Dnešný deň bol vyhlásený Medzinárodnou nadáciou pre duševné zdravie a neurológiu za Svetový deň zdravého spánku. Potrebu kvalitného spánku pri tejto príležitosti pripomína MUDr. Mária Tormašiová, PhD. z ambulancie pre poruchy spánku a bdenia Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a LF UPJŠ. Toto spánkové laboratórium diagnostikuje a lieči celú škálu porúch spánku. Počas pätnásť rokov svojej existencie pomohlo vyriešiť problémy so spánkom tisíckam pacientov. Vlani ho navštívilo bezmála päťsto ľudí s poruchami spánku – 417 ich bolo vyšetrených ambulantne a 47 pacientov vyžadovalo diagnostickú hospitalizáciu.
„Najčastejšie zistenou diagnózou u našich pacientov bola nespavosť, ktorá trápila asi tretinu vyšetrených. Diagnóza sa stanoví na základe rozhovoru s pacientom, poprípade sa navrhnú doplňujúce laboratórne vyšetrenia, ktoré môžu odhaliť somatickú príčinu nespavosti a nevyhnutná je aj konzultácia psychiatria. Nespavosťou sa totiž začínajú niektoré psychiatrické poruchy alebo môže chronická nespavosť následne podmieňovať psychické príznaky. Druhú veľkú skupinu tvoria pacienti s poruchami dýchania v spánku – chrápaním a syndrómom spánkového apnoe. Tieto už vstúpili do povedomia širokej populácie a spoluprácou pacienta sa dajú úspešne ovplyvniť,“ hovorí MUDr. Mária Tormašiová, PhD.
“Pacienti s nadmernou dennou spavosťou prichádzajú najčastejšie na diagnostickú hospitalizáciu, pri ktorej sa realizuje polysomnografické vyšetrenie nočného spánku a následne hodnotíme ich tendenciu k spánku počas dňa testom, pri ktorom je pacient v priebehu dňa opakovane ukladaný ku krátkemu spánku. Tento postup je nevyhnutný pre diagnózu narkolepsie, ktorá sa okrem nadmernej dennej spavosti môže prejavovať aj svalovou slabosťou vplyvom emócii a ďalšími špeciálnymi príznakmi. Na našej neurologickej klinike v súčasnosti sledujeme a liečime okolo 50 pacientov s touto vzácnou diagnózou z celého Slovenska. Predpokladáme oveľa vyšší výskyt tejto poruchy, no nadmerná spavosť je v našich podmienkach dlhodobo nedocenená medzi odbornou aj laickou verejnosťou. O skutočnosti, že dôvodom opakovaného denného spania je diagnostikovateľné ochorenie, človek často vôbec netuší,“ poznamenáva neurologička.
Spánkové poruchy môžu mať rôzne príčinu i prejavy. Patrí medzi ne široká škála problémov ako už spomínaná nespavosť, chrápanie, spánkové apnoe (prestávky v dýchaní), narkolepsia, zvýšená denná spavosť, ale aj syndróm nepokojných nôh, námesačníctvo a ďalšie ochorenia.
Poruchy spánku liečia vzhľadom na ich charakter predovšetkým neurológovia a pneumológovia. Neurológovia diagnostikujú a liečia predovšetkým ochorenia spojené so základným narušením cyklu spánok – bdenie. Patrí k nim narkolepsia, hypersomnia a poruchy spánkového režimu, ktoré trápia napríklad ľudí pracujúcich na zmeny, alebo po prekonaní časových pásem pri cestovaní. Pneumológovia sa zaoberajú diagnostikovaním a liečením organických zdravotných porúch, ktoré majú za následok poruchy dýchania v spánku. Hlavným prejavom spánkových porúch dýchania
je chrápanie a zastavenie dýchania v spánku.
Odhaliť príčiny porúch spánku pomáhajú pracovníci spánkových laboratórií. Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice prevádzkuje až dve takéto špecializované ambulancie:
- Kontakt na ambulanciu pre poruchy spánku a bdenia pri Neurologickej klinike
UNLP Košice a LF UPJŠ na Triede SNP 1 je: 055/ 640 3789
- Kontakt na ambulancia pre poruchy spánku pri Klinike pneumológie a ftizeológie
UNLP Košice a LF UPJŠ na Rastislavovej 43 je: 055/ 615 2666
„Nespavosť liečime podľa vyvolávacej príčiny, ktorú je treba pred začatím liečby správne diagnostikovať. Pri akútnej nespavosti podmienenej napríklad stresom, je vhodná krátkodobá prerušovaná liečba správne zvoleným liekom na nespavosť.
Pri chronickej nespavosti je potrebné zistiť príčinu. Môže byť totiž sprievodným znakom psychickej poruchy - často sprevádza úzkosť či depresiu, pričom liečbou základného ochorenia odstránime aj nespavosť. Alebo súvisí so somatickým ochorením, napríklad cukrovkou, ochorením štítnej žľazy či nejakou chronickou bolesťou a liečbou týchto chorôb sa takisto zvyčajne upraví aj porucha spánku. Nie zriedkavou príčinou je aj nesprávna spánková hygiena,“ vysvetľuje MUDr. Mária Tormašiová, PhD.
V rámci spánkovej hygieny radí odborníčka spať sedem-osem hodín denne (potreba dĺžky spánku je samozrejme individuálna), ukladať sa na spánok a vstávať približne v rovnakom čase, nejesť ťažké jedlá a zriecť sa kofeínu i alkoholu niekoľko hodín pred spaním, prípadne si dopriať večer prechádzky na čerstvom vzduchu. Napomôcť dobrému spánku môže aj uvoľňujúci kúpeľ či masáž, vyvetraná a chladnejšia miestnosť, tma a ticho v spálni či kvalitný matrac a vhodný vankúš.
Najčastejšie poruchy spánku:
Chrápanie vzniká v dôsledku zapadnutiu jazyka pri ochabnutí svalov krku pri spaní a nežiaduce zvuky vznikajú chvením mäkkého podnebia. Horné dýchacie cesty sú zúžené, nedostáva sa do nich dostatok vzduchu, výsledkom čoho je nedostatkom kyslíka počas noci. Chrápanie pritom nie je len problém mužov, chrápu aj ženy, aj keď zriedkavejšie. Pokiaľ je trvalým javom, oplatí sa pátrať po príčine a ak zaň môže napríklad krivá nosová priehradka alebo polypy, pomôže operačný zákrok. Chrápanie samotné je síce zväčša neškodné, no neraz môže súvisieť so spánkovou poruchou dýchania, najmä ak je veľmi hlasné, má explozívny charakter a je prerušované pauzami v dýchaní.
Spánkové apnoe (prestávky v dýchaní) predstavuje závažný medicínsky problém, ktorého diagnostikovanie vyžaduje komplexné zhodnotenie mnohých fyziologických funkcií počas spánku v spánkovom laboratóriu. Trápi asi dve percentá dospelej populácie, pričom znížená aktivita svalov hltana počas spánku spôsobuje zastavenie dýchania na desať sekúnd i dlhšie. Príčiny spánkového apnoe bývajú rôznorodé a často sa vzájomne kombinujú. Môže ísť o rôzne anatomické abnormality v oblasti úst a hrdla a veľmi negatívne naň vplýva obezita, no spánkovým apnoe trpia
aj štíhli ľudia, pravdepodobne kvôli dedičným vplyvom. Chrápanie a prestávky v dýchaní netreba podceňovať, pretože môžu súvisieť so závažnými zdravotnými problémami (srdcovo-cievne choroby, hypertenzia, obezita, metabolický syndróm, diabetes a pod.). Príznakmi sú unavenosť počas dňa, denná spavosť a znížená výkonnosť v práci, poruchy pozornosti a koncentrácie, zhoršená pamäť, u mužov problémy v sexuálnej oblasti.
Nespavosť (insomnia) trápi až tridsať percent ľudí. Jej príčiny bývajú rôznorodé a neraz sú psychického charakteru. Nedostatok spánku ľudí vyčerpáva, bývajú podráždení, nešťastní alebo plačliví. Dostatok spánku je totiž základná biologická potreba a pokiaľ ho máme málo, prejaví sa to na našej psychickej i fyzickej kondícii. Nespavosť môže byť prechodná (súvisiaca hlavne so stresom) a chronická, pričom môže mať známu príčinu (telesné ochorenia, psychické poruchy, dôsledok užívania liekov), ale aj nemusí. Jej liečba býva obyčajne zdĺhavá a vyžaduje nasadenie liekov alebo účinné psychoterapeutické metódy.
Narkolepsia patrí medzi primárne poruchy spánku a charakteristická je najmä neodolateľnou nadmernou spavosťou počas dňa. Jedná sa o málo rozšírené ochorenie a ľudia, ktorí ňou trpia, zaspávajú aj počas bežných každodenných činností – v škole, v práci, počas rozhovoru, pri čítaní knihy, pri ceste v dopravnom prostriedku. Spánok trvá krátko, od niekoľkých minút do pol hodiny, pričom ľudia s narkolepsiou majú zvyčajne povrchný nočný spánok a často sa budia. Narkolepsia je závažné chronické ochorenie s výrazným hendikepom spoločenského života, pretože obmedzuje pracovný výkon, rodinný život i trávenie voľného času a jej liečba je náročná.
Syndróm nepokojných nôh je porucha nervového systému, ktorá spôsobuje vôľou neovládateľné a nepotlačiteľné nutkanie pohybovať končatinami, najmä nohami. Nohy postihnutého človeka „mravenčia“, svrbia, tŕpnu, pália dokonca až bolia, pričom príznaky sa pravidelne objavujú alebo stupňujú večer a v noci, najmä počas odpočinku a podpisuje sa pod zhoršené zaspávanie. Príčiny vzniku môžu byť rôzne a ochorenie postihuje podľa rôznych štatistík 5 až 15 percent populácie.
Námesačníctvo je porucha spánku, ktorá sa prejavuje ako forma zložitého nevedomého správania, ktoré je zdanlivo cieľavedomé a nastáva ako dôsledok čiastočného prebudenia v hlbokom spánku. Vyskytuje sa u 17 % detí a 4 % dospelých
a aj keď sa nazýva „lunatizmus“, nemá nič spoločné s pôsobením Mesiaca. Predstavuje poruchu prebúdzania, kedy sa odpúta motorický systém človeka od vedomia a vyvolá námesačný stav prejavujúci sa vykonávaním nejakej činnosti bez je uvedomenia si.
Autor článku: RNDr. Jaroslava Oravcová