Deklaráciu o pripravenosti k ukončeniu pracovného pomeru podpísalo k dnešnému dňu 3249 lekárov zo 48 nemocníc. Ako dnes ozrejmil predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár, tí, ktorí deklaráciu podpísali tak vyjadrili vôľu bojovať za zlepšenie situácie v zdravotníctve a v prípade potreby podporia túto snahu aj podaním výpovedí. V zbieraní podpisov chcú zdravotnícki odborári pokračovať minimálne do konca augusta, keby by mohlo prísť k podávaniu výpovedí zatiaľ nekonkretizovali.
Deklaráciou chcú lekári dosiahnuť naplnenie svojich požiadaviek. Medzi tie patrí dodržiavanie Zákonníka práce a personálnych normatívov v nemocniciach, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. "Nesmieme dopustiť aby sa nemocnice stali fabrikami, aby sa zdravie stalo biznisom a aby sa pacient stal klientom," zdôraznil Kollár. O požiadavkách by mali lekári v auguste rokovať s ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom aj premiérkou Ivetou Radičovou.
Stav v zdravotníctve je podľa jeho slov alarmujúci. Vyzval preto kompetentných, aby sa chopili zodpovednosti a využili poslednú šancu na záchranu slovenského zdravotníctva, pretože po transformácii to už vraj nebude možné. "Zmeny, ktoré realizuje ministerstvo zdravotníctva, chápeme ako zbavovanie sa zodpovednosti ministra za súčasný stav, za zdravie pacientov a budúcnosť tejto krajiny. Na toto nie sme ochotní pristúpiť a spravíme všetko preto, aby sa tak nestalo," zhrnul.
Ako avizoval Kollár, lekári svoje požiadavky vnímajú ako celok a odmietajú s nimi obchodovať. Nemienia vymieňať splnenie jednej z nich za nesplnenie iných. "Nechceme a nemienime viesť dialóg len pre dialóg, pričom druhá strana naďalej pokračuje v príprave transformácie, do rokovaní ideme s tým, že požiadavky tvoria jeden komplex a nemienime od nich odstúpiť a ani ich zobchodovať splnením dvoch, troch požiadaviek na úkor tichého súhlasu s transformáciou, nakoľko sa tým mení charakter verejného zdravotníctva na akciovú obchodnú spoločnosť," uzavrel.
Ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že k hromadným výpovediam nepríde, pretože realizované systémové kroky podľa neho zlepšia zdravotnú starostlivosť a ušetria zdravotníctvu peniaze. Zároveň vyzvalo lekárov, aby pacientov nepoužívali ako rukojemníkov pri presadzovaní svojich požiadaviek s tým, že je kedykoľvek pripravené rokovať so zástupcami lekárov. Nátlakové akcie, na ktoré doplatí pacient, nepovažuje rezort za vhodnú formu dialógu.
"Ministerstvo súhlasí s väčšinou z požiadaviek lekárskych odborárov, teda s dodržiavaním Zákonníka práce, dofinancovaním nemocníc aj s vyššími platmi pre zdravotníkov. Dofinancovanie nemocníc, teda ich oddlženie, však ide ruka v ruke s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré lekárski odborári z nepochopiteľných príčin odmietajú," reagovala pre TASR hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Za zlé hospodárenie nemocníc môže podľa jej slov aj to, že fungujú ako príspevkové organizácie, ktoré hospodária neefektívne a netransparentne. Rezort sa zároveň pýta lekárov, prečo chcú ďalej pracovať v neefektívnych nemocniciach, ktoré nie sú pod kontrolou nezávislých audítorov, ktorí dohliadajú na fungovanie akciovej spoločnosti. "Prečo nechcú lekári vyššiu kontrolu vedenia nemocníc, ako nakladajú s peniazmi od poistencov?," pokračovala Zollerová. Poukázala, že priemerný plat lekárov vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie, bol za minulý rok 1612 eur a v tých, ktoré fungujú ako akciové spoločnosti 2010 eur.
Stanovisko Ministerstva zdravotníctva k požiadavkám LOZ
Ministerstvo zdravotníctva súhlasí s väčšinou z požiadaviek lekárskych odborárov, teda s dodržiavaním Zákonníka práce, dofinancovaním nemocníc aj s vyššími platmi pre zdravotníkov. Dofinancovanie nemocníc, teda ich oddlženie však ide ruka v ruke s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré lekárski odborári z nepochopiteľných príčin odmietajú. Za zlé hospodárenie nemocníc totiž môže aj to, že fungujú ako príspevkové organizácie, ktoré hospodária neefektívne a netransparentne. Tie nemocnice, ktoré boli v roku 2006 transformované na štátne akciové spoločnosti, fungujú s vyrovnaným hospodárením. Na rozdiel od príspevkových organizácií musia viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel, musia sa každoročne podrobiť auditu a zverejňovať účtovné závierky. Akciová spoločnosť je podstatne transparentnejšia forma ekonomického fungovania zdravotníckych zariadení ako dnešné príspevkové organizácie.
Transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti schválili zákonom poslanci Národnej rady. Ministerstvo zdravotníctva musí postupovať pri transformácií v zmysle zákona. Ministerstvo zdravotníctva vyzýva lekárov, aby pacientov nepoužívali ako rukojemníkov pri presadzovaní svojich požiadaviek. Ministerstvo zdravotníctva je kedykoľvek pripravené rokovať so zástupcami lekárov a nepovažuje nátlakové akcie, na ktoré doplatí pacient, za vhodnú formu dialógu. Ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že nepríde k hromadným výpovediam, pretože všetky systémové kroky, ktoré robí, majú za cieľ zlepšiť zdravotnú starostlivosť o pacientov a ušetriť zdravotníctvu peniaze. Ide napríklad o nastavenie cien liekov na 2. najnižšiu cenu v EÚ, či zavedenie generickej preskripcie. Tieto opatrenia ušetria zdravotníctvu viac ako 100 miliónov eur. Všetky peniaze sa použijú v zdravotníctve.
Ministerstvo zdravotníctva sa pýta lekárov, prečo chcú ďalej pracovať v neefektívnych nemocniciach, ktoré nie sú pod prísnou kontrolou nezávislých audítorov, ktorí dohliadajú na fungovanie akciovej spoločnosti? Prečo nechcú lekári vyššiu kontrolu vedenia nemocníc, ako nakladajú s peniazmi od poistencov? Ministerstvo zdravotníctva spravuje viacero nemocníc, ktoré fungujú ako akciové spoločnosti: Všetky hospodária vyrovnane alebo s miernym ziskom, lekári a sestry v týchto nemocniciach zarábajú viac ako v príspevkových organizáciách. Cieľom transformácie je efektívnejšie fungovanie nemocníc. Akciové spoločnosti musia podľa zákona: viesť prehľadné účtovníctvo, každoročne sa podrobovať nezávislému auditu, musia zverejňovať výročnú správu. Toto dnes nemocnice fungujúce ako príspevkové organizácie nemusia robiť.
Priemerný plat lekárov vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie bol za rok 2010 - 1612,77 eur. Priemerný plat lekárov vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako akciové spoločnosti bol za rok 2010 - 2010,69 eur. Priemerný plat sestier vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie bol za rok 2010 - 853,90 eur. Priemerný plat sestier vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako akciové spoločnosti bol za rok 2010 - 942,11 eur.
ÚSPORY, KTORÉ V SYSTÉME ZDRAVOTNÍCTVA OČAKÁVAME (peniaze zostanú na lepšiu starostlivosť o pacientov, zvýšenie kvality nemocníc a platy lekárov a sestier)
1. Degresívna marža na lieky v nemocniciach
Zavedenie opatrenia: 1.10.2010
Odhadované ročné úspory: 10 miliónov eur
2. Ceny liekov stanovené na 2. najnižšiu cenu v EÚ
Zavedenie opatrenia: 1.8.2011
Odhadované ročné úspory: 75 miliónov eur
3. Kategorizácia liekov
Zavedenie opatrenia: kategorizácia 1.7.2011
Odhadované úspory do konca roka 2011: 10 miliónov eur
4. Rýchlejšia a väčšia dostupnosť liekov
Zavedenie opatrenia: 1.8.2011
Odhadované úspory do konca roka: 5 miliónov eur
5. Generická preskripcia
Zavedenie opatrenia: 1.10.2011
Odhadované ročné úspory: 46 miliónov eur – suma zbytočne zaplatených doplatkov, ktoré mali lacnejšiu náhradu
6. Zlepšená revízna činnosť zdravotných poisťovní
Zavedenie opatrenia: priebežne
Odhadované ročné úspory: 30-50 miliónov eur
7. Platenie odvodov z dividend, podielov na zisku
Zavedenie opatrenia: 1.1.2011
Odhadované ročné príjmy: 45 miliónov eur
8. eHealth
Zavedenie opatrenia: v priebehu rokov 2012 až 2014
Odhadované ročné úspory: 100 miliónov eur
Autor článku: TASR