Vo všetkých vyspelých krajinách je u obyvateľstva dlhodobejšie zaznamenávaný vzostup prevalencie viacerých nekontagióznych chorôb a tento trend sa v plnom rozsahu uplatňuje i u nás. Medzi naliehavými problémami zdravotného stavu obyvateľstva zaujíma dominantné miesto trvalé zvyšovanie prevalencie diabetes mellitus, jeho typu 1 v najmladšej vekovej skupine 0 – 4 ročných detí, ale tiež u ďalších ročníkov detí. Typ 2 sa rozširuje u dospelých a starších osôb. Celkovo u nás na diabetes mellitus v súčasnosti trpí takmer 5 percent obyvateľov (pri prepočte na 5, 5 milióna obyvateľov je jeho prevalenciia 4,7 percenta), pričom sa dá v najbližších desaťročiach reálne očakávať jeho vzostup až u 8 percent populácie.
Primeraný prísun živín
Princípy liečby DM II. typu spočívajú v aplikácii adekvátnej diéty, prípadne v kombinácii s perorálnymi antidiabetikami (zriedkavo pomocou injekcií inzulínu), ako aj vo význame pravidelného primeraného telesného cvičenia. Kladené požiadavky na diabetickú diétu sa týkajú primeraného zastúpenia základných živín a ich štruktúry, a pochopiteľne tým aj energetickej hodnoty príslušnej diéty. Podiel živín na celkovom dennom prívode energie by mal pritom v priemere vykazovať nasledovné hodnoty: bielkoviny 12 – 14; tuky 27 – 30 percent; sacharidy 55 – 60 percent.
V prvom rade to znamená podstatnú redukciu zastúpenia najmä živočíšnych, ale čiastočne i rastlinných tukov (mastných kyselín z radu n-6). Ako ich energetickú náhradu podstatne voľnejšie zastúpenie sacharidov (56 – 60 percent energie) oproti ich predchádzajúcemu podielu (45 – 52 percent). Táto podstatná zmena v dietológii diabetu nachádza svoje opodstatnenie v poznatku, že diéta bohatá na tuky, a s nízkym obsahom polysacharidov, sa zväčša prejavuje diabetogénnym účinkom.
Bielkoviny, vlákniny, princípy racionálnej výživy
Pokiaľ ide o zastúpenie bielkovín, nachádzame určité zníženie ich množstva na hodnotu podobnú ako u zdravých ľudí (1,0-0,8 g B/kg hmotnosti), u diabetikov často volíme nižšiu hodnotu, aby sa tým zabránilo hyperfiltrácii (preťaženiu obličiek), ktorá zohráva úlohu v rozvoji diabetickej nefropatie. U jedincov, kde sa zistia počiatočné známky jej prítomnosti je obmedzenie prísnejšie a vykazuje denný príjem iba okolo 50 g bielkovín.
Za najcennejšie zdroje kvalitných bielkovín v diéte možno označiť mlieko a jeho výrobky, najmä kyslomliečne a nízkotukové, ďalej sóju a domáce strukoviny, hydinu, ale aj viaceré netučné druhy tzv. červeného mäsa, s miernou prevahou zastúpenia rastlinných pred živočíšnymi bielkovinami.
Ďalšiu dôležitú zložku vo výžive predstavuje obsah vlákniny, ktorej množstvo v strave by malo denne dosahovať okolo 35 g. Z ochranných látok by to mali byť najmä antioxidačné vitamíny E, C, provitamín A – betakarotén, ale aj ďalšie vitamíny zo skupiny B-komplexu. Zo stopových prvkov je potrebné venovať zvýšenú pozornosť zastúpeniu trojmocného chrómu (významný glukózotolerančný faktor), zinku (zúčastňuje sa spolu s chrómom syntézy inzulínu), medi a selénu.
Najnovšie trendy volajú aj po uplatnení optimálneho zastúpenia viacnenasýtených MK a to z radu n-6:n-3, v pomere asi 7 – 5:1. Znamená to požiadavku primeranej spotreby kvalitných rastlinných olejov, z ktorých je cenný zahraničný olivový olej, ale rovnako aj tuzemský rastlinný olej repkový s bohatým zastúpením kyseliny olejovej a alfa linolénovej. Samozrejme, tento príjem by mal byť spojený s pravidelnou a primeranou spotrebou rýb (v priemere 2 – 3-krát do týždňa), morských i sladkovodných. U nás je ich odporúčané množstvo 2,4 – 2,8 g. Čo sa týka množstva prijímaného tuku, je potrebné dodržiavať požiadavku, aby bol jeho celkový podiel v diéte vždy nižší ako 30 energetických percent. Zároveň, príjem cholesterolu musí byť nižší ako 300 mg/deň a príjem sodíka (Na+) menej ako 2,4 g/deň.
Pomerne vysoký prívod sacharidov (viac ako 55 – 60 percent energie stravy) si, pochopiteľne, tiež vyžaduje voľbu ich optimálnej štruktúry. Ako ich zdroje sa uprednostňujú hlavne zložitejšie cukry – škroby s nižším glykemickým indexom, ktoré sa pomalšie vstrebávajú a nezaťažujú tým natoľko inzulárny aparát pankreasu.
Inulín
Výskumom sa zistilo, že ani relatívne vysoký príjem sacharidov 220 – 350g/deň a pri väčšej telesnej aktivite, sa nepriaznivo neodrazí na glykémii v prípade, že je doplnený bohatším príjmom potravinovej vlákniny, okolo 40 g i viac na deň. V prípadoch, kde ide aj o súčasnú poruchu výmeny tukových látok v krvi je to množstvo takmer 50 g vlákniny/deň. Splniť túto požiadavku predpokladá výrazné zaraďovanie viacerých jej bohatých zdrojov do diéty, napr. cereálií, strukovín, čerstvej zeleniny a ovocia, najnovšie cennej vo vode rozpustnej vlákniny inulínu. Využitie inulínu je obzvlášť vhodné pri výrobkoch určených pre diabetikov, ďalej pre obéznych jedincov a pre osoby trpiace na črevnú dyspepsiu dysmikrobiálneho pôvodu. Inulín naviac stimuluje funkciu imunitného systému a podobne ako ostatné nevstrebateľné balastné látky tlmí, výhodne reguluje a vyrovnáva hladinu glykémie po príjme sacharidov, čo opodstatňuje jeho široké využitie v diabetickej diéte.
Inulín sa nachádza v koreňoch a hľuzách mnohých rastlín, napr. v koreni topinamburu a artičokov, čakanky, z ktorej koreňa sa vyrába viac inulínových prípravkov na báze prírodných látok, plne využiteľných ako cenný doplnok výživy pre diabetikov.
Rovnako významná je aj požiadavka pravidelnosti príjmu a optimálnemu počtu denných jedál (v priemere 5-tich) a popri 3 základných (raňajky, obed, večera) príjamť aj ďalšie 2 – 4 menšie denné jedlá (desiata, prípadne rozdelená na dve časti, olovrant a druhá večera).
Univerzálna diabetická diéta rovnako vhodná pre všetkých vlastne neexistuje, a preto je potrebné ju prísne individualizovať, t. j. prispôsobovať aktuálnym potrebám a osobitostiam každého jedinca.
Druhú, takmer rovnako dôležitú zložku predstavuje pravidelná telesná aktivita. Svalová činnosť zlepšuje metabolické pomery organizmu (zvyšuje ochranný HDL – cholesterol séra a rovnako inzulínovú senzitivitu tkanív) a celkovú toleranciu sacharidov. Podľa individuálneho posúdenia (vek, pridružené choroby, fyzická zdatnosť a iné), sa pri diabete prednostne odporúča využívať aerobné druhy športu, akými sú chôdza, turistika, plávanie, u mladších jedincov beh, bicyklovanie, beh na lyžiach a tanec.
Takto komplexne volený prístup správne vedeného životného štýlu zabezpečí každému, popri dobrom pocite fyzickej kondície, aj psychickú odolnosť, vyrovnanosť a radosť zo života.
Autor článku: Doc. MUDr. Igor Kajaba, PhD., časopis Bedeker zdravia