Zlepšeniu zdravotného stavu človeka, prevencii mnohých civilizačných ochorení sa venuje v posledných 20 – 30 rokoch veľká pozornosť. Jednou z ciest ovplyvnenia zdravotného stavu a posilneniu imunitného systému detí i dospelých je ovplyvnenie, modulácia črevnej mikroflóry. Táto sa mení počas života, má veľkú metabolickú aktivitu a je tým významným faktorom ovplyvňujúcim zdravie jedinca.
U novorodencov a dojčiat prirodzene živených materským mliekom dochádza ku kolonizácii črevnej mikroflóry len baktériami, ktoré sú zdraviu prospešné, priateľské. Tieto baktérie majú významnú úlohu pri vývoji imunitného systému a správnej funkčnosti čriev.
Ďalšia kolonizácia čreva je ovplyvnená typom výživy. Prechodom z prirodzenej výživy materským mliekom na zmiešaný typ výživy, kedy už samotné mlieko nestačí pokryť zvýšené požiadavky na energiu sa odporúča pridať nemliečne príkrmy. Nemliečny príkrm navyše dodá dieťaťu vlákninu, ktorá podporuje činnosť čriev a obsahuje ďalšie látky nevyhnutné pre rast a vývoj. K celkovo pozitívnemu ovplyvneniu zdravia a pohody dieťaťa, ovplyvnením mikroflóry hrubého čreva použitím vlákniny v strave, pridávame prebiotickú vlákninu, čím selektívne povzbudzujeme rast probiotických mikroorganizmov. Prebiotiká sa definujú ako nestráviteľné potravinové doplnky, ktoré selektívne povzbudzujú rast alebo aktivitu niektorých baktérií v hrubom čreve. Klinické štúdie preukázalii, že prebiotická zmes dokáže úspešne modulovať prirodzenú črevnú mikroflóru, ktorá je porovnateľná s mikroflórou u dojčených detí. Ide o biologický systém ochrany, posilňuje sa tým imunitný systém, pôsobia mechanické a chemické bariéry.
Prebiotická vláknina ničí škodlivé baktérie a pomáha tak vytvárať pozitívnu črevnú mikroflóru.
Vplyv na ochranu zdravia prirodzeným spôsobom môže mať aplikácia – použitie "probiotík". Probiotiká definujeme ako zdraviu prospešné, priateľské baktérie. V organizme dieťaťa sa postupne usídľujú a vytvárajú mikroflóru v miliardových koncentráciách, predovšetkým v hrubom čreve. Ich úlohou je udržiavať nás v zdraví. Potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov, kvasiniek, podporujú vstrebávanie živín a tým ovplyvňujú ľahšiu stráviteľnosť potravy. Povzbudzujú imunitný systém, obmedzujú pocit nafúknutia a presýtenia, uľahčujú vyprázdňovanie. Pomáhajú udržiavať tráviaci, močový a vaginálny trakt v zdravom stave. Zmierňujú intoleranciu laktózy. Ich použitie významne ovplyvňuje zníženie rizika vzniku alergií v prvých rokoch života. To vysvetľuje potrebu pravidelného a dlhodobého používania probiotík, aby bolo možné pozorovať ich ochranný efekt, harmonizáciu organizmu. Probiotiká sú pre organizmus človeka nevyhnutné, vytvárajú nepriaznivé prostredie pre patogénne a hnilobné baktérie, pôsobia detoxikačne, upravujú peristaltiku čriev, podieľajú sa na syntéze vitamínov, vstrebávaní železa a minerálov. Tiež ovplyvňujú metabolizmus cholesterolu a tukov. Obnovujú črevnú mikroflóru po liečbe antibiotikami. Ich výhodou je, že nemajú prakticky vedľajšie účinky. V bežnej praxi používame prirodzené a komerčné probiotiká.
K prirodzeným patria biojogurty, kefíry a bryndza. Ich nevýhodou je nestabilné množstvo probiotických baktérií, ovplyvnených výrobou a skladovaním. Komerčné prípravky obsahujú probiotické kmene lyofilizovaných baktérií. Vyrábajú sa vo forme práškov, tabletiek, sirupov a toboliek. Sú súčasťou niektorých dojčenských mliečnych produktov. Tieto sú odporúčané ak nie je možné dojčenie alebo je dôvod pre rozhodnutie ku zmene na náhradnú dojčenskú výživu, prípadne po ukončení prirodzenej výživy. Najznámejšie prípravky sú BEBA HA, NUTRILON, HUMANA. V súčasnosti sa jednoznačne odporúča použitie hypoalergénnych prípravkov s pridanou zložkou bifidobaktérií. Použitie hypoalergénnych prípravkov mliečnej výživy s bifidokultúrou znižuje až o 50 percent vznik alergických prejavov počas prvých piatich rokov života u detí so zvýšeným rizikom vzniku alergií. Preventívny efekt tejto výživy bol potvrdený viac než dvadsiatimi rozsiahlymi klinickými štúdiami vykonanými na celom svete. Použitie probiotík v bežnom dennom živote je otázkou blízkej budúcnosti.
Autor článku: MUDr. Oľga Krídlová