepšeniu funkčného stavu, ako aj prežívania týchto pacientov. Stimulátory dýchania (teofylíny, acetazolamid) sú indikované len v ojedinelých prípadoch.
Abnormálne správanie v REM spánku – porucha správania v REM spánku
Jedná sa o tzv. RBD (REM Behaviour Disorder). Je to najčastejšie sa vyskytujúca parasomnia vyššieho veku. RBD sa vyskytuje u 0, 5 percent seniorov, najčastejšie sa manifestuje v 6. alebo 7. dekáde, avšak môže začať v akomkoľvek veku. Pomer výskytu mužov ku ženám je 8 : 1, príčina častejšieho výskytu u mužov nie je známa. Poruchy správania v REM spánku charakterizuje prerušovaná nedostatočná svalová atonia s objavením sa komplikovanej motorickej aktivity.
Rozdelenie RBD:
A. Akútna forma RBD
Akútna forma je toxicky, alebo metabolicky podmienená, najčastejšie pri abstinenčnom stave po etanole. RBD indukované medikamentózne bolo popisované po tricyklických antidepresívach, SSRI antidepresívach, inhibítoroch monoaminooxidázy, venlafaxine, klomipramine, nitrazepame, mirtazapine a nadmernom kofeínovom príjme.
B. Chronická forma RBD
Idiopatická forma
Jedinci s idiopatickým RBD majú zvýšené riziko vývoja neurodegeneratívneho ochorenia. Idiopatická forma zahŕňa 60 percent pacientov s RBD.
Sekundárna forma
Táto forma je taktiež spájaná s neurodegeneratívnymi ochoreniami postihujúcimi tzv. nigrostriatálny dopaminergný systém. Vyskytuje sa u multisystémovej atrofie, demencie (hlavne lewy body demencie), narkolepsie, sklerózy multiplex, po mozgových príhodach.
Klinický obraz a liečba RBD
Najčastejšie udávanou sťažnosťou je násilné motorické správanie v spánku, ktoré zvyčajne sprevádza živé útočné sny. Je charakterizované účinkovaním vo sne (údermi, bitím, padaním z postele), konanie môže vyústiť do opakovaných zranení seba alebo partnera. Prítomné môžu byť údery päsťou, vyskakovanie z postele, pády. Viacerí pacienti udávajú príznaky trvajúce roky, najčastejšie šklbanie končatinami, rozprávanie a kričanie zo spánku. Keďže RBD sa manifestuje v REM spánku, typicky sa objavuje najskôr 90 minút po začatí spánku s častejším výskytom nadránom. Frekvencia epizód je rôzna, môžu sa objaviť sporadicky, raz za 2 až 4 týždne, alebo aj opakovane počas noci. Prebudenie sa zo spánku do bdelosti a orientácia sú zvyčajne rýchle, pacienti vedia svoj sen zreprodukovať, správanie a sociálne interakcie sú po zobudení adekvátne. K stanoveniu diagnózy RBD je potrebné videopolysomnografické vyšetrenie.
Medzinárodná klasifikácia porúch spánku uvádza ako nevyhnutné pre RBD nasledujúce kritéria:
-
prítomnosť zvýšenej motorickej aktivity asociovanej so snívaním
-
anamnéza problematického správania v spánku, ktoré je škodlivé, alebo potenciálne škodlivé, narúšajúce kontinuitu spánku, ohrozujúce seba, alebo partnera
-
absencia ložiska epileptiformnej aktivity pri EEG vyšetrení počas REM spánku. V liečbe je efektívny clonazepam v dávke 0,5 – 2 mg takmer v 90 percent prípadoch. Ďalšie terapeutické opatrenia sa zameriavajú na bezpečnosť okolia
Autor článku: M. Rašiová, D. Kmecová