Úlohou tráviaceho traktu je prijať živiny z vonkajšieho prostredia, využiť ich pre organizmus a nestráviteľné alebo nevyužiteľné zložky potravy vylúčiť. Počas života tráviaci trakt spracuje 200 – 300 ton potravy. V tom mu pomáhajú mechanické vplyvy (potraviny, pohyb tráviaceho traktu), vylúčenie tráviacich štiav a enzýmov. Nezastupiteľné miesto má aj prítomnosť mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v celom tráviacom trakte. Mení sa iba ich množstvo a skladba. Počet mikroorganizmov sa zvyšuje smerom prechodu potravy – v tenkom čreve ich je 2-3 x viac ako v žalúdku, a v hrubom čreve je ich viac, 4-10 násobne. Zloženie mikroflóry nie je počas života konštantné, mení sa podľa potrieb organizmu, podľa druhu, množstva a skladby prijímanej potravy. Tráviaci trakt narodeného dieťaťa je bez mikroorganizmov, ale bezprostredne od prvého dňa života sa postupne osídľuje rôznymi druhmi, získanými najprv od matky a z vonkajšieho prostredia. Už malé narušenie tohto citlivého mikrosveta dokáže spôsobiť poruchu niektorej, alebo všetkých z funkcií tráviacej mikroflóry, čo sa môže prejaviť malými ťažkosťami, alebo aj závažnejšími ochoreniami.
Mikroflóra
Mikroflóra tráviaceho traktu je tvorená komplexom mikroorganizmov, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť celého organizmu. Je to špeciálny a jedinečný ekosystém, ktorý sa priamo podieľa na zdraví svojho hostiteľa. Mikroflóra tráviaceho traktu je veľmi rozmanitá. Jej skladba a zastúpenie jednotlivých mikroorganizmov závisia od objektívnych faktorov – je to hlavne prostredie, v ktorom človek žije (inú máme v našej oblasti a inú majú ľudia v subtropickom alebo tropickom pásme sveta) a stravovacie zvyklosti a tendencie v danej oblasti. Na zložení sa podieľajú ale aj subjektívne faktory – stravovacie zvyklosti konkrétneho človeka, prekonané ochorenia, užívanie niektorých liekov, ale aj stres. Celkový počet možných druhov baktérií v tráviacom trakte je takmer 400 a celkový počet je vyšší ako 100 000 miliárd. Hlavným poslaním črevnej mikroflóry je ochrana pred osídlením patogénnymi mikroorganizmami. Na základe skúseností s poruchou rovnováhy črevného bakteriálneho systému sa používajú látky, ktoré majú napomôcť jeho správnemu zloženiu, a tým aj napĺňaniu všetkých funkcií.
Probiotiká
Sú to látky, ktoré patria medzi výživové doplnky a priaznivo ovplyvňujú rovnováhu mikrobiálneho zloženia tráviaceho systému. Obsahujú mikroorganizmy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v čreve. Definícia probiotík sa menila a v súčasnosti sa ustálila – probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré majú po vstupe do tráviaceho traktu v dostatočnom počte pozitívny účinok na zdravotný stav organizmu. Rozdeľujú sa do troch skupín:
-
skupina laktobacilov a bifidobaktérií
-
skupina nepatogénnych Escherichia coli
-
skupina rôznych – napríklad Saccharomyces, Streptococcus salivarius
V minulosti sa používali nepatogénne E. coli, ktoré boli najskôr prebádané. V súčasnosti prevláda ale použitie zo skupiny laktobacilov a bifidobaktérií, predovšetkým Lactobacillus casei, Lactobacillus rhamnosis, Bifidobacterium longum, Bifidobacterium bifidum. Aby probiotiká mohli prejaviť svoj pozitívny účinok, ich počet v probiotickom prípravku by mal byť viac ako 109 laktobacilov, alebo ekvivalent iných mikrobiálnych organizmov. Požitie probiotík, ktoré je overené aj klinickými štúdiami, je hlavne v oblasti preventívnej a liečebnej. Ako prevencia slúžia na predchádzanie takzvanej cestovateľskej hnačky, ktorá postihuje 30 – 50 percent cestovateľov. Jej príčinou sú hlavne baktérie a ich toxíny, ktoré sa do organizmu dostávajú znečistenou vodou alebo potravinami. V liečebnej oblasti sa uplatňujú hlavne pri poruchách trávenia, laktózovej intolerancii (neznášanlivosť mliečneho cukru – laktózy) a pri niektorých zápalových ochoreniach tenkého alebo hrubého čreva.
Prebiotiká
Okrem probiotík sa používajú aj prebiotiká, čo sú nestráviteľné neživé potravinové súčasti konzumované ako výživové doplnky. V tele človeka stimulujú rast a aktivitu prirodzenej črevnej mikroflóry, najviac v hrubom čreve. Podporujú predovšetkým rast laktobacilov a bifidobaktérií. Pomáhajú tak v procese trávenia a vstrebávania. Zložením sú to látky cukrovej povahy (sacharidy) so stredne dlhým alebo dlhým reťazcom. Základným prirodzeným prebiotikom je vláknina potravy, ktorá sa nachádza predovšetkým v zelenine, ovocí, v celozrnných obilninách a výrobkoch z nich. Vláknina môže byť rozpustná (napríklad pektín, hemicelulóza), nerozpustná (lignín) a taká, ktorá je na pomedzí medzi nimi (celulóza). Najlepším zabezpečením správneho zloženia črevnej mikroflóry je pestrá vyvážená strava, obsahujúca všetky zložky potravy. Pri nedostatku niektorej súčasti je možné podávanie vo forme výživových a potravinových doplnkov. O jednotlivých prípravkoch je vhodné poradiť sa s lekárom.
Funkcia prirodzenej mikroflóry
-
ochrana pred premnožením choroboplodných mikroorganizmov
-
podpora imunitného črevného systému
-
tvorba niektorých vitamínov (vitamín K a vitamín B12)
Najčastejšie následky porušenej rovnováhy
-
oslabená imunita
-
poruchy pasáže črevom (hnačky alebo zápchy)
-
hnačkovité ochorenia infekčného pôvodu
-
hnačkovité stavy pri alebo po užívaní niektorých liekov (napríklad po antibiotikách)
-
mimočrevné ochorenia – napríklad niektoré kožné ťažkosti
-
pocity netrávenia, státia potravy v žalúdku
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia