V ostatnej dobe sa často a v rôznych súvislostiach skloňuje slovo prevencia. Väčšina ľudí si v myšlienkach vybaví práve prevenciu v oblasti zdravotnej starostlivosti. Predchádzanie závažným chorobám, ku ktorým patria najmä choroby onkologické, kardiovaskulárne či metabolické. O význame preventívnych opatrení pre zachovanie zdravia iste netreba diskutovať.
Prevencia sa chápe v troch rovinách
Ide v prvom rade o prevenciu primárnu. V oblasti ochrany zdravia je to dodržiavanie zdravého životného štýlu, čo by malo byť záujmom každého človeka. Patrí sem zdravé stravovanie, pravidelná pestrá strava s dostatočným prísunom vlákniny, zeleniny a ovocia, tak v surovej ako i v tepelne upravenej forme, celozrnných výrobkov, vitamínov, stopových prvkov, dostatočný príjem tekutín. Taktiež obmedzenie konzumácie jedál s vysokým obsahom živočíšnych tukov, sladkostí, potravín s umelými farbivami, stabilizátormi či inými látkami, ktoré sú zdraviu škodlivé. Úpravou stravovacích návykov v spojení s pravidelnou fyzickou aktivitou sa dá dosiahnuť udržanie ideálnej telesnej hmotnosti, ktorá – ako vieme – má výrazne pozitívny vplyv na udržanie zdravia. K primárnej prevencii samozrejme patrí i vyvarovanie sa návykových látok (či už ide o alkohol, cigarety alebo drogy), promiskuity a rizikových sexuálnych kontaktov.
Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia znamená včasné vyhľadávanie odchýlok od zdravia, ktoré môžu mať za následok vznik závažného ochorenia, respektíve ide o zachytenie samotných ochorení, ale vo včasnom štádiu, kedy môže adekvátnou liečbou dôjsť k úplnému vyliečeniu, zachovaniu zdravia i života. V tejto oblasti je dôležitá spolupráca lekára a pacienta. Okrem nemedicínskych primárne preventívnych postupov – je to vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, a to u lekárov prvého kontaktu, čiže u praktických lekárov. Na preventívnu prehliadku u praktického lekára má nárok každý poistenec, ktorý dovŕšil 18 rokov, jedenkrát za dva roky. V prípade registrovaných darcov krvi môže byť takáto prehliadka realizovaná jedenkrát ročne. Vzhľadom na to, že ide o časovo náročnejšie vyšetrenie, je vhodné dohodnúť si s lekárom termín prehliadky, aby sa vylúčil časový stres.
Komplexné vyšetrenie
V prvom rade je nevyhnutné určiť anamnézu zistiť, aké ochorenia, operácie, úrazy človek prekonal, či a aké liečby podstúpil. Ďalej sa zisťuje, aké lieky pacient užíva či fajčí, konzumuje alkohol a kávu – a v akých množstvách. Dôležitý je i údaj o alergii na lieky alebo potraviny a aké boli prejavy tejto alergie. K dôkladnej anamnéze patria informácie o pracovnom a sociálnom prostredí pacienta. Podstatné sú údaje o chuti do jedla, výkyvoch hmotnosti, kvalite spánku, problémoch s močením či stolicou. U žien je potrebná aj informácia o tom, či absolvujú pravidelné prehliadky u gynekológa, vrátane mamografického či sonografického vyšetrenia prsníkov, u mužov nad 50 rokov údaj o tom, či absolvovali prehliadku u urológa.
Genetika
Veľmi dôležité je zisťovanie prítomnosti závažnejších chorôb v pokrvnom príbuzenstve, ktoré môžu lekára upozorniť na potenciálnu možnosť genetickej záťaže u pacienta. Ide o informácie o výskyte nádorových, srdcovocievnych (vysoký tlak, srdcové infarkty, cievne mozgové príhody) a metabolických chorôb (cukrovka, osteoporóza, problémy so štítnou žľazou) v rodine. Významné sú hlavne ochorenia, ktoré sa objavili u niektorého člena rodiny v mladom veku alebo o výskyt toho istého ochorenia, ktorým trpeli viacerí členovia rodiny. Ako vysoko pozitívny sa javí preventívny postup pri vyhľadávaní nádorových ochorení maternice, prsníkov, prostaty a hrubého čreva.
Očkovania
Ďalej lekár skontroluje stav očkovania – dôležité je očkovanie proti tetanu. Základné očkovanie vykonáva detský lekár, následné očkovania sa majú realizovať v desaťročných intervaloch. V súčasnosti je k dispozícii aj mnoho iných očkovacích látok, ktoré majú ľudí ochrániť pred rôznymi závažnými chorobami, v prípade záujmu lekár poučí pacienta o možnostiach ich aplikácie (najčastejšie ide o očkovanie proti žltačke typu A a B, proti chrípke, kliešťovej encefalitíde, pneumokokovému zápalu pľúc).
Vyšetrenie
Po zistení anamnestických údajov sa pristúpi k samotnému vyšetreniu – zmeranie výšky, váhy pacienta, odmeranie krvného tlaku a tepovej frekvencie srdca. Potom lekár vyšetrí štandardným spôsobom všetky orgánové systémy. K preventívnej prehliadke patrí i odber krvi. Zisťujú sa parametre krvného obrazu – biele a červené krvinky, krvné doštičky, rozpočet bielych krviniek, hematokrit, sedimentácia červených krviniek. Ďalej ide o vyšetrenie biochemických parametrov krvi – hladiny cukru, ukazovateľov obličkových funkcií, pečeňových testov, hladiny cholesterolu a triglyceridov. Vykoná sa aj chemické vyšetrenie moču a vyšetrenie močového sedimentu. U poistencov nad 40 rokov sa realizuje EKG. Podľa potreby môže lekár odoslať fajčiarov na RTG vyšetrenie pľúc. Vyšetrenie stolice na skryté, t.j. voľným okom neviditeľné krvácanie, sa vykoná u ľudí nad 50 rokov a nezávisle od veku u pacientov, ktorí majú pozitívnu rodinnú anamnézu výskytu rakoviny hrubého čreva. Praktický lekár tiež podľa zistených údajov odporúča ženám gynekologickú prehliadku a vyšetrenie prsníkov, mužov nad 50 rokov odošle na urologické vyšetrenie v rámci skríningu rakoviny prostaty. Na záver preventívnej prehliadky lekár podá informáciu o celkovom zdravotnom stave, výsledkoch laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení, a na základe prípadných zistených odchýlok od normy následne odošle pacienta na ďalšie potrebné vyšetrenia k odborným lekárom.
Autor článku: MUDr. Marcela Takácsová, časopis Bedeker zdravia