Srdcové tepny pri infarkte
Srdcový sval potrebuje pre svoju prácu energiu. Energia sa v srdcových bunkách – v tzv. mitochondriách, vyrába iba ak je dostatočný prívod kyslíka. Nevyhnutná produkcia energie (látky adenozíntrifosfát – ATP) pre zabezpečenie srdcovej kontrakcie počas 24 hodín je 5 kilogramov ATP. Nie je preto prekvapujúce, že mitochondrie v srdcových bunkách predstavujú jednu tretinu váhy srdca a sú skutočnou energetickou továrňou srdca. Kyslík sa dostáva do srdcového svalu k jeho bunkám (myocytom) cievnym tepnovým potrubím – koronárnym riečiskom, ktoré ako koruna alebo veniec (vencovité tepny) obkolesuje celý srdcový sval. Koronárne riečisko sa skladá z ľavej a pravej vencovitej cievy – tepny. Náhle prerušenie prietoku cez tieto vencovité tepny vedie k prerušeniu dodávky kyslíka krvou, k zástave tvorby energie, k poškodeniu celej oblasti, ktorá je zásobovaná príslušnou vencovitou tepnou s výsledkom odumretia (nekrózy) srdcového svalu – vzniká a rozvíja sa infarkt myokardu.
Príčinou tohoto stavu je ukladanie tukových látok do steny srdcových koronárnych vencovitých tepien. Tieto tukové depozitá v priebehu rokov vytvárajú tukový (aterómový) plát. Môžeme povedať, že človek žije so svojím aterómom, ale zomiera na zrazeninu (trombózu) v cieve. Trombóza bráni prietoku krvi a tým prísunu kyslíka, ktorý prenášajú červené krvinky. Natrhnutie alebo prasknutie aterómového plaku vedie rýchlym a zložitým spôsobom k formovaniu krvnej zrazeniny – trombózy v cieve. Táto zrazenina v tepne môže čiastočne alebo úplne zablokovať krvný prietok. Bez dodávky krvi niet kyslíka, bez kyslíka niet energie. Iba ak na krátky čas z vedľajších, pre zaťažené srdce nevýhodných zdrojov a bez tvorby energie odumiera srdcová bunka a väčšia alebo menšia časť srdcového svalu a vzniká akútny infarkt srdcového svalu – myokardu.
Čo robiť a kedy?
Vyššie popísaná nedokrvenosť (ischémia) srdcového svalu sa prejavuje buď v pokoji alebo pri záťaži bolesťou na hrudníku. Každá bolesť na hrudníku však nie je srdcového pôvodu. Avšak každú zvieravú, pálivú, neustupujúcu bolesť, šíriacu sa do ramena a ľavej ruky, do sánky, nezriedka spojenú s celkovou schvátenosťou a nevoľnosťou, je potrebné pokladať za bolesť v dôsledku akútneho srdcového stavu koronárneho pôvodu, pokiaľ sa tento stav nevylúči. V tomto prípade je potrebné okamžite zavolať rýchlu lekársku pomoc. Promtná diagnostika a rýchla liečba vznikajúceho infarktu myokardu, môžu viesť v prvej hodine k „abortu“ infarktu myokardu alebo aspoň k výraznej limitácií mŕtvej oblasti (nekrózy) srdcového svalu – „rýchly čas je dôležitý pre zachovanie funkčného svalu a dobrý sval je menej komplikácií a dlhší život“.
Reperfúzia srdcových tepien
Počas infarktu myokardu upcháva krvná zrazenina (trombus) vencovitú srdcovú tepnu. Aby sa obnovil prietok krvi a jej cirkulácia je potrebné „odzátkovať“ a spriechodniť upchaté miesto a to čo najskôr, aby dôsledky z nedokrvenosti srdcového svalu boli čo najmenšie. Obnovenie prietoku, teda „odzátkovanie“ upchatej časti tepny, sa volá koronárna reperfúzia. Ešte raz zdôraznime, že čím skôr sa dosiahne reperfúzia, tým väčší prínos pre chorého. Pre reperfúznu liečbu sa používajú dva spôsoby: farmakologická – lieková reperfúzia čiže trombolýza (rozpustenie zrazeniny) a mechanická katétrová reperfúzna liečba pomocou angioplastiky srdcovej tepny. Trombolýza (fibrinolýza – lieky účinkujú na fi brínovú zložku zrazeniny) je vnútrožilové podanie lieku, ktorý rozpúšťa zrazeninu a tým spriechodňuje cievu. Výhodou tejto liečby je, že je jednoduchá, široko dostupná a môže byť podávaná vyškoleným lekárom už doma v prednemocničnej fáze liečby akútneho infarktu myokardu. Trombolýza má ako každá liečba aj svoje nevýhody a riziká najmä krvácavé, ktoré musí poznať a posúdiť odborník.
Druhým spôsobom reperfúznej liečby, ktorý ešte výraznejšie spriechodňuje koronárne tepny, je koronárna angioplastika, ktorú robí skúsený špecializovaný lekár v centre pre liečbu akútneho infarktu myokardu. Táto metóda spočíva v zavedení cievky (katétra), na konci ktorej je balónik, do upchatej tepny. Nafúknutím balónika sa roztlačí trombotická zrazenina v tepne a krv môže opäť začať pretekať tepnou. Väčšinou má nafúknutý balónik na svojom povrchu mriežku (endoprotézu zvanú stent), ktorá ostáva v stene tepny a bráni rýchlemu skorému ako aj neskoršiemu zužovaniu tepny. Celý tento výkon sa vykonáva v lokálnom znecitlivení, ktoré je potrebné pre punkciu najčastejšie stehennej tepny, cez ktorú sa zasunie tepnovým riečiskom katéter s balónikom do miesta uzáveru.
Pooperačná liečba
Po reperfúznej liečbe sa pacient sleduje a lieči na oddelení koronárnej starostlivosti (koronárne jednotky). Pacient dostáva špeciálnu liečbu jednak v rámci liečby samotného akútneho infarktu myokardu ako aj v rámci prevencie skorých komplikácií po angioplastike. Podľa rozsahu akútneho infarktu myokardu, jeho priebehu, klinického obrazu a samotného liečebného reperfúzneho výkonu, rozhodne lekár o prepustení pacienta domov, čo sa vo väčšine prípadov pri nekomplikovanej angioplastike infarktu myokardu prislúchajúcej tepny, deje na 3-4 deň. Veľmi dôležité je pokračovať v dôslednej komplexnej farmakologickej liečbe (bez príčiny a samovoľne nevysadzovať protidoštičkovú – protizrážanlivé lieky) a v kontrole rizikových faktorov. Je potrebné prestať fajčiť (vylúčením cigariet sa dá dosiahnuť až 46-percentné zníženie úmrtnosti počas 5 rokov), dôsledne kontrolovať a podľa potreby razantne liečiť vysoký krvný tlak, normalizovať zvýšené tuky v krvi – cholesterol, redukovať nadváhu a zabezpečiť si dostatok fyzickej primeranej aktivity. Celý tento dôležitý proces riadi príslušný kardiológ, u ktorého je pacient dispenzarizovaný.
Záver
Kľúčové posolstvo je: každá minúta v liečbe akútneho infarktu myokardu sa počíta. Čím skôr sa infarkt lieči, teda čím skôr sa docieli spriechodnenie tepny, tým väčší je skorý aj neskorý prínos pre pacienta. Platí, že rýchly liečebný čas zachráni a zachová srdcový sval a dobrý srdcový sval znamená dlhší život.
Autor článku: Prof.MUDr. Vasiľ Hricák, PhD., MFSC, časopis Bedeker zdravia