K najčastejším detským očným ochoreniam patria refrakčné chyby (ďalekozrakosť a krátkozrakosť), porucha postavenia očí (škúlenie), zápaly a úrazy. K tomu, aby sa dieťa mohlo správne duševne a telesne vyvíjať, potrebuje, samozrejme, aj dobrý zrak. Správne videnie sa vyvíja a upevňuje prakticky až do ôsmich rokov dieťaťa. V tomto období môže zasiahnuť do vývoja zraku veľa rušivých činiteľov, ktoré zapríčinia, že sa vývoj zastaví, alebo pokračuje nesprávne. Výsledkom je potom zlé videnie jedným alebo oboma očami.
Farba očí
Väčšina novorodencov má modré oči, čo je podmienené množstvom pigmentu melanínu, ktorý je uložený v dúhovke. Nachádzajú sa tu vlastne dva rôzne druhy pigmentu:
-
hĺbkový pigment, ktorý dáva očiam modrú farbu a je charakteristický nízkym množstvom melanínu
-
povrchový pigment, ktorý je charakteristický väčšou koncentráciou melanínu a určuje, že farba očí je tmavšia, napr. sivá, zelená, hnedá...
Novorodenci bielej pleti nemajú vrstvu povrchového pigmentu, od ktorého závisí tmavšie zafarbenie očnej dúhovky, a preto pri narodení majú všetky deti oči bledej farby (niektorý z odtieňov modrej), a to nezávisle od farby očí rodičov. Iba malé množstvo detí si zachová modrú farbu očí. Začiatkom 6. mesiaca života dieťatka sa proces pigmentácie úplne aktivuje a spôsobí zmenu farby dúhovky, ktorá je už vlastne dopredu naprogramovaná genetickou informáciou, ktorú dieťa zdedí od rodičov.
Vývoj oka
Prenatálny vývoj oka začína už v 3. týždni gravidity a pokračuje až do posledného 40. týždňa, kedy je základný vývoj oka ukončený, čo sa týka jeho anatomickej stavby. Zrakové funkcie oka však dozrievajú ešte dlho po narodení dieťaťa, prakticky až do 8. roku života. V prvých dvoch týždňoch po narodení dieťa rozoznáva svetlo, tmu a hrubší pohyb, dokáže vnímať tvár z 20 cm vzdialenosti, pričom najviac sleduje oči a ústa. V 2. až 4. mesiaci začína dieťa sledovať svoje okolie, pozerá striedavo pravým alebo ľavým okom, obe oči sú funkčne rovnocenné, ale nedokážu pozerať naraz. V 6. mesiaci už dieťa očami sleduje rukou uchopenú vec a do 12. mesiaca dostatočná zrelosť sietnice umožňuje binokulárne videnie, teda súčasné pozeranie oboma očami aj s hĺbkovým vnímaním priestoru.
Refrakčné chyby
Najčastejšou príčinou zlého videnia u detí sú refrakčné chyby – ďalekozrakosť a krátkozrakosť. Najčastejšie sa stretávame u detí s ďalekozrakosťou. Dieťa s touto chybou vidí relatívne dobre do diaľky ale do blízka si musí oči veľmi namáhať. Často vznikajú bolesti hlavy, očí, pocit celkovej vyčerpanosti.
Podobné ťažkosti môže vyvolať aj krátkozrakosť. Krátkozraké dieťa vidí dobre do blízka, ale na diaľku je obraz rozmazaný. Môže si ho čiastočne zaostriť tým, že prižmúri oči. Sústavné prižmurovanie však vyvoláva stálu námahu, z ktorej vznikajú bolesti hlavy a pocit únavy. Slabé videnie do diaľky často vylučuje krátkozraké deti zo spoločnosti ostatných detí pri hrách a vedie k určitej izolovanosti a samotárstvu. Tieto deti sa potom viac venujú čítaniu a zvyčajne majú väčšie knižné vedomosti , ale bývajú menej obratné v praktickom živote. Často sa stáva, že deti „píšu nosom“. Príčinou môže byť zlý návyk, alebo očná chyba. Býva to nielen u detí krátkozrakých, ale akokoľvek sa to zdá čudné, i u detí ďalekozrakých. Krátkozraké deti vidia lepšie do blízka, ďalekozraké si zasa knihu približujú preto, aby sa im neostro videné písmená zväčšili, lebo tak ich môžu lepšie rozoznať.
Refrakčná chyba nemusí byť rovnako vysoká na jednom i druhom oku. V takomto prípade sa stane, že dieťa si uprednostňuje obraz toho oka, s ktorým lepšie vidí a slabšie oko zanedbáva. Toto oko potom stráca svoju funkciu a stáva sa tupozrakým. Súčasne sa tento stav komplikuje v mnohých prípadoch so škúlením.
Škúlenie
Keď si rodič všimne, že jeho dieťa škúli, netreba váhať s návštevou u očného lekára. V prvom polroku života ešte môže dieťatku občas jedno, či druhé oko zabehnúť, najmä pri pohľade do bokov, dole, ale táto vada by nemala byť vo fyziologickom prípade výrazná a už vôbec nie stála, prítomná pri každom smere pohľadu. Výraznejšie škúlenie už aj v prvých mesiacoch života môže signalizovať ťažšie ochorenie uchýleného oka, prípadne ťažšiu refrakčnú chybu. V prípade, že ide o ďalekozrakosť, alebo krátkozrakosť, je možné tento stav u veľmi malého dieťaťa, kde nie je možné ešte nasadiť okuliare, riešiť aj inými spôsobmi – pravidelným zakrývaním zdravého oka – samozrejme, podľa pokynov lekára na základe predchádzajúceho vyšetrenia, ďalej oslabením vedúceho, zdravého oka kvapkaním atropínu, prípadne iným spôsobom. Každopádne však musí byť vždy najprv vylúčená, iná, závažnejšia príčina škúlenia. Ročné dieťa už je väčšinou schopné nosiť okuliare. Nosia ich radi a ochotne, lebo im zabezpečujú lepšie videnie a tým aj lepší kontakt so svojím okolím, ktoré sa zatiaľ len učia spoznávať. Vždy je potrebné, a je to úloha predovšetkým pre rodičov, vytvoriť dieťaťu kladný vzťah k okuliarom.
Škúlenie nesmieme chápať ako kozmetickú vadu, ale musíme si uvedomiť, že zrak na škúliacom oku je zvyčajne slabší. Hlavným cieľom liečby je preto dosiahnuť dobrý zrak aj na oku, ktoré sa uchyľuje, a deti s touto očnou vadou musia nielen nosiť okuliare, ale zároveň je potrebné zakrývať dobre vidiace oko a nútiť tým k činnosti oko slabšie, uchýlené.
Včasná a úspešná liečba je mimoriadne dôležitá – snaha dosiahnuť uspokojivý zrak na tupozrakom oku ešte pred nástupom dieťaťa do školy.
Žmurkanie, tiky
Často sa rodičia ponosujú lekárovi, že ich dieťa žmurká, prípadne robí grimasy, poťahuje nosom a podobne. Tento problém vzniká väčšinou na nervovom podklade, dieťa, ktoré je citlivé, senzitívne reaguje aj na vonkajšie, konfliktné príhody. Často je to nový režim, začiatok školy, prípadne nemožnosť vysporiadať sa v dostatočnej miere s učivom, konflikt medzi rodičmi, konflikt s kamarátom. Pri odbornom očnom vyšetrení v takomto prípade nenachádzame žiadnu očnú vadu, žiadny podklad pre žmurkanie. V takomto prípade treba dbať na pravidelnosť životosprávy, na odstránenie rušivých vplyvov a dostatok spánku. Dieťa treba kľudne upozorniť na tento zlozvyk , ale nesnažiť sa ho odvykať neustálym napomínaním, prípadne trestaním. Takéto riešenie problému stav zvyčajne skôr zhorší.
Aj krátkozrakosť a ďalekozrakosť treba naprávať okuliarmi. Na okuliare si dieťa musí zvyknúť a malo by ich nosiť podľa pokynov lekára. Úplne zbytočné sú obavy rodičov, že si dieťa okuliarmi oči ničí.
Príčiny refrakčných chýb a škúlenia
Príčin môže byť veľa a nikdy sa nedá jednoznačne dokázať, ktorá je tá pravá. Veľký podiel na refrakčných chybách nesie dedičnosť. Už Hippokrates v dávnej minulosti povedal, že škúliaci rodičia majú škúliace deti. To isté platí aj pri krátkozrakosti a ďalekozrakosti. Ak je jeden z rodičov, alebo dokonca obaja krátkozrakí , je pravdepodobné, že ich dieťa bude mať túto očnú chybu tiež. Ďalšou príčinou môže byť rýchly rast dieťaťa, nedostatočná výživa. V prevencii je veľmi dôležitý vitamín A, ktorý sa hojne nachádza v mrkve, listovej zelenine, marhuliach, rybom tuku, v masle. Ďalšou príčinou môže byť zlé držanie tela pri práci, nedodržiavanie správnej vzdialenosti očí od knihy pri čítaní. Táto vzdialenosť má byť asi 30 cm, preto by deti mali čítať pri stole a nie v posteli. Veľmi dôležitú úlohu pri práci a hre má správne osvetlenie. Ideálne je denné svetlo. Keď je treba pracovať pri umelom svetle, treba dbať na to, aby bolo dostatočne silné. Na osvetlenie pracovného stola je potrebná 60 watová žiarovka, najlepšie s matným sklom. Okolie môže byť osvetlené rovnako, alebo menej, nemalo by byť osvetlené viac, ako pracovná plocha. Svetlo by malo prichádzať mierne zboku, aby sa neodrážalo od papiera ako od zrkadla priamo do očí dieťaťa. Keď je osvetlenie stola príliš slabé, oči sa musia viac namáhať a to má za následok pocit suchosti, svrbenie, až bolesť očí. Z dlhotrvajúcej námahy potom môže vzniknúť nechuť k učeniu. Práve tak, ako škodí slabé svetlo, škodí aj svetlo príliš silné, lebo oslňuje. Oslnenie sprevádza kŕčovité zvieranie viečok, bolesti očí a hlavy. Obzvlášť bývajú oslnené krátkozraké deti, ktoré majú širšie zrenice. V súvislosti s narastajúcim výskytom krátkozrakosti je najnovšie známa americká štúdia, podľa výsledkov ktorej je vyššia incidencia krátkozrakosti u detí, ktoré zaspávajú a spia pri svetle.
Zápaly
U detí môžu byť prvé príznaky alergického zápalu očných spojoviek veľmi dramatické a hoci nie sú nebezpečné, rodičov môžu riadne vystrašiť. Charakteristickými prejavmi je opuch očných spojoviek a viečok, ktorý môže byť tak masívny, že dieťa ani poriadne nevie otvoriť oči. Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí. Pri alergickom pôvode zápalu bývajú v drvivej väčšine postihnuté obe oči, i keď prejavy nemusia byť na oboch očiach rovnako intenzívne. Ako prvá pomoc sú najvhodnejšie studené obklady, ktoré opuch mierne stiahnu, no a, samozrejme, nasledovať by mala návšteva u očného lekára, ktorý predpíše pacientovi príslušnú liečbu. Nie je vhodné experimentovať doma s obkladmi z kamiliek, repíka, alebo iných byliniek a domácich „zaručených receptov“, lebo práve tieto alergiu často ešte zhoršia. Takisto častá je aj alergia na v domácnostiach hojne používanú Framykoinovú masť, ktorá by nemala byť používaná mimo indikovaných prípadov. Alergie sú sezónnym ochorením, najčastejšie sa objavujú na jar a na jeseň. Môžu sa objaviť v ktoromkoľvek veku a naopak, ak je vaše dieťa na niečo alergické, neznamená to, že sa s týmto handikepom musí potýkať aj v dospelosti, minimálne nie v tak intenzívnej forme, ako sa prejavuje v detstve. K alergickým prejavom patria aj ekzémy na viečkach, prejavujúce sa začervenaním, šupinkami, svrbením, dieťa si neustále oči pretiera, žmolí a tým celkový stav ešte zhoršuje.
Inými druhmi zápalov sú zápaly infekčné, najčastejšie bakteriálne alebo vírusové. Prejavujú sa sčervenaním očí, sekréciou, od slzenia, cez hlienový výtok až po hnisavú sekréciu, rezaním, pálením očí. U detí tieto zápaly často sprevádzajú zápaly horných dýchacích ciest. Tu je väčšinou nutná antibiotická liečba, ktorú vám predpíše očný lekár. Ďalším problémom, týkajúcim sa našich najmenších je vrodená nepriechodnosť slzných ciest, čo je anomália postihujúca 6 – 8 percent novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v slzovode. Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhčím okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Obvykle sa však skoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí pomnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza na spojovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou. Sondáž je najvhodnejšia v období 2 – 3 mesiaca, neskôr je takisto možná, ale pre lekára i dieťa náročnejšia.
Úrazy
Najčastejšie ide o drobné cudzie telieska ako zrnko prachu, muška, ktoré sa dostanú pod viečko a dráždia oko, pomerne často sa u detí stretávame aj s kúskami z anilínových farbičiek, ktoré sa vedia prilepiť na rohovku. Pomerne časté, i keď nie natoľko ako u dospelých, sú u detí poškriabania rohovky, napr. vetvičkou zo stromu, kríka, listom papiera, alebo inými predmetmi. Tento typ poranenia spôsobuje pomerne veľké ťažkosti, oko je podráždené, červené, pre bolesť ho pacient nevie často ani otvoriť, hoci po odbornom vyšetrení ťažkosti pominú v priebehu 1 – 2 dní. Takto poranené oko je najlepšie prelepiť čistým tampónom a vyhľadať lekársku pomoc.
Tupé poranenia oka vznikajú v súvislosti s dopadom väčších zraňujúcich predmetov, ktorých priemer presahuje priemer oka alebo aj priemer vstupu do očnice. Časté sú úrazy tenisovou alebo futbalovou loptou, hokejovým pukom, okrajom stola pri pádoch, päsťou pri bitkách, strelení kameňa prakom a podobne. Poranenie môže mať rôzny charakter od mierneho udretia až po ťažké poškodenie oka, v každom prípade je nutné odborné očné vyšetrenie a riešenie stavu. K najhorším patria perforujúce poranenia oka, pri ktorých zraňujúci predmet prenikne obalmi oka, najčastejšie pri strelení broku zo vzduchovky, šípom, pichnutí ihlou, či nožnicami, preto by sme mali zabrániť tomu, aby sa deti hrali s ostrými predmetmi, alebo v nevhodnom prostredí.
Pri poleptaní oka kyselinou či zásadou je dôležité postihnuté oko čím skôr vypláchnuť pokiaľ možno čistou vodou a následne vyhľadať odborné ošetrenie. Oko vyplachujeme vždy od vnútorného kútika k vonkajšiemu, aby sme zabránili vniknutiu škodlivej látky do druhého oka. V detskom veku je mimoriadne významná preventívna a dispenzárna starostlivosť. Je najmä povinnosťou rodičov, aby nezanedbali správny rozvoj zraku svojho dieťaťa.
Autor článku: MUDr. Zuzana Sedláčková, časopis Bedeker zdravia