Telesné a duševné zdravie sú vlastne spojené nádoby. Pri výskumoch verejnej mienky, v ktorých sa zisťujú najdôležitejšie hodnoty ľudí, mnoho opýtaných uvádza ako najdôležitejšiu hodnotu zdravie. Hoci táto otázka neodlišuje telesné a duševné zdravie, ľudia kladú do popredia zdravie telesné. Na duševné zdravie, ako súčasť zdravia, bez ktorého nemôže existovať pocit pohody, sa často zabúda.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen ako neprítomnosť choroby. Aj keď slovne význam zdravia uznávame, pre jeho udržanie si, robí väčšina ľudí málo. Nezaslúžene málo pozornosti venujeme pritom najmä udržaniu a zlepšeniu duševnej a sociálnej zložky zdravia a upriamujeme sa len na telesné funkcie.
Duša a telo
Oddelenie tela a duše má hlboké historické a filozofické korene. Posilnilo sa hlavne s lepším vedeckým poznávaním ľudského tela od 17. storočia. Telo sa stalo predmetom vedeckého záujmu, duša bola len predmetom viery a cirkvi. O vplyve psychiky na telesné zdravie sa však zbierali pozorovania, ktoré ukazovali na jej dôležitú úlohu. Už v 19. storočí sa vo vojnách pozorovalo, že ak sa armáde darí a víťazne postupuje, rany vojakov sa hoja rýchlejšie a s menšími komplikáciami ako v obdobiach, keď prehráva a ustupuje.
V záťažových extrémnych situáciách, napríklad pri polárnych expedíciách, dosahujú úspechy často psychicky najodolnejší, a nie tí, čo sú najlepšie telesne pripravení. Moderná medicína 20. storočia sa snažila objasniť mnohé pozorovania, ktoré ukazovali, že psychologické faktory významne ovplyvňujú vznik a priebeh telesných ochorení. Pri niektorých ochoreniach sa tento vzťah pozoroval častejšie, ako pri iných. Tieto ochorenia sa označili ako psychosomatické.
Začali sa hľadať súvislosti medzi osobnosťou jednotlivcov, druhmi psychických záťaží, sociálnymi podmienkami a ochorením, ktoré vzniklo. Objasnenie podstaty stresu viedlo k poznaniu zákonitostí, prostredníctvom ktorých náhle psychické traumy, ale aj dlhotrvajúce záťaže menšej citovej intenzity ovplyvňujú systémy žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém a v konečnom dôsledku také komplexné systémy, ako je srdcovocievny systém, latková premena v organizme či jeho obranyschopnosť. Existujú záťaže, ktoré sú univerzálne a vyvolávajú negatívne reakcie organizmu u každého (napríklad neprimeraný hluk). Počas vývoja, najmä v detstve, však získavame aj individuálnu citlivosť alebo, naopak, odolnosť voči psychickým záťažiam.
Duševné vplyvy a telesné ochorenia
Pri bádaní po rizikových faktoroch rôznych ochorení sa postupne objasnil vplyv životného štýlu, stravovacích návykov, pracovného zaťaženia a telesnej aktivity. Zistil sa však aj významný vplyv nálady, postojov, prístupu k ochoreniu, ale aj k iným ľuďom na priebeh akútnych, ale najmä chronických ochorení. Strach, smútok, bezmocnosť, beznádej, poddanie sa ochoreniu jeho priebeh zhoršujú, zatiaľ čo odvaha, odhodlanie, nádej, zmysel pre humor, snaha o hľadanie a naplnenie zmyslu života aj v tých najťažších chvíľach, aktivita a pocit vlastnej zodpovednosti za liečbu, majú priaznivý vplyv.
Nielen pri liečbe duševných, ale aj pri liečbe telesných ochorení sa ukázalo, že je veľmi dôležité zaoberať sa duševnými problémami chorého, pátrať po konfliktoch, ktoré prežíva v osobnom živote, záťažiach v práci či v iných oblastiach života. Moderný človek si svoje pocity často neuvedomuje, hanbí sa za ich prejavy nielen pred inými, ale aj pred sebou samým. Psychické trápenia prežíva potom prostredníctvom telesných pocitov, s ktorými prichádza za lekárom.
Rôzne výskumy v zahraničí i na Slovensku ukazujú, že asi za 50 percentami návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy. Chorý si spojitosť konfliktov s telesným stavom často neuvedomuje a ak lekár po nich nepátra, ostáva ich vzájomný vzťah skrytý a liečba telesných príznakov je neúspešná. Dnes vieme, že psychika ovplyvňuje všetky telesné ochorenia. Veľký význam má najmä pri srdcovocievnych ochoreniach (ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, vysoký krvný tlak), ochoreniach tráviaceho traktu (vredová choroba, chronický zápal hrubého čreva), cukrovke, alergických ochoreniach, ale aj pri nádorových ochoreniach. Aj za mnohými telesnými ťažkosťami, kde sa nezistí žiadny chorobný nález, sú však obyčajné psychické problémy. Patria sem bolesti hlavy, chrbta, závraty, únava, bolesti na hrudníku, bolesti tráviaceho traktu, hnačky alebo zápchy, poruchy spánku. Spoznaním príčiny ťažkostí a ich odstránením, alebo aspoň snahou ju riešiť, sa zlepšujú aj telesné ťažkosti. Nielen psychika však ovplyvňuje telesné ochorenia.
Platí to aj naopak – pri telesných ochoreniach reagujú ľudia príznakmi psychických porúch a niekedy sa dokonca vyvinú závažné psychické ochorenia, najčastejšie depresia a úzkostné stavy. Ľudia nimi reagujú nielen na pocit ohrozenia pri ochorení, ale aj na ťažkosti a bolesti, ktoré so sebou prináša liečba. Závažné telesné ochorenie ovplyvňuje celý život človeka, jeho vzťahy k najbližším, k priateľom, ku kolegom. Niekto reaguje strachom, smútkom, beznádejou, iný hnevom, podráždením, hádavosťou. Ochorenie prináša pocit straty kontroly nad sebou, nad vlastným telom. Časté sú pocity nespravodlivosti, strach zo samoty, z opustenia blízkymi.
Bojte sa strachu
Depresia vzniká najčastejšie na začiatku ochorenia, ale aj pri nežiaducich účinkoch liečby, sklamaní z pomalého uzdravovania, prípadne pri neúspechu liečenia alebo po návrate ochorenia. Depresia sa prejavuje klasickými príznakmi – smútkom, poruchami spánku, prehĺbenými obavami o svoj zdravotný stav, niekedy aj neopodstatneným strachom zo smrti, pocitmi napätia, nervozitou, neschopnosťou uvoľniť sa, únavou, stratou záujmov, stratou sebavedomia, chorý akoby videl všetko cez čierne okuliare, nevidí pred sebou žiadnu perspektívu, cíti sa bezmocný, bez nádeje na vyliečenie, uvažuje aj o samovražde.
Výskumy dnes ukazujú, že mnohí ľudia, ktorí ochoreli na závažné telesné ochorenie, prežili predtým závažnú záťažovú situáciu, na ktorú reagovali depresiou. Tá však zostala nerozpoznaná a neliečená. Dokázalo sa to pri infarkte srdcového svalu, pri mozgových infarktoch, pri rakovine, cukrovke. Výskumy chorých na tieto telesné ochorenia však ukazujú aj iné – na priebeh ochorení má pozitívny vplyv liečba depresie – či už psychoterapeuticky, alebo aj liekmi. Výsledky výskumov potvrdzujú, že užívanie antidepresívnych liekov po infarkte srdcového svalu znižuje úmrtnosť a zmenšuje pravdepodobnosť nového infarktu.
Ako zabrániť rozvoju psychických komplikácii pri telesných ochoreniach?
So svojimi obavami sa treba zdôveriť svojmu okoliu, blízkym. Netreba mať obavy, že ich tým zaťažíme- naopak, aj im sa uľaví. Od lekára treba žiadať dôkladné informácie o ochorení, o možnostiach jeho liečby. Treba sa opýtať na všetko, čím nie sme si istí. Chorobu treba prijať ako fakt a prispôsobiť svoje výkony možnostiam, ktoré ostali zachované. Ochorenie je často aj správou pre nás, že s nami niečo nie je v poriadku, je varovaním, že náš citový a psychosociálny život nie je v poriadku. Zastavme sa, hľadajme príčiny, zamyslime sa nad našimi životnými hodnotami. Oplani sa to, ako sa hnať dopredu alebo skrývať svoje ochorenie.
Autor článku: Doc. MUDr. Alojz Rakús, PhD., časopis Bedeker zdravia