Vredová choroba žalúdka a dvanástnika predstavuje typické psychosomatické ochorenie, pri ktorom rozhodujúcu úlohu zohrávajú psychické vplyvy. Nález vredu považujeme už iba za lokálny prejav celkovej choroby. Na jej vzniku a ďalšom priebehu sa podieľa viacero faktorov.
Medzi vnútorné dôvody sa priraďujú dedičné vplyvy, čiže vrodená predispozícia k vzniku a vývoju prejavov choroby. Ďalej je to typ sekrécie žalúdkovej kyseliny, nedostatočná vybavenosť, resp. absencia slizničných ochranných mechanizmov, infekcia helikobakterom pylori a niektoré ďalšie. O tom či sa vredová choroba prejaví naplno, rozhodujú zväčša dané okolnosti, t.j. životné podmienky a životný štýl. Zmienime sa aspoň o niektorých najhlavnejších rizikových faktoroch z hľadiska vzniku vredovej choroby, ktorými sú neusporiadané rodinné a pracovné podmienky, rôzne stresové situácie a najmä niektoré stresové povolania – ako sú manažéri, vedúci pracovníci so značnou zodpovednosťou, vodiči na diaľkových tratiach, traktoristi a mnohé ďalšie zamestnania s nočnou prácou, napr. lekári a zdravotné sestry, a viaceré iné. Ďalej sú to chyby v životospráve – nepravidelnosť vo výžive, príjem príliš horúcich alebo studených pokrmov, fajčenie, alkoholizmus a nadmerné užívanie niektorých liekov.
Vylúčenie rizikových vplyvov
Z uvedeného vyplýva, že pri vylúčení, alebo zmiernení týchto rizikových vplyvov, môže jedinec aj s vrodenou predispozíciou zabrániť vzniku prejavov ochorenia, vrodená vloha mu však ostáva v skrytej forme po celý život. Výskyt choroby sa zväčša viaže na obdobie jari a jesene, v prípade nekomplikovaného priebehu sa pomerne rýchlo lieči. Väčšinou postihuje osoby v produktívnom veku, nedá sa však vylúčiť ani u mladších jedincov, dokonca aj v detskom veku a osôb vo vyššom veku. Hlavnou zásadou v jej aktívnom (prudkom)štádiu je čo najväčší telesný a duševný pokoj. Ďalšou nevyhnutnou súčasťou liečby je diéta č. 2 diétneho systému. Tá musí byť nedráždivá, nezaťažujúca a šetriaca, avšak v energetickej hodnote a biologickom zložená má byť plnohodnotná. Dôležité je dodržiavať pravidelnosť v jedle, zo začiatku radšej v menších množstvách a frekventovanejšie počas dňa. Pri nočných bolestiach sa odporúča vypiť pohár mlieka, prípadne zjesť aj niekoľko sušienok.
Liečba
Pri liečbe sa používa niekoľko liekov:
- znižujúce vytváranie kyselinysoľnej (HCl) a motilitu,
- neutralizujúce antacidá a minerálnevody (alkalické minerálne vody),
- upokojujúce ataraktiká a sedatíva.
Snažíme sa tiež o postupnú úpravu životosprávy, ktorú by mal dotyčný potom zachovávať aspoň v základných princípoch aj v ďalšom živote. Mierne pitie filtrovanej slabšej zrnkovej kávy, resp. instantnej kávy po jedle a slabší alkohol(pivo) popíjaný pri jedle, možno prípadne tolerovať. Koncentrovaný alkohol a hlavne nalačno je absolútne neprijateľný. Fajčenie sa v aktívnom štádiu nepovoľuje a neodporúča sa návrat k nemu ani po vyliečení.
Peptický vred
Potrebné je ešte vysvetliť označenie peptický vred, ktorý je pôvodom a známymi príčinami rozdielny od vredovej choroby, nemá presnejšie známu príčinu s nárazovým a opakujúcim sa sezónnym výskytom. Nachádza sa zväčša v oblastiach, kde sa uplatňuje tráviaci účinok žalúdkovej šťavy, t. j. v žalúdku, kde sa tvorí a v miestach, kam odteká, čiže v dvanástniku. Pri návrate žalúdkového obsahu (regurgitácii) do pažeráka môže vzniknúť aj tu a pri neprirodzenom výskyte žalúdkovej sliznice. Peptické vredy vznikajú teda najmä v oblastiach, kde nie je prirodzená odolnosť sliznice proti účinku žalúdkovej šťavy, ale aj v žalúdku, hlavne po úrazoch a po operáciách mozgu (Cushingov vred)a pri rozsiahlych popáleninách (Curlingovvred). Tie majú akútny priebeh a končia často perforáciou, teda prasknutím alebo prederavením. Žalúdkové vredy pri cirhóze pečene bývajú zasa častou príčinou krvácania, čo sa vzťahuje aj na vredy pri urémii a najmä po dialýze. Vredy sa vyskytujú aj pri emfyzéme pľúc.
Príčiny bývajú rôzne
Dnes je dobre známe, že peptické vredy žalúdka môžu vyvolať aj viaceré lieky, hlavne skupina nesteroidných antireumatík, salicylové preparáty a kortikoidy. Pri vzniku peptického vredu sa môžu uplatniť aj hormonálne vplyvy, napr. nadmerné vylučovanie látky podobnej hormónugastrínu, ktorá vyvoláva mohutnú sekréciu kyseliny soľnej v žalúdku. U starších vychudnutých a podvyživených osôb sa stretávame s veľkými vredmi, uloženými v strednej časti žalúdka na malom zakrivení, ktoré zväčša prebiehajú bez typických bolestí, prejavujú sa nechutenstvom, chudnutím a slabosťou. Prekvapujúca je pritom však tendencia k ich rýchlemu zhojeniu. Tieto vredy sadávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom bielkovín a s arteriosklerózou, ktoré podmieňujú zníženú odolnosť tkaniva poruchou jeho výživy a okysličovania. Liečba peptických vredov s určitou príčinou tkvie predovšetkým v jej odstránení a podávaní liekov znižujúcich vylučovanie žalúdkovej kyseliny a pohyblivosti žalúdka, doplnených neutralizujúcimi prípravkami chrániacimi sliznicu žalúdka, dvanástnika a pažeráka. Vredy pri vredovej chorobe, ktorá je bytostne ľudským ochorením a nedá sa ani experimentálne vyvolať u zvierat, tvoria vlastne osobitnú skupinu medzi peptickými vredmi so zvláštnym a možno jednotným pôvodom. Liečbu je veľmi vhodné doplniť v období rekonvalescencie liečebným pobytom v kúpeľoch. Pri dlhotrvajúcich a hlavne nedostatočne liečených vredoch žalúdka a dvanástnika sa môže vyvinúť až závažná komplikácia vo forme nepriechodnosti (stenózy),kedy je potrebný chirurgický výkon odstránenia prekážky, t.j. zúženého miesta s následnou komplexnou liečbou.
Autor článku: Doc. MUDr. Igor Kajaba PhD., časopis Bedeker zdravia