Nepozornosť, nadmerná aktivita dieťaťa či impulzivita môžu poukazovať na hyperkinetickú poruchu (ADHD), ktorá postihuje päť až sedem percent detí školského veku. Problém sa štyrikrát častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat, pričom sa objavuje v prvých piatich rokoch života dieťaťa a môže prejsť až do dospelosti. ADHD je najčastejšou poruchou psychického vývinu u detí. Liga za duševné zdravie sa preto prostredníctvom edukácie cez letáky a brožúry snaží nabádať rodičov, aby v prípade príznakov ADHD vyhľadali pomoc odborníka. Liečba pozostáva z psychosociálnej rehabilitácie a špeciálno-pedagogickej intervencie, niekedy sa využíva aj farmakoterapia.
"Poruchy v detskom veku sú veľmi rôznorodé a majú svoje špecifiká, o ktorých treba hovoriť, lebo laická verejnosť vie o nich menej ako v prípade dospelých," povedal primár Kliniky detskej psychiatrie DFNsP Bratislava Ján Šuba. Poukázal, že stále existujú mýty o tom, že duševné poruchy u detí nie sú, pričom sa naopak vyskytujú asi u 15 percent detí do 18. rokov. Najčastejším problémom je práve porucha ADHD, ktorá môže viesť k problémom dieťaťa doma i v škole, ako aj ovplyvniť schopnosť dieťaťa učiť sa a mať dobré vzťahy s ostatnými. Dieťa s neliečeným ADHD môže v pubertálnom veku častejšie ako ostatná mládež siahnuť po drogách, či zapliesť sa do kriminálnych aktivít.
O poruche ADHD môže podľa Šubu vypovedať najmä ľahko rozpoznateľná porucha pozornosti, ako aj narušená schopnosť ju udržať. "Tieto deti sú ľahko vyrušiteľné," poukázal s tým, že nevedia obsedieť. Priblížil, že problémy sa najčastejšie objavujú pred nástupom alebo pri nástupe do školy. "Liečba je nutná a výrazne zvyšuje kvalitu života u tých detí, kde porucha ADHD spôsobuje distres a zhoršené fungovanie nielen v škole, ale aj v medziľudských vzťahoch, k autoritám, rodičom. Tieto deti sú často vnímavé ako dotieravé, ťažko vychovateľné, požadovačné a sekundárne na ne dopadá kvantum negatívnych reakcií z okolia." Ako poukázala Eva Gajdošová z Katedry psychológie FF UK v Bratislave, tieto deti sú pritom často šikovné, nadané, niekedy majú aj vysoké IQ, ale v škole sú podpriemerné. Upozornila, že tieto deti sú tiež často motoricky neobratné, mávajú často úrazy, poruchy spánku, sú plačlivé, precitlivé, majú zmeny nálad či sú arogantné. "Učitelia môžu byť v tomto smere veľmi nápomocní tým, že rozpoznajú, že sa jedná o skutočný a liečiteľný problém, nie iba o predvádzanie dieťaťa," uzavrela.
Autor článku: TASR