Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje závislosť na tabaku za globálnu pandémiu, čo potvrdzuje fakt, že asi 1,3 miliardy ľudí na svete fajčí alebo inak používa tabakové výrobky. I keď v niektorých priemyselne vyspelých krajinách sveta je badať určitý pokles tejto závislosti, v rozvojových krajinách sa naopak zaznamenáva stúpajúci nárast. Podľa štatistík je u mužov vyspelých krajín asi 30 percent fajčiarov, v rozvojových krajinách je ich asi 60 percent, možno i viacej, čo sa nedá presne zistiť. V Číne fajčia dve tretiny mužov, čo sa prejavuje aj v číslach úmrtnosti. Už pred niekoľkými rokmi významný epidemiológ Richard Peto upozornil, že podľa trendov sa dá očakávať, že v roku 2020 bude vo svete v dôsledku chorôb spôsobených tabakom 9 miliónov úmrtí a v roku 2050 až 12 miliónov.
Čo je veľmi znepokojujúce, je badateľný nárast fajčiacich žien a dievčat a posun fajčiarov do mladších vekových skupín, až do detských rokov. Tento fakt je veľmi alarmujúci a preto sa stále viac a viac požaduje, aby sa vybudoval urgentne systém výchovy o zdravotných rizikách, o ktorých možno mnohí ľudia ani nevedia.
Cigareta obsahuje okolo 4000 škodlivých chemikálií. Niektoré pôsobia škodlivo ihneď, zatiaľ čo iné sú len začiatkom série zmien, ktoré sa prejavia až v neskoršom veku.
Krátkodobé riziká
Kašeľ a respiračné problémy, prechladnutia a zápaly hrdla, závislosť na nikotíne a problém skončiť s fajčením, znížená telesná výkonnosť v dôsledku zvýšených hladín oxidu uhoľnatého v krvi, zmeny v cievach, poškodenie cílií vystielajúcich dýchacie cesty, ktoré napomáhajú odstraňovaniu škodlivín z pľúc, problémy v tehotenstve, riziko nižšej váhy novorodenca, riziko potratov, poškodzovanie detí materským mliekom fajčiacej ženy, podvýživa, pomalšie vyvíjanie dýchacích orgánov a pod.
Dlhodobé riziká
Predpokladá sa, že fajčiar skracuje každou cigaretou svoj život o päť a pol minúty. V priebehu života sa môžu objaviť následky dlhodobých rizík: pľúcna rakovina, srdcovo-cievne choroby, emfyzém, chronické bronchitídy, iné druhy rakoviny (krčka maternice, pažeráka, pankreasu, močového mechúra, horných dýchacích ciest), gangréna v dôsledku poškodenia ciev horných a dolných končatín, čo je nutné riešiť niekedy amputáciou.
Keď hovoríme o rizikách, ktorým sú vystavené ženy fajčiarky, máme pred sebou opäť znepokojujúce údaje, ktoré hovoria, že úmrtie u žien spôsobené fajčením stúplo z 20 na 25 percent.
Je však potešiteľné, že v niektorých krajinách napr. USA, Kanade, Austrálii mnohé zavedené opatrenia pre kontrolu tabakizmu odradilo veľa mladých ľudí, aby začali fajčiť alebo aby s ním prestali. Je pozoruhodné, že účinná výchova u mladistvých v týchto krajinách mala pozitívny dopad. Tento fakt mal však za následok, že tabakový priemysel v dôsledku očakávaných strát na zisku, sa zameral veľmi cielene na ženskú populáciu a veľmi rafinovanou marketingovou stratégiou chce túto situáciu zmeniť. Typickým prístupom je zdôrazňovanie feminizmu, samostatnosti, nezávislosti, kontrola hmotnosti, čo sa prejavilo najmä v niektorých krajinách Európy, kde počet fajčiarok narástol v nižších vekových skupinách, u 15-16 ročných dievčat.
Údaje, ktoré sledujú percento detí v ešte nižších vekových skupinách, ktoré sú vystavené tabakovému dymu, či už experimentovaním s fajčením, ale najmä dymu z druhej ruky, či už v domácnosti alebo v inom prostredí, sú skutočne alarmujúce. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie až 700 miliónov detí na svete je takto postihnutých, či už zo strany rodičov alebo z iných zdrojov. Podľa niektorých údajov Slovensko nie je výnimkou, dokonca sa hovorí, že takto postihnutých detí fajčením z druhej ruky môže byť až 70 percent.
V boji proti tabakizmu sa mnohé vlády vo svete tvária nezaujato, ani nie sú ochotné antitabakový program podporiť. Je však veľa argumentov, nad ktorými by mali uvažovať a jedným z nich je predovšetkým zdravie detí a zdravie budúcich generácií. Politici by mali vedieť, že ľudia, o ktorých sa majú starať, trpia a zomierajú na choroby, ktorým sa dá predísť. Je veľmi potrebné predkladať im štatistiky o situácii v danom štáte a porovnávať ich so svetovými štatistikami, čo by malo byť dostatočným argumentom pre zachovanie zdravia budúcich generácií.
Ďalším dôležitým krokom je mobilizovať verejnú mienku. Mnohé aktivity, ktoré vyšli priamo od občanov a od informovaných odborníkov, napomáhajú k zavedeniu nových opatrení, ako sú napr.: zvyšovanie daní z tabakových výrobkov, zákaz reklamy, zákaz predaja maloletým, varovné posolstvá na baleniach, zákaz importu, zákon o ochrane nefajčiarov a samozrejme cielené zdravotné edukačné programy.
Vlády by nemali ignorovať fakt, že tabakový priemysel sa obohacuje značne z peňazí, ktoré práve sociálne najslabšia časť populácie vydáva sa tabakové výrobky. Kampane proti tabakizmu môžu byť jednou z účinných foriem a treba ich neustále udržovať. I keď sa nedajú očakávať od nich zázraky, predsa vyvolajú rozmýšľanie a následné konanie, čo dnes dokazuje aj skutočnosť, že v civilizovaných krajinách sveta sa fajčiari dostali na pokraj spoločnosti. Liga proti rakovine, ktorá sa ihneď po založení pridala k programu Európa proti rakovine, dôsledne dodržovala dohodu o organizovaní preventívnych kampaní v rámci projektu Európsky týždeň proti rakovine, ktorý bol každý druhý rok venovaný posolstvu zameranému proti fajčeniu. Na základe ohlasov vyplývajúcich z celoštátne organizovaných kampaní sme presvedčení, že ich pokračovanie v spolupráci so širokou podporou médií, bude úspešnou cestou k mobilizovaniu spoločnosti, aby sa nad týmto závažným problémom zamýšľala a konala.
Autor článku: /-/