V dnešnej rýchlej dobe kompenzuje väčšina ľudí pracovný stres rekreačným športovaním. Takto si nielen očistujeme preťažený mozog ale aj posilňujeme srdcovo-cievny systém a svaly. Je však málo „šťastlivcov“, ktorí neutrpeli pri športe úraz kolena. Podvrtnutie kolena s poškodením skrížených väzov sa vyskytuje nielen u vrcholových športovcov, ale omnoho častejšie u rekreantov a príležitostných športovcov.
Čo je predný skrížený väz (ACL)?
Predný skrížený väz, v medicínskej terminológii tiež ACL (Anterior Cruciate Ligament), je hlavným stabilizátorom kolenného kĺbu. Súčastný kĺzavý a valivý pohyb asymetrických kĺbnych plôch stehennej kosti (femuru) a predkolenia (tibie) v priebehu ohýbania a vystierania, vytvára neustálu zmenu osi rotácie kolena. Presná biomechanika tohto multicentrického kĺbu je veľmi zložitá. Predný skrížený väz stabilizuje koleno v predozadnom smere a v rotácii. Nekoordinovaný pohyb, naopak, môže vyústiť do nadmerného natiahnutia väzu. Ak sa presiahne jeho elastický limit, dochádza k jeho roztrhnutiu a vzniku nestability kolenného kĺbu.
U koho vzniká poškodenie ACL najčastejšie? Mechanizmus úrazu
Futbalisti a hokejisti – kontaktný šport Najčastejším mechanizmom úrazu pri kontaktných športoch býva naraz protihráča do vonkajšej strany kolena, v dôsledku čoho dochádza k vybočeniu (valgozite), zohnutiu (flexii) a vonkajšej rotácii holennej kosti predkolenia. Pri tomto mechanizme môže dôjsť k poraneniu viacerých väzov so súčasným poškodením menisku.
Baskestbal, volejbal – skokanské športy. Výskok, strata koordinácie a dopad na vystretú nohu s jej následnou rotáciou a pocitom náhlej bolesti je typický spôsob úrazu predného skríženého väzu pri palubovkových športoch.
Lyžiari – karvingisti - v posledných rokoch, vplyvom výrazného technologického rozvoja lyžiarskych topánok a viazania, štatisticky ubúda poranení predkolenia a členku vrátane zlomenín. Paradoxne však vývojom karvingových lyží, ktoré umožnujú ľahšiu a teda väčšiu rotáciu, pribúda poranení predného skríženého väzu. Na karvingoch sa teda ľahšie lyžuje, ale aj ľahšie zraní. Napríklad u snowbordistov dochádza viac k úrazom ramena a zápästia ako k úrazom kolenného kĺbu.
Aké sú príznaky poškodenia skríženého väzu?
Pri poškodení predného skríženého väzu pociťujeme vykĺbenie kolena s počuteľným „prasknutím“. Úraz je sprevádzaný bolesťou a limitáciou hybnosti. Po niekoľkých hodinách dochádza k opuchu kolena a k sťaženej chôdzi. Bolesť a opuch väčšinou vrcholia na druhý deň od úrazu, potom sa začínajú zmierňovať.
Príznaky:
- Pocit vykĺbenia a prasknutia v kolene
- Bolesť kolena a jeho následný opuch.
- Krvný výron v kolene – haemarthros
- Limitácia hybnosti až blokáda
- Pocit instability kolena
Včastná a správna diagnostia zabraňuje vzniku ďalšieho vážnejšieho poškodenia kolena.
Základný algoritnus diagnostiky a ošetrenia:
- Anamnéza – rekapitulácia mechanizmu úrazu.
- Fyzikálne vyšetrenie kolena lekárom – špecialistom
- RTG kolena
- Magnetická rezonancia.
- Artroskopická operácia
Pri evidentnom poškodení mäkkého kolena, pri vyšetrení s krvným výronom v kolene (haemartrosom) je indikovaná artroskopická operácia za účelom ošetrenia možného sprievodného poškodenia menisku, chrupavky a kĺbneho púzdra. Pri neistých príznakoch je vhodná diagnostika magnetickou rezonanciou. Ide o najmodernejšiu metódu vyšetrenia mäkkých častí kĺbov, ktorá upresnuje diagnózu a napomáha k indikácii na operáciu.
Čo sa robí pri akútnej artroskopii?
V akútnej fáze úrazu sa vykonáva väčšinou artroskopické ošetrenie poškodených meniskov, chrupaviek a púzdra. Odstránenie kýpťa poškodeného väzu a krvi z kolena urýchľuje pooperačnú rehabilitáciu. Po potvrdení kompletného poškodenia predného skríženého väzu vzniká veľmi často kladená otázka.
Potrebujem plastiku predného skríženého väzu?
Odpoveď sa líši z prípadu na prípad. Avšak základné princípy liečby sú všeobecne prijaté. Indikácia na operáciu si vyžaduje zváženie viacerých faktorov. Patria k nim úroveň športovej aktivity a očakávania pacienta. U mladých pacientov, ktorí sa chcú vrátiť do vrcholového športu a majú nestabilné koleno, je operačná liečba doporučovaná väčšinou špecialistov v tejto problematike. U ľudí v strednom a vyššom veku, ktorí športujú príležitostne alebo sa športovania vzdajú a klinické prejavy nestability sú len mierne, je konzervatívna liečba s podporou fixačnej ortézy často úspešná. Ak sa však potvrdí kompletné roztrhnutie skríženého väzu pri artroskopickej operácii alebo na magnetickej rezonancii, existuje veľké riziko opakovaného podvrtnutia kolena pri športových aktivitách s následným poškodením meniskov alebo chrupavky. Tak vzniká začarovaný kruh opakovaných podvrtnutí kolena pri nestabilite a následných artroskopických operácií. Tak vzniká ďalšie a ďalšie poškodenie kolena a základná príčina nestability – poškodenie skríženého väzu ostáva stále nedoriešená... To môže viesť ku „koncu“ kolena. Preto sa plastika väzu dnes indikuje aj vo vyššom veku u ľudí so „športovým stýlom“ života.
Aké operačné techniky sa používajú?
Najmodernejšie sú artroskopické operačné techniky. Pričom jednotlivé postupy sa líšia v niektorých faktoroch. Základné rozdiely sú vo výbere štepu (ACL graft) a spôsobe jeho fixácie v kolennom kĺbe. Ako zlatý štandard sa označuje technika pomocou patelárnej šlachy (BTB). Donedávna to bol najpoužívanejší spôsob riešenia náhrady predného skríženého väzu. V poslednej dekáde sa rozvinula technika pomocou šliach „hamstringov“ (STGR) a v súčasnosti sa celosvetovo tieto techniky používajú v miernej prevahe. Na odbornom fóre sa vedie veľa diskusií o výhodách jednotlivých techník z pohľadu operatéra a pacienta. Optimálnym stavov sa javí zvládnutie oboch techník operatérom a voľba štepu podľa veku a typu pacienta, športového zaťaženia a celkového nálezu na ostatných šľachách kolenného kĺbu. Hovoríme, že typ operácie treba „ušiť“ na pacienta, nie na operatéra.
Patelárna šľacha - BTB technika
Pri tejto operačnej technike sa odoberá stredná časť patelárnej šľachy s dvomi kostenými bločkami. Jeden bloček z kolenného jabĺčka (pately) a druhý z kosti predkolenia (tibie). Všeobecne prijatá skratka pre tento typ šľachy je BTB (Bone-Tenton-Bone). Odobraná cca 10 cm dlhá a 9 mm široká šľacha sa upravuje v miestach kostných bločkov. Túto novú šľachu nazývame aj monoštep.
Hamstringy – STGR technika
Pri tejto operačnej technike sa odoberajú dve šľachy z tzv. skupiny „hamstringov.“ Jedna šľacha zo svalu m.semitendinosus a druhá z m.gracilis. Všeobecne prijatá skratka pre tento typ šliach je STGR (Semi Tendinosus Gracilis). Odobrané cca 20 cm dlhé šľachy – štepy sa upravujú do finálneho tvaru štvorpletenca tzv. quadruštepu. Jeho dĺžka je cca 10 cm a hrúbka cca 8 – 9mm. Túto šľachu voláme tiež „quadruštep.“
Fixácia štepu
Nová šľacha – štep, sa zavádza na pôvodné miesto v kolene a prifixuje sa voči posunu. Fixačné materiály prešli historickým vývojom. Od kovových kotiev a skrutiek sa prešlo na titanové a v súčasnosti na najmodernejšie vstrebateľné materiály. Ich výhodou je, že sa z kolena už nevyberajú ďalšou operáciou a podliehajú v organizme samovstrebaniu po dobu cca 1,5 roku.
Ako dlho sa musí pacient po operácii rehabilitovať a kedy môže začať chodiť do práce?
Po plastike skríženého väzu pacient absolvuje rehabilitáciu pod vedením skúseného fyzioterapeuta. Celková rehabilitácia trvá cca 4 – 5 mesiacov. Postupné kroky rehabilitácie sú zhrnuté v tzv. rehabilitačnom protokole. Jedná sa o náročný systematický proces rozcvičovania a posilňovania kolena. Pracovná neschopnosť závisí na druhu zamestnania. Administratívna práca je možná po dvoch až troch týždňoch, ale vrcholoví športovci sa vracajú do plnej aktivity až po šiestich mesiacoch. Bezkontaktní športovci, ako napr. golfisti, môžu koleno plne zaťažiť asi o dva mesiace skôr. Celková miera úspechu plastiky predného skríženého väzu dosahuje viac ako osemdesiat percent. Títo pacienti sa vracajú k plnej predúrazovej športovej aktivite. Avšak niektorí pacienti nemajú plný pocit stability, môžu trpieť pozáťažovými bolesťami kĺbu a majú obmedzený rozsah hybnosti kolena. Týmto nežiaducim výsledkom sa dá zabrániť použitím najmodernejších operačných techník a pomocou tzv. akcelerovanej pooperačnej rehabilitácie.
Autor článku: Prim. MUDr. Vladimír Lupták, časopis Bedeker zdravia