V ľudskej psychike sa nachádza množstvo vnútorne podmienených mechanizmov. Mnohé fungujú na základe biologického zamerania a obsahu (alebo väzby v oblasti emócií), iné sa skôr vzťahujú k mentálnym premenným (prianie, žiadosť, snaha a pod.) a ďalšie naopak zdôrazňujú väzbu na objekty (návyk, záujem, postoj, cieľ, hodnota, inšpirácia - ambícia a pod.).
Tieto mechanizmy tvoria podklad a pozadie tvorby závislostí v rôznej miere pevnosti a intenzity. Súvisí to s charakterom a zákonitosťami výchovného procesu jedinca, resp. s procesom jeho individuálneho rastu a zrenia. Ide o pozitívne a žiaduce závislosti, obohacujúce osobnosť človeka a vytvárajúce funkčný rámec a model jeho činnosti.
„Transcendentálny“ únik
Každodenný život, interakcia človeka so situáciami, riešenie a prekonávanie ťažkostí a problémov, neprinášajú vždy len realizáciu pozitívnych závislostí, tvoriacich pozadie činnosti človeka. Tu môžu vstupovať do hry tzv.„zástupné procesy“ – náhrada pozitívnych závislostí závislosťami, ktoré sú negatívne. V uvedenej súvislosti hovoríme, že jedinec si hľadá mechanizmy tzv.„umelého psychického vyladenia,“ a to cestou úniku z tvrdej reality. Jedinec hľadá únik do zážitku novej, neobvyklej a najmä mimoriadnej kvality stojacej mimo rámec jeho vnútorných psychických predpokladov. Ide o proces prekrývania a odblokovania celého spektra nepríjemných pocitov a citových stavov, najmä pocitov neuspokojenia, či vnútorného napätia.
Stav tzv.„prekrytia“ znamená vlastne istý stupeň zmeneného stavu a obsahu vedomia. K dosiahnutiu takejto zmeny sa využíva množstvo tzv.„manipulačných prostriedkov,“ ktoré súčasná doba a tento svet poskytuje. Ide o spektrum technických a technologických prostriedkov, až po istý typ chemických látok, ktoré majú vlastnosť permeability, t.j. prieniku a stávajú sa súčasťou chemizmu človeka (popri tzv. omamných účinkoch). Použitie týchto prostriedkov a manipulácia s nimi je pre človeka nebezpečná, nakoľko sa ťažko subjektívne kontroluje prijateľnosť miery ich používania, stávajú sa dominantnými. Hovoríme o vzniku „otrockej“ závislosti.
Pri vzniku tzv. otrockých závislostí u detí a mládeže zohrávajú svoju úlohu i ďalšie psychologické prvky, okolnosti a kvality, ako je napr. pocit nudy, zvedavosť, napodobovanie, členstvo v istej partii. V neposlednom rade i nasledovanie istých tzv. módnych trendov a smerov.
Niektoré typy a druhy „otrockých“ závislosti
Pôvodne a v klasickom zmysle slova bola chorobná závislosť označovaná ako toxikománia. V rámci psychiatrie sem patrili: teizmus, kofeinizmus, tabakizmus, alkoholizmus a narkománia (drogy v prirodzenej alebo syntetickej podobe). Samozrejme, látok ktorých používanie môže vyvolať toxikomániu je veľké množstvo a ich spektrum sa neustále rozširuje. Ide najmä o lieky proti bolestiam (blokátory, uspávacie prostriedky – hypnotiká, budivé preparáty – budivé amíny, amfetamíny), ďalej výrobou stále novších tzv. syntetických drog s cielenejším účinkom, používaním rôznych drogových mixov (kombináciou viacerých druhov drog v rôznom pomere).
Pojem toxikománia označuje akútnu otravu organizmu s pridruženými somatickými príznakmi (aj s dopadmi na funkciu CNS) a to kombináciou určitých drog v určitom pomere. Pri používaní alkoholu, či drog, je základným cieľom navodenie pocitu uvoľnenosti i pocitu eufórie. Stav eufórie je akýsi „podpovrchový,“ mierne hypertrofovaný stav, vznikajúci v dôsledku utlmenia centra podráždenia, ktoré bolo aktivované napr. aktuálnym problémom. Je otázne, či pri používaní drog dochádza k vzniku pravého euforického stavu. Skôr ide o vsugerovanie, alebo zamieňanie s iným príjemným pocitom.
Pri používaní drog, na rozdiel od použitia alkoholu, totiž rýchlo nastupujú a dostavujú sa rôzne fantazijné obrazy, ako keby sa vo vedomí mozaikovo odvíjal film, v ktorom hrá jedinec hlavnú úlohu. Obrazy sa neskôr stávajú bizarnými, prehnane dramatickými až desivými. Tieto poznatky o psychických stavoch narkomanov nie sú presné, nakoľko narkomani nedokážu predstavové obrazy detailnejšie popísať. Napriek tomu dokumentujú rozdiel medzi alkoholovou a drogovou toxikomániou.
Zatiaľ, čo u alkoholovej závislosti je závislý interaktívny až po stav bezvedomia, t.z. jeho vedomie je obrátené navonok, prijíma vonkajšie podnety i keď mnohokrát okrajovo, resp. s výpadkami. Pri použití iných, najmä tzv. tvrdých drog, je dotyčný v kontakte so svojím vedomím, ako keby vedomie bolo obrátené samo do seba. V istej fáze pôsobnosti drogy závislý neprijíma vonkajšie podnety, nevníma a nereaguje na vonkajšie podnety (môže mať len isté zautomatizované pohyby).
Formovanie závislosti
Látky ako alkohol a drogy majú pri stálom a frekvenčnom používaní vlastnosť prieniku a stávajú sa organickou súčasťou metabolizmu organizmu človeka. Dokonca môžu i aktivovať metabolické procesy. Pokiaľ sa v počiatočných fázach vyhľadáva ich použitie najmä z dôvodu istého špecifického vyvažujúceho „psychického vyladzovania,“ v pokročilých štádiách je to predovšetkým v dôsledku tzv. metabolického deficitu, čo sa označuje ako abstinenčný syndróm.
Ak dochádza k časovému sklzu v pravidelnosti, telo na tento deficit reaguje somatickými a psychickými prejavmi (prudké návaly bolesti hlavy, pocit závrate, napínanie na dávenie, potenie). V psychickej oblasti je to tzv. zvýšený vnútorný nepokoj, pocit podráždenosti, dráždivé nutkanie dostať sa k potrebnej dávke. V takomto mechanizme aktivácie a mobilizácie energie človeka spočíva tzv. „otrocká závislosť“ človeka na opojných a omamných látkach.
Následky toxikománie
Obe toxikománie majú i sociálne dopady a právne aspekty. Sociálny dopad spočíva v páchaní trestnej činnosti. Po krátkom úseku uvoľnenia často dochádza k tzv. „vyplaveniu“ vnútorných konfliktov, k afektu zlosti s vyústením do agresivity. Odblokovaním kontrolných psychických mechanizmov (napr. strata súdnosti a sebakritiky) dochádza k poruchám v správaní, k páchaniu výtržností a pod. Iným mechanizmom, s vyústením do trestnej činnosti, je abstinenčný syndróm.
Stále nutkanie dostať sa k potrebnej dávke presahuje až do patologického konania s cieľom, zaobstarať si drogy. Dlhodobá toxikománia spôsobuje skutočne vážne poškodenie organizmu a zdravia, končiace často i smrťou. U alkoholikov ide o postupné zlyhávanie funkcie a činnosti pečene, ale i o poruchy krvného obehu s následnými možnými mozgovými príhodami, srdcové arytmie a pod. Známe sú alkoholické halucinogénne stavy, delírium tremens a alkoholové psychózy.
U narkomanov dochádza taktiež k poruchám a zlyhávaniu funkcie pečene, obličiek. U dlhodobých narkomanov je nápadná chorobná vychudnutosť a celková oslabenosť organizmu. Časté so poruchy skladby krvi a krvotvorby. Najrizikovejší a najnebezpečnejším faktorom je však predávkovanie. V súčasnosti sa objavujú nové fenomény rôznych závislostí, súvisiace s charakterom doby.
Nové typy závislostí
Gambling (gamblerstvo): závislosť na hazardných hrách, predovšetkým na hracích automatoch. Mechanizmus odblokovania od reality spočíva v akejsi vidine bezprostredného zisku a rýchleho zbohatnutia. Ide o tzv. manipulačne podmienenú závislosť, jednoduchú a mechanicky uskutočňovanú, čo láka a priťahuje predovšetkým istý intelektový typ ľudí.
Virtuál game: závislosť na počítačových hrách a počítačových programoch rôzneho druhu. Počítačové hry vytvárajú ideálne dispozičné situácie k úniku z každodennej reality. Simulujú výskyt istého typu situácií s atmosférou napätia a dobrodružstva, v ktorých nie je zahrnutý atak, priama účasť, a z toho vyplývajúce riziko priamych konfliktov. Ide o proces odreagovania a psychického vylaďovania vo virtuálnej a fiktívnej realite. Najnovším typom závislostí je závislosť na nákupoch. Je to manipulačný prostriedok, odreagovanie sa s pozadím akýchsi špecifických predstáv a úvah o neustálom zhodnocovaní sa a obnovovaní sa ako človek.
Prevencia
Nie je možné predpokladať, že populáciu tvoria len ľudia s vysokým stupňom psychickej odolnosti. Skôr by sa mali v procese výchovy formovať také psychické kvality, ktoré by fungovali ako účinná bariéra vzniku negatívnych, otrockých alebo chorobných závislostí. Ďalšou dôležitou psychickou kvalitou je vlastnosť sebakritickosti, sebapoznania a sebaovládania.
Ďalšie preventívne aspekty:
-
vytváranie pevných záujmov s cieľom užitočného odreagovania sa
-
stála a dlhodobá osveta
K vzniku závislosti môže dôjsť aj napriek akejkoľvek snahe a vyformovanej psychickej vybavenosti, keďže sa jedná o multifaktorálne podmienený jav. Je nielen úlohou ale priamo aj povinnosťou spoločnosti investovať prostriedky do starostlivosti o závislých.
Autor článku: PhDr. Ján Retkovský, časopis Bedeker zdravia