Stres sa často spája s onkologickými ochoreniami a chápe sa ako jeden z rizikových faktorov ich vzniku. Záťaž, ktorú stres sprevádza, sa väčšinou prejavuje vtedy, ak sú požiadavky a nároky na človeka spojené s negatívnou udalosťou také vysoké, že ich dotyčná osoba považuje za nezvládnuteľné. Určitá miera pôsobenia stresu na náš organizmus je potrebná, ale o škodlivom pôsobení stresu na naše zdravie hovoríme, ak je stresor dlhodobý a človek sa s ním nevie vysporiadať. Stresové životné udalosti spôsobujú zníženie imunitných funkcií v prípade, ak sa organizmus nevie prispôsobiť stresorom. Tie môžu byť rôzne - strata zamestnania, narušené medziľudské vzťahy, nespokojnosť v manželstve, časté hádky a konflikty na pracovisku. Najviac stresorov, s ktorými pacienti prichádzajú do ambulancie, vychádzajú z rodinného a pracovného prostredia. Často prídu s nereálnymi očakávaniami a potrebujú si uvedomiť, čo môžu v prvom rade zmeniť na sebe a potom očakávať zmenu okolia. Jedným z najväčších stresorov je úmrtie blízkeho člena rodiny. Najťažšie zvládajú stratu blízkych osôb ľudia, ktorí majú málo „vyživujúcich vzťahov“, teda takých, ktoré im poskytujú podporu, možnosť rozprávať sa a záujem o blízkeho človeka. Ak takýto človek odíde z nášho života, postihnutý stratou sa učí žiť tak, aby zdroje radosti nachádzal v niečom inom. V takomto prípade je psychológ sprievodcom a spoločne hľadajú posilňujúce zdroje pre klienta.
Stresory každodenného života
Ako sa hovorí o prevencii ochorení, tak môžeme hovoriť aj o prevencii škodlivých stresorov na náš organizmus. Treba si uvedomiť, že v živote každého človeka sa stretávame s okolnosťami, ktoré ovplyvniť môžeme i s okolnosťami, ktoré sa ovplyvniť nedajú.
Akákoľvek zmena v našom živote je stresor, pretože sa s ňou musíme vysporiadať, a nie vždy je táto zmena pozitívna. V posledných rokoch rastie počet rozvodov, a tie sa – hneď po úmrtí blízkeho člena rodiny - považujú za vysoko stresujúce. Rovnako stresujúce však môže byť aj konfliktné spolužitie, ktoré má negatívny dopad na všetkých členov rodiny. Súvislosť negatívnych životných udalostí s civilizačnými chorobami možno hľadať v psychosomatickom poňatí chorôb.
Stresory na pracovisku
V súčasnej spoločnosti sa čoraz väčší dôraz kladie na výkon zamestnanca a kritériá kvalitného pracovníka sa neustále zvyšujú. Často počujeme o efektivite zamestnancov a ich prínos pre spoločnosť. Zamestnávatelia potrebujú vedieť, že zamestnanci sú efektívni a podávajú dobrý výkon. Môžeme hovoriť aj o súťaživosti medzi pracovníkmi, pokiaľ majú vytvorený motivačný systém.
Zamestnávateľ stále častejšie využíva výber zamestnancov podľa psychologických metód a na výberových konaniach sa zúčastňuje pracovný psychológ. Spoločnosť akoby potrebovala mať pocit istoty, že „správny človek je na správnom mieste“. Pozerá sa na človeka z pohľadu inteligencie, schopností, odolnosti voči záťaži, osobnosti, zvládania konfliktných situácií a vyhľadáva referencie o budúcom pracovníkovi. Ak si už spoločnosť vybrala takýchto zamestnancov, nastupuje adaptačná fáza, v ktorej zamestnanec ukáže, „čo vie“.
To všetko sú potreby zamestnávateľa, ale pozrime sa na potreby zamestnanca. Na každého pracovníka by sa malo pozerať z hľadiska pracovného i z pohľadu osobných potrieb (rodiny, záujmov....) a v neposlednom rade by sa rovnako malo prihliadať aj na zdravie zamestnancov, pretože len ak sú zdraví (duševne i fyzicky) sú aj prínosom pre spoločnosť, v ktorej pracujú. Škodlivými stresormi na pracovisku sa zaoberajú pracovné zdravotné služby.
Škodlivé faktory stresu a ich prevencia nielen na pracovisku
Zvyšujúca sa úroveň stresu sa podieľa na náraste kardiovaskulárnych, nádorových a ďalších ochorení, pričom psychosomatické choroby podľa odhadov tvoria 50 – 80 % z týchto civilizačných ochorení.
Psychická záťaž (či už z objektívneho alebo subjektívneho hľadiska) je značná v pracovnej oblasti každého z nás a je dôležité zamyslieť sa nad škodlivými faktormi, s ktorými sa na pracovisku stretávame. Medzi najčastejšie faktory záťaže považujeme časový tlak, vnútené pracovné tempo (zamestnanec nemôže ľubovoľne opustiť pracovisko), sociálne interakcie - najmä riadiaci pracovníci, monotónnosť v práci, kde ide o jednotvárnu činnosť, ktorá spôsobuje únavu a vyčerpanosť, nejasná budúcnosť spoločnosti, nejasné kompetencie, senzorická záťaž pri práci s počítačom, zmenová práca a nočné služby.
Medzi ďalšie stresory zaraďujeme fyzický diskomfort, akým sú sedavé zamestnania s minimálnou možnosťou pohybu, ale aj práce s fyzickou záťažou (napr. dvíhanie ťažkých bremien). Fyzický diskomfort sa týka sedavého zamestnania, hlavne práce s počítačom, kde hrozia problémy s krčnou chrbticou, migrény, problémy v krížovej oblasti, ktoré sú jedným z najčastejších dôvodov práceneschopnosti. Prevenciou je ergonomická úprava pracoviska, krátke cvičenia, správne sedenie.
Ďalšími stresormi sú dochádzanie na pracovisko, ohrozenie života vlastného alebo iných osôb, časté služobné cesty a v neposlednom rade aj zodpovednosť, ktorá sa kladie na zamestnanca. Čím viac stresorov z pracovného prostredia máme, tým je väčšie riziko chorôb. V prípade dlhodobého pôsobenia stresorov z rodinného a pracovného prostredia je len otázkou času, kedy začne naše telo reagovať a brániť sa. „V prípade sedavého zamestnania odporúčam fyzickú aktivitu, ktorá je potrebná na udržanie psychickej pohody,“ hovorí PhDr. Andrea Križanová. „Dôležité pre nás je venovať sa rodine, záujmom, priateľom a vyvážiť si život tak, aby sme vyrovnali pracovný a súkromný život. Je to aj prevencia proti syndrómu vyhorenia, ktorý hrozí ľudom zameraným na pracovnú oblasť a ktorým chýba čas na súkromný život. Pamätám si na pacienta - vorkoholika, ktorý mi odpovedal na otázku, či má partnerku: A kedy by som na to mal čas, keď som taký zaneprázdnený? Lenže na druhej strane sa často cítil depresívny a práca ho prestala napĺňať tak, ako by si to predstavoval. Je teda dobré dať si vnútornú otázku: Je toto to, čo naozaj chcem?
Ukazuje sa, že časový tlak je primárnym faktorom záťaže na pracovisku a ovplyvniť sa do určitej miery môže správnou organizáciou práce. Súvisí s ponáhľaním sa a súrením, s neprimeraným množstvom času na vykonanie určitej činnosti, ako aj s množstvom nevyhnutnej činnosti. Každá termínovaná úloha obsahuje isté množstvo časového stresu a zvyšuje psychické napätie, ktorým sa kazí aj kvalita výkonu,“ dodáva psychologička a odporúča: „Časovému tlaku sa dá do určitej miery predísť neodkladaním práce, reálnym zhodnotením odovzdania termínových úloh, tiež komunikačnými schopnosťami (vyjednávanie o posunutí termínu). U manažérov odporúčam výcviky na time-manažment, určiť priority a správne delegovať úlohy. Dôležité miesto v psychickej záťaži na pracovisku má aj osobnostná vybavenosť zvládať určité typy povolania. V neposlednom rade je dôležité nájsť rovnováhu v súkromnom a pracovnom živote, naučiť sa neprenášať si pracovné problémy do súkromia a aktívnym prístupom riešiť problémy.
K psychickému zdraviu patrí aj duševná vyrovnanosť, ktorá sa prejavuje zdravým sebahodnotením. Nespokojnosť so sebaobrazom sa môže premietnuť do partnerských a iných medziľudských vzťahov.
Veľmi dôležitou súčasťou prevencie sú relaxačné cvičenia, ktoré nám umožňujú zbaviť sa napätia, uvoľniť sa, nabrať silu na riešenie vzniknutých problémov. Je dôležité dostať ich do povedomia ľudí v pracovnom živote, aby sa stali súčasťou každodenného života. Môžeme ich považovať aj za prevenciu srdcovo-cievnych a onkologických ochorení a sú dôležité pre zdravý životný štýl súčasnej spoločnosti. Humor je katalyzátorom napätia a má pozitívny vplyv na zvládanie stresových situácií. Samozrejme by sme nemali zabúdať na zdravé stravovanie a pohyb, ktoré sú tiež súčasťou prevencie škodlivých faktorov a z nich vyplývajúcich rôznych druhov ochorení, onkologické nevynímajúc... Jednoducho, naučiť sa správne si zorganizovať prácu, rodinný život a záujmy a takým škodlivým faktorom, akými sú fajčenie, alkohol, dlhodobý pobyt na slnku, či nevhodné potraviny je dôležité pokúsiť sa vyhnúť. Čo sa týka zdravia, je vhodné pripomínať si, že genetiku neovplyvníme, ale náš životný štýl a prístup k životu ovplyvniť môžeme, tak prečo sa o to nepokúsiť.“
Stres a onkologické ochorenia
V patogenéze onkologických ochorení sa stres považuje za podporný faktor vzniku ochorenia a možno ho považovať za škodlivého činiteľa, ktorý môže byť spúšťačom choroby alebo jej recidívy.
Ak sa pozrieme na náš každodenný život, zistíme, že stres je jeho súčasťou. Obdobím plným stresu a neistoty však prechádzajú aj onkologickí pacienti. Dlhodobé liečenie, obavy z budúcnosti, naviazanie na blízkych a rodinu, to všetky vyvoláva obavy a stresové situácie.
Dôležitým človekom sa stáva práve psychológ, ktorý pomáha preklenúť náročné obdobie. V niektorých prípadoch môžu pomôcť aj podporné skupiny. S takými, ktoré sú určené práve pre onkologických pacientov, sa možno stretnúť v Centre pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave. Prebiehajú raz týždenne a vedie ich odborník – psychológ. Je to skupina, kde pacienti spoločne zdieľajú starosti, ale aj radosti bežného, každodenného dňa. Psychologička Dr. Andrea Križanová odporúča hľadať v ťažkých chvíľach možnosti opory v podporných skupinách, ak ju chorí nenachádzajú v rodinnom prostredí.
Zásady, ktoré poznáme, ale nedodržiavame
Medzi základné návyky zdravia možno považovať niekoľko zásad, ktoré sú dobre známe, ale aj napriek tomu máme problém ich dodržiavať: spať 7 – 8 hodín denne, raňajkovať, pohybovať sa na čerstvom vzduchu, mať v blízkom okolí niekoho, s kým sa môžeme podeliť o radosti aj o starosti, venovať sa koníčkom, vyhýbať sa obezite, dávať si primerané ciele, nefajčiť, alkohol piť len s mierou.
Možnosť osobne sa poradiť priamo so psychológom ponúka Liga proti rakovine SR v Centre pomoci Ligy proti rakovine na Brestovej ul. 6 v Bratislave, telefonicky na Linke pomoci na t.č. 02/5296 5148, alebo zaslaním otázky prostredníctvom on-line poradne dostupnej z http://www.lpr.sk/poradna. Pre pacientov z Martina a okolia je psychologické poradenstvo dostupné priamo v Centre pomoci Ligy proti rakovine na Kukučínovej ul. 2 v Martine, telefonicky na t.č. 043/324 05 06.
Autor článku: PhDr. Andrea Križanová, onkopsychológ, Liga proti rakovine SR