Psoriáza (lupienka) je chronické neinfekčné zápalové ochorenie kože vyvolané pôsobením komplexných vzájomne reagujúcich mechanizmov. O jej existencii sa vie celé stáročia. Typické znaky psoriázy sa našli na mumifikovaných telách z počiatkov kresťanskej éry. V minulosti bola často chybne považovaná za jednu z foriem malomocenstva. V roku 1841 ju po prvý raz definoval anglický lekár Robert Willan. Výskum posledných rokoch významne prispel k pochopeniu patogenetických dejov psoriázy.
V Európe postihuje priemerne 2 percentá obyvateľov. Na Slovensku je podľa tejto kalkulácie asi 100 000 psoriatikov.
Ochorenie sa môže objaviť počas celého života, ale prvé výsevy sú najčastejšie v období puberty a adolescencie. Prejavuje sa najčastejšie ako červené, šupinaté ložiská bodkovitého, mincovitého alebo veľkoplošného (geografického) charakteru, niekedy v kombinácii s výsevom hnisových pľuzgierikov. Najčastejšie postihnutými miestami sú lakte a kolená, vlasatá časť hlavy. Psoriáza však môže postihnúť ktorúkoľvek časť kožného povrchu.
Znepríjemňuje život
I keď psoriáza nie je ochorením ohrozujúcim život, patrí k ochoreniam s najnegatívnejším vplyvom na kvalitu života. Ochorenie predstavuje výrazný spoločenský a pracovný hendikep, často vyúsťujúci do frustrácie, či depresie.
Často kladenú otázku „z čoho psoriáza vzniká“ nevieme napriek významným pokrokom v patogenéze ochorenia jednoznačne odpovedať. Na vzniku ochorenia sa podieľajú vnútorné príčiny (predispozícia) a vonkajšie (spúšťacie faktory). Z vnútorných faktorov zohráva nespochybniteľnú úlohu genetika, čo dokazuje výskyt psoriázy u pokrvných príbuzných a zvýšená expresia niektorých psoriatických génov. Za vznik psoriázy nie je zodpovedný jeden konkrétny gén ale ich kombinácie (génový polymorfizmus). Z vonkajších faktorov môžu výsev ochorenia spustiť infekcie (napr. angína), stres, či vyčerpanie.
Psoriázu nemožno chápať ako izolované ochorenie kože. Jedna štvrtina pacientov trpí súčasne na zápal kĺbov (psoriatická artritída). Nedávne zistenia hovoria o zvýšenom výskyte ťažkej psoriázy a tzv. metabolického syndrómu, zodpovedného za vyšší výskyt kardiovaskulárnych chorôb. To samozrejme radikálne zmenilo pohľad na liečbu psoriázy ako rizikového faktora kardiovaskulárnych ochorení. V tomto chápaní nadobúda liečba psoriázy novú dimenziu.
Liečba ochorenia prešla postupným vývojom od aplikácie lokálnych liečiv k systémovým liekom.
Liečba psoriázy v minulosti
Zo starších lokálnych preparátov sa dodnes používa decht, urea, kyselina salicylová a kortikoidy. V posledných decéniách k nim pribudli deriváty vitamínu D3 a lokálne retinoidy, t.j. deriváty vitamínu A.
Na hranici medzi systémovými a celkovými liekmi stojí liečba UV žiarením – fototerapia. Všeobecne známy priaznivý vplyv slnečného žiarenia sa v liečebnej praxi premietol do sofistikovanej podoby. Na liečbu psoriázy sa používajú žiariče s vymedzeným vlnovým spektrom (UVA, UVA 1, kombinácie UVA a fotosenzibilizátora – PUVA, UVB, úzkopásmové UVB).
Postupné prehlbovanie poznatkov o patogenéze psoriázy umožnilo vývoj systémových liekov, ktoré dramaticky zmenili osud ťažkých psoriatikov. Medzi „klasické“ antipsoriatiká patrí metotrexát, acitretín a cyklosporín A.
V 70-tych rokoch sa metotrexát stal prvým systémovým liekom na psoriázu. Dodnes sa používa v reumatológii s dobrým efektom v monoterapii alebo kombinácii. V niektorých krajinách je dodnes často požívaným liekom. Na Slovensku jeho používanie nie je rozšírené.
U pacientov liečených metotrexátom je potrebné sledovanie krvného obrazu a parametrov poškodenia pečene.
Významý prelom v celkovej liečbe psoriázy znamenal vstup retinoidov v 80. rokoch. Dobrý efekt liečby je limitovaný pomerne častým výskytom nežiaducich účinkov ako vysušovanie pier, padanie vlasov, zvyšovanie hladín tukov v sére a hepatotoxicita.
Ďalším míľnikom v systémovej liečbe bol v 90. rokoch cyklosporín A. Liek dovtedy používaný najmä v transplantačnej medicíne bol vďaka jeho imunusupresívnemu účinku postupne implementovaný na ďalšie indikácie, vrátane psoriázy. Je veľkým antipsoriatikom s dobrým efektom na kožu aj psoriatickú atritídu. Tlmí funkciu lymfocytov T. U pacientov liečených cyklosporínom je potrebná pravidelná kontrola krvného tlaku a obličkových parametrov.
Nové liečivá
Na začiatku 21. storočia vstupuje do hry nová skupina liekov – biologiká. Sú to lieky vyrobené bioinžinierskou technológiou. Lieky zasahujú do prísne špecifických krokov v patofyziologickom procese psoriázy. Dermatológia bola po onkológii a alergológii tretím medicínskym odborom, ktorý začal biologiká používať. Hlavnou výhodou biologík je chýbanie orgánovej toxicity, hlavnej nevýhody „klasických“ antipsoriatík. Je dôležité zdôrazniť, že biologiká nie sú zázračnými liekmi, ale predstavujú významný posun z hľadiska účinnosti aj bezpečnosti
Účinnosť liečby môže byť meraná rôznymi spôsobmi. Najjednoduchším a najčastejšie používaným je hodnotenie PASI (index závažnosti postihnutia). PASI 75 (zlepšenie psoriázy o 75 percent) sa u biologík pohybuje po 24 týždňoch liečby približne od 40 do 90 percent.
Prvým antipsoritickým biologikom bol v roku 2005 efalizumab, liek inhibujúci nežiaducu aktiváciu lymfocytov T, blokádou tzv kostimulačnej molekuly. Liek bol na odporučenie EMEA a FDA nečakane stiahnutý z trhu po objavení sa iba 3 prípadov vzácnej vírusovej infekcie mozgu.
Súčasná biologická výzbroj zahrnuje 3 preparáty namierené proti faktoru nekrotizujúceho tumor (TNF-alfa): infliximab, etanercept a adalimumab. Jednotlivé preparáty sa líšia spôsobom a frekvenciou podávania.
Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o finančne náročné lieky, ktoré sú indikované v prípade, že klasické antipsoriatiká zlyhajú, majú nežiaduce účinky, alebo sú kontraindikované. Liečbu schvaľuje revízny lekár príslušnej zdravotnej poisťovne. Pred začatím liečby je potrebný predpísaný panel vyšetrení. Z hľadiska bezpečnosti je potrebné v priebehu liečby monitorovať vznik chronických infekcií, najmä tuberkulózy.
Vývoj biologických preparátov pokračuje rýchlym tempom. Registrovaný je ustekinumab, monoklonálna protilátka proti interleukínu 12 a 23. V súčasnosti prebiehajú klinické štúdie na ďalšie molekuly.
Psoriatik zväčša ostáva psoriatikom celý život. Je preto dôležité, aby boli pacienti dobre informovaní o charaktere ochorenia. Okrem zdravotníckych pracovníkov tu zohráva významnú úlohu aj Spoločnosť atopikov a psoriatikov Slovenska.
Záverom je potrebné poznamenať, že napriek tomu, že psoriáza zostáva stále kauzálne nevyliečiteľným ochorením, pri dobrej spolupráci pacienta a dermatológa je však až na malé výnimky chorobou dobre manažovateľnou. Spôsoby liečby je možné vzájomne kombinovať a ušiť ich pacientovi na mieru. Nové perspektívy v liečbe budú bezpochyby ešte väčším liečebným prínosom pre pacientov.
Autor článku: Slavomír Urbanček, časopis Bedeker zdravia