V procese výchovy a psychického vývinu dochádza nielen k tzv. dysharmonickému vývinu jedinca, ale aj k formovaniu psychopatických čŕt osobnosti. Rozdiel v dysharmonickom a v psychopatickom vývoji je daný závažnosťou negatívnych a nepriaznivých vplyvov, ako aj charakterom konkrétnych prejavov. Zatiaľ, čo u dysharmonického vývoja ide o miernejšie a často aj jednoznačne nevyhranené poruchy a odchýlky (aj keď ich prienik do správania je jednoznačne identifikovateľný) u psychopatických čŕt a rysov sa jedná o určitý stály súbor symptómov. Často sú veľmi nepríjemne a obťažujúce okolie, podľa ktorých ich môžeme rozoznávať a usmerňovať do jednotlivých foriem a kategórií.
Dysharmonický vývoj je intenzívnejším pôsobením celkom dobre ovplyvniteľný, ale už vyformovaná úroveň psychopatických čŕt a rysov je vonkajším pôsobením veľmi ťažko ovplyvniteľná.
Výbušná psychopatia
Pri psychopatickom vývoji osobnosti dochádza k nevyváženému vývoju osobnosti, kedy sú niektoré rysy osobnosti preexponovane vyvinuté, a iné sú vyjadrené len nepatrne. Lapidárnejšie je možné tento mechanizmus popísať pri testovacích metódach. V profile psychopatickej osobnosti sa nachádzajú rýchlo postupujúce výkyvy, keď má niektorá predispozícia, dispozícia, či konkrétna vlastnosť skórovateľnú bodovú hodnotu 7 – 8, alebo 8 – 9 a iná vlastnosť alebo rad pridružených vlastností nadobúda bodovú hodnotu len 1, 2, 2 – 3 a pod. V dôsledku toho je takáto vlastnosť značne nevyvážená a nevyrovnaná. Jedná sa o nevyrovnanosť na báze stálych a silných osobnostných komponentov. Táto nevyrovnanosť je nielen medzi jednotlivými okruhmi vlastností (rozumové, vôľové, emočné), ale aj v rámci samotných oblastí. Napr. emočne plochý a nevýrazný jedinec má na jednej strane veľa základných negatívnych emócií, a preto pravidelne reaguje na slabý a malý podnet väčšinou afektom zlosti. Naviac, pokiaľ sa k tomuto pridruží i nízka úroveň morálno-vôľových vlastností sebaovládania, vysiela daný jedinec do svojho okolia signály nezdržanlivosti, neznášanlivosti s možným prejavom nenávisti. Pri tom vôbec nemusí byť nápadný svojím prejavom. Jedná sa len o situačnú výbušnosť psychopatov.
Intelekt v poriadku
V prípadoch psychopatií a psychopatických čŕt osobnosti sa nejedná o hĺbkovú narušenosť intelektu, tak ako je to zakomponované v predsudkoch verejnej mienky. Intelektová úroveň u psychopatie sa pohybuje väčšinou v pásmach od priemeru až do pásma vysokého nadpriemeru. Problémom však môže byť celková zameranosť intelektu (ladenosť do deštruktívnych polôh a vyústení voči okoliu a smerom k spoločnosti) ako aj štrukturálna ladenosť intelektových komponentov, odohrávajúcich sa v rámci intelektových schopnosti. U psychopatie sa vyskytuje aj nadmerne vyvinutý egocentrizmus – tzv. selfkoncept a selfsentiment, ktorý nie je dostatočne kompenzovaný rozvojom vôľových procesov.
Ako ich rozpoznať?
Druhov psychopatií a kombinácií psychopatických čŕt osobnosti je veľmi veľa a nemajú jednoznačnú typológiu. Najznámejšie projekcie do konkrétnych spoločenských hrozieb a problémov sú:
psychopati na báze dominancie nestálosti v prejavoch správania: nestále osobnosti so zmenou postojov k okoliu a k spoločnosti. Nejde však o nespokojnosť a nestálosť vyplývajúcu z nespokojnosti so stavom spoločnosti. Ich myšlienkové prejavy sú väčšinou usporiadané účelne a majú aj istú tzv. vnútornú logiku. Sú motivovaní predovšetkým snahou byť alebo stať sa za každú cenu zaujímavým. Hovorí sa o nich, že sú „všade doma“ a že je ich „všade plno“ (pre ich hlučnosť, teatrálnosť a živosť). Ich citové prejavy, mimika a gestikulácia sú veľmi výrazné, s odtienkami podľa rôznych situácií a okolností. Napr. dokážu sa náhle „zúfalo“ rozplakať a vzápätí na to hlučne smiať. Zo spoločenského hľadiska je výrazný nedostatok pozornosti voči iným, nedostatok disciplinovanosti, zmyslu pre poriadok, vytrvalosti a starostlivosti o iných.
nestály psychopat: nezdržanlivý v konaní, v osobnej zodpovednosti, cieľavedomosti. Neschopný sebakontroly a s neustálou silnou túžbou uspokojovať vlastné potreby. Nedokáže sledovať a uskutočňovať vytýčený cieľ a dá sa od neho ľahko odviesť. Aj napriek dôležitým úlohám je schopný, aj napriek uvedomovaniu si hrozby výpovede, odísť bez povolenia z práce (na výlet, za zábavou).
psychopatia s hysteriformnými prejavmi: silnie a pretrváva u nich obrazotvornosť, predstavivosť, fantázia, zvýšená senzitivita a senzibilita, ako aj zvláštna, ľahko zraniteľná citovosť, čo súvisí so stupňom egocentrizmu. Sú to jedinci, ktorí sa taktiež snažia byť za každú cenu stredom pozornosti, majú bystrý postreh, rýchlo sa zorientujú a prispôsobia situáciám, pokiaľ majú nádej na rýchly a ľahký úspech. Veľmi ťažko znášajú neúspech a pre nepatrnú výčitku dokážu dramaticky nenávidieť osobu voči ktorej predtým prejavovali až prehnanú citovosť a pozitívnu väzbu. Svoje túžby prejavujú prehnane a „tvrdo“. Úporne sa dožadujú rôznych vecí a výhod, ale všetko ich veľmi skoro omrzí. Preto sa často nudia a svoju rezonantnú náladu prenášajú na svoje okolie, ktoré tyranizujú.
notorickí klamári a podvodníci (pseudologna psychopatia): podobá sa hysteriformnej bohatou fantáziou a túžbou po sebauplatnení, ale celá osobnosť je akoby v „zajatí“ trvalej potreby aspoň zdanlivo prežívať istý druh napätia z udalostí a situácií. Majú schopnosť spájať nehoráznosť s pravdepodobnosťou a nepravdepodobné s deformne vnímanými spoločenskými javmi. Účelom je „omračovať“ okolie ale najmä využívať a zneužívať ľudskú dôverčivosť, jednak k vlastným dobrodružným zážitkom ale hlavne k ziskuchtivosti. Cieľom je oklamať a podviesť iných. Na rozvoji tejto vlastnosti a poruchy má podiel výchova (zanedbanie dôrazu na rozlišovanie fantázie od reality. Nedostatočné zdôrazňovanie, že úspechy nemožno dosahovať podvodom a vymýšľaním).
psychopatia na báze sociopatických čŕt: výrazní egocentrici nerešpektujúci akékoľvek spoločenské normy a pravidlá. Takýto jedinec si nepripúšťa nič, čo by mohlo obmedzovať jeho pocit „osobnej slobody“. Vytrvalosť nahrádzajú tvrdohlavosťou, čo vedie k vylučovaniu konfrontácie so spoločenskou realitou. Ide o istý typ rigidnej, až dogmatickej osobnosti. V bežnom živote sú často nenápadní, pokiaľ sa na nich nevyvíja nátlak a nemajú konkrétnu zodpovednosť. Často majú totiž vytvorený „umelý“ model povrchnej prispôsobivosti, s čím nie sú vnútorne stotožnení a využívajú ho za účelom tzv. „prekrývania“ nepriaznivých povahových vlastností a povahových odchýlok.
psychopatia skombinovaná s poruchami psychosexuálneho vývoja: ide o sexuálnych deviantov s poruchami ovládania sexuálneho pudu a jeho orientácie. Častá je u nich perverzita, v pozadí ktorej sú psychopatické črty ako napr. impulzívnosť a neovládateľnosť správania, nedostatok samostatnosti, rozvážnosti a odvahy, citová plochosť a nezrelosť, verzia voči opačnému pohlaviu, komplexy menejcennosti, nedostatok trpezlivosti a sebaovládania.
Špecifickú kategóriu tvoria psychopatie na organickom podklade, či už v dôsledku difúznejších poškodení v prenatálnom období alebo následkom ťažších poškodení centrálneho nervového systému. Rôzne stupne poškodenia majú aj rôznu mieru psychopatických prejavov. Ich výskyt však nie je taký častý ako sa na verejnosti predpokladá. Oveľa častejšie a vo väčšom počte sú psychopatie so získanými dispozíciami a ako dôsledok nesprávneho individuálneho vývoja, kedy nebola zabezpečená primeraná výchovná korekcia ale aj primeraná odborná starostlivosť (liečebno-pedagogická a psychologická, príp. pedopsychiatrická).
Autor článku: PhDr. Ján Retkovský, časopis Bedeker zdravia