Agorafóbia a panická porucha patria k častým psychickým poruchám. Panická porucha sa vyskytuje asi u 3 percent populácie, agorafóbia u 3 – 6 percent populácie. Obe poruchy sú 2 – 3-krát častejšie u žien. Ojedinelý panický záchvat však niekedy v živote zažije viac ako 10 percent ľudí. Pokiaľ sa u človeka objavujú panické záchvaty častejšie a opakovane, hovoríme o panickej poruche. Agorafóbia sa vyskytuje spolu s panickou poruchou veľmi často a vzájomne na seba svojimi prejavmi nadväzujú. Čo spôsobuje tieto dve psychické poruchy doposiaľ presne nevieme. Sú sčasti geneticky podmienené, sú pri nich zmenené funkčné systémy mozgu, sú podmienené aj reálnymi negatívnymi zážitkami v živote, ako bezprostrednými, tak aj dávnejšími; svoj vplyv má aj detstvo.
Strach, fyzická bolesť a obavy
Panický záchvat je typický tým, že začína náhle. Prichádza často akoby „z ničoho nič, bez upozornenia“, náhle, v priebehu niekoľkých sekúnd až minút dosiahne maximálnu intenzitu, a obvykle sa končí po 5 – 20 minútach. Niekedy však trvá 1 až dve hodiny. Počas záchvatu pociťuje človek silnú úzkosť, ktorá aj podmieňuje množstvo telesných príznakov: búšenie srdca, zrýchlený pulz, pocity dusenia, sťaženého dýchania, človek obvykle dýcha rýchlo, ale plytko, môže pociťovať tlak alebo bolesť na hrudníku, často sa mu trasú ruky alebo celé telo. Obvyklé je intenzívne potenie, pocit sucha v ústach.
Človek s panickým záchvatom môže mať závrate, pocit že omdlie, odpadne, môže mať strach zo smrti, alebo zo „zbláznenia sa“, zo straty kontroly nad sebou samým. Môže mať pocit, že okolité prostredie je akoby neskutočné, nereálne; alebo že vlastné pocity, myšlienky a prežívanie sú cudzie. Môže mať náhle nutkanie na vracanie, môže mať silné nutkanie na stolicu a močenie, pocity mravčenia tela, návaly tepla alebo chladu. Po odznení záchvatu prichádza pocit únavy a vyčerpania. Panický záchvat obvykle znemožní pokračovať v činnosti, v ktorej človeka zastihol. Väčšinou si aj okolie všimne, že sa niečo deje, že dotyčnému nie je dobre. Aj keď základným príznakom panického záchvat je veľmi silná úzkosť a strach, ktoré ovplyvňujú telesné prejavy počas záchvatu, sú to práve telesné príznaky, ktoré nútia privolať lekársku pomoc.
Je skôr pravidlom, že prvý lekár, ktorý príde s takýmto pacientom do kontaktu, je internista, alebo neurológ. Panický záchvat môže úplne verne imitovať srdcový infarkt, astmatický záchvat alebo náhle postihnutie centrálneho nervového systému. Až vyšetrenia príslušnými odborníkmi vylúčia telesnú príčinu tohto stavu. Ak ide o panickú poruchu, je na mieste vyhľadať psychiatra, aby sa začala čím skôr liečiť – odkladanie môže viesť ku chronifikácii, zhoršeniu priebehu a nedostatočnej účinnosti liečby.
Často sa ľudia s touto poruchou dostávajú k adekvátnej liečbe až po 2 – 3, ale aj viac rokoch. Pri panickej poruche sa postupne rozvíja tzv. anticipačná úzkosť – strach z ďalšieho záchvatu. Panický záchvat je veľmi nepríjemný a často spojený so zážitkami hrôzy. Je teda pochopiteľné, že človek s panickou poruchou sa začne obávať ďalšieho záchvatu: „Kedy príde?... Nebije mi rýchlo srdce?... (pacient si kontroluje pulz...)... Nezačína sa mi točiť hlava?“ Tieto medzizáchvatové obavy a úzkosť sú postupne častejšie a silnejšie, až nakoniec sami môžu panický záchvat vyprovokovať. Tým sa uzatvára bludný kruh.
Dobrovoľná izolácia
Agorafóbia sa prejavuje intenzívnym strachom z pobytu na otvorenom priestranstve (námestie, široká ulica, lúka...), ale aj z malých uzavretých priestorov (výťahy, schodištia, čakárne, dopravné prostriedky, podchody...), aj z miest kde je veľa ľudí (obchodné domy, stanice, státie v rade ľudí...). Ľudia s agorafóbiou majú strach zo situácií alebo miest, odkiaľ je sťažený únik (ak by dostali panický záchvat) – kiná, triedy, autobusy, vlaky; alebo majú obavy, že v prípade potreby pomoci alebo panického záchvatu sa im pomoci nedostane (nedostupné miesta, bez telefónu, zostať sám doma alebo v miestnosti... aj masa ľudí môže byť prekážkou pre príchod pomoci alebo pre únik). Tento strach vedie človeka k tomu, že daným miestam sa „preventívne“ začne vyhýbať. Okruh týchto „zakázaných“ miest a situácií sa postupne rozširuje a obmedzuje život dotyčného (doma aj v práci nechodí výťahom, prestane s partnerom chodiť do kina, s deťmi do parku, nakupovať, v najhoršom prípade nedokáže už opustiť ani vlastný byt).
Liečba dokáže pomôcť
Našťastie, panickú poruchu aj agorafóbiu dokážeme účinne liečiť. Liekmi a psychoterapiou. Pri miernejších formách možno skúsiť psychoterapiu, pri vážnejších oboje. Ak nie je dostupný psychoterapeut, alebo nie je čas na psychoterapiu, aj samotné užívanie antidepresív má významný efekt. Súčasné moderné antidepresíva majú minimum nežiaducich účinkov a dobrú účinnosť. Patrí k nim tzv. skupina antidepresív SSRI, ktoré zvyšujú dostupnosť serotonínu v spojeniach nervových buniek v mozgu. K podobným liekom patrí aj venlafaxín. Nie sú to návykové lieky (na rozdiel od benzodiazepínov), nie sú ani tlmivé, naopak, skôr stimulujú a užívajú sa preto ráno. Nevýhodou je, že ich účinok môže nastúpiť až po 4 týždňoch liečby. Niekedy sa na preklenutie tohto obdobia používajú benzodiazepíny, ktoré účinkujú do 30 – 60 minút po podaní, no poruchu nevyliečia, len zmiernia bezprostredne jej príznaky, a hlavne majú riziko vzniku závislosti, ktorá je podobná alkoholovej. Preto by sa nemali podávať dlhodobejšie, viac ako 2 – 3 mesiace.
Psychoterapia pozostáva z edukácie – vysvetlenia podstaty poruchy a jej liečby; ďalej z tzv. systematickej desenzitizácie – človek je postupne vystavovaný obávanej situácii, na ktorú si privyká a potom ide k ťažšej (napr. najprv chodí len po dvere obchodu, opakovane, keď úzkosť klesne, ide po pokladňu... do obchodu na 2 minúty, 5 minút, 20 minút...). Počas psychoterapeutických sedení klient testuje svoje negatívne myšlienky a snaží sa naučiť kontrolovať úzkosť a s ňou spojené telesné pocity. Veľmi účinný je nácvik relaxačných metód – autogénny tréning alebo progresívna svalová relaxácia. Užitočné je pochopenie svojich aktuálnych a minulých vzťahov, ako ovplyvňujú terajšie prežívanie klienta, pochopenie svojho fungovania a svojej úlohy v partnerskom, rodinnom a profesnom živote. Obvykle sa pri liečbe paniky a agorafóbie používa kognitívne-behaviorálna psychoterapia (KBT, má najviac overených výskumov účinnosti) a psychodynamická psychoterapia. Veľmi účinnou zbraňou v boji proti úzkosti je pohyb. Dôležitejšia je pravidelnosť, než enormný výkon.
Autor článku: MUDr. Branislav Moťovský, časopis Bedeker zdravia