Antibiotiká (ATB) predstavujú mimoriadne účinnú, až život zachraňujúcu skupinu liečiv. Potláčajú rast (bakteriostatické ATB), resp. zabíjajú (baktericídne ATB) choroboplodné mikróby a tak chránia organizmus pred infekciami až sepsou („otrava krvi“).
Voľba antibiotík má pravidlá, ktoré treba dodržať, ak chceme predísť odolnosti mikróbov na antibiotikum. Tým predchádzame zlyhaniu liečby, ale aj vývoju rezistentných mikróbov, ktoré už na vhodné antibiotikum u liečeného pacienta nereagujú, ba dokonca pri ich šírení v prostredí zvyšujú riziko zlyhania liečby daným antibiotikom v celej populácii.
Mikróby
Poznáme veľa skupín mikróbov, ktoré sa od seba podstatne líšia. Odlišujú sa aj v rezistencii voči antibiotikám. Pri infektoch v hrdle bývajú najčastejšou príčinou streptokoky, ktoré sú vnímavé najmä voči penicilínom, ktoré uprednostňujeme pred inými antibiotikami. Pri infektoch tráviaceho traktu príčinou nebývajú streptokoky, ale najčastejšie mikróby zo skupiny Escherichia coli, ktoré liečime inými antibiotikami. Pri infektoch močových ciest alebo iných infektoch, vzhľadom na ich odlišnosti, volíme opäť iné antibiotiká. Tieto odlišnosti pozná každý lekár (a dnes už aj veľká časť laickej verejnosti) a lekár už v princípe volí pri rôznych infektoch rôzne antibiotiká.
Pri možnosti kultivácie moču, výteru z hrdla, konečníka alebo rany a obdržaní kultivačného výsledku má lekár možnosť cieleného ordinovania antibiotika podľa citlivosti mikrobiálnej flóry. Ak môže vyčkať, odoberá vzorku moču, krvi, resp. iného biologického materiálu, alebo robí výter na kultiváciu, pretože jej výsledok umožňuje účinnú a bezpečnú voľbu antibiotika. Pri nedostatočnej účinnosti antibiotika, ktoré ordinoval „naslepo“ bez kultivačného nálezu, má optimálnu náhradu účinným antibiotikom, ak ordinované antibiotikum zlyhalo. To všetko sú opatrenia, ktoré zvyšujú účinnosť aj bezpečnosť liečby a znižujú riziko rezistencie (odolnosti) mikróbov voči antibiotikám.
Rezistencia
Odolnosť na antibiotiká najčastejšie vzniká pri ich dlhodobom podávaní. Najmä v prípade, že sa nedodržujú intervaly podávania alebo sa niektoré z nich (napr. nočná dávka) vynechávajú. To vytvára predpoklady pre nárast rezistencie na dané antibiotikum a zákonite aj neuspokojivý priebeh liečby.
Príčinami rezistencie býva však aj rýchly nárast rezistencie pri niektorých antibiotikách alebo súčasné užívanie liečiv, ktoré znižujú antimikrobiálnu účinnosť antibiotika, napr. súčasné užívanie antibiotika s hormónmi nadobličiek (glukokortikoidy).
Ako vzniká rezistencia, aké sú jej mechanizmy?
Mikróby majú rad možností, ako sa brániť smrteľnému účinku antibiotík. Kľúčové mechanizmy rezistencie sú:
Zníženie priestupnosti antibiotika bunkovou membránou mikróba, takže antibiotikum nemôže vstúpiť do bunky mikróba a zasiahnuť citlivé metabolické procesy mikróba a tak ho zničiť.
Enzymatická deštrukcia antibiotika mikróbom. Mikróby môžu vytváraním nových enzýmov urýchľovať likvidáciu antibiotika alebo nadprodukciou cieľových enzýmov, ktoré sa poškodzujú antibiotikom, znižovať účinnosť antibiotika. A napokon, mikróby môžu aktívne vylučovať antibiotikum zo svojho tela.
Prevencia
Prevencia rezistencie na antibiotiká a iné antimikrobiálne liečivá vyžaduje dodržiavanie zásad, ktoré bránia narastaniu rezistencie:
Lekár volí antibiotiká, na ktoré je mikrobiálna flóra citlivá. To vyžaduje prakticky vždy vyšetrenie kultivácie biologického materiálu, zisťovanie prítomnosti a citlivosti, resp. rezistencie mikróba.
Len pri urgentných stavoch sa môže ordinovať antibiotikum „naslepo“, čiže podľa lokalizácie infektu a poznatkov o rezistencii mikróbov v danom regióne.
Prvá dávka antibiotika je obvykle plnou terapeutickou dávkou. Následné udržiavacie dávky sa znižujú, ak má pacient poškodené vylučovacie cesty: napríklad, pri poškodení obličiek sa znižujú dávky antibiotika podľa poklesu funkcie obličiek, ak sa liečivo vylučuje obličkami. Pri poškodení pečene sa obmedzujú antibiotika odstraňované (eliminované) pečeňou.
Liečba antibiotikom má byť dostatočne dlhá, aby sa bezpečne vylúčila prítomnosť choroboplodného mikróba v organizme. Lekár pri voľbe dávky antibiotika prihliada na funkciu eliminačnej cesty (funkcia pečene, obličiek) a na závažnosť stavu pacienta.
Dôležité pravidlá
Všetky snahy lekára a zdravotníctva by boli neefektívne, ak by pacient nedodržiaval podmienky pre efektívnu liečbu. Toto varovanie je mimoriadne významné pre užívanie antibiotík! Na druhej strane je v záujme pacienta, aby informoval lekára aj o inej terapii, ktorú užíva.
Upozornite lekára, ak ste v predchádzajúcom období užívali, nejaké lieky, najmä antibiotiká!
Prečítajte si pozorne príbalový leták priložený v každom balení antibiotika! Je veľkým nedostatkom, ak si pacient neprečíta príbalový leták a nedodržiava jeho odporúčania. _ Dodržiavajte dávky a intervaly podávania antibiotika podľa odporúčania lekára!
Rešpektujte odporúčanie užívania liečiva nalačno, resp. po jedle uvedené v príbalovom letáku, ale aj interferencie (spájanie účinkov) iných liečiv a ďalšie informácie. Pacienti často neupozornia lekára na iné užívané lieky.
Pri objavení sa nežiaducich účinkov uvedených v príbalovom letáku, pripadne nových obtiaží, vyhľadajte lekára a informujte ho.
Po ukončení liečby prípadný zvyšok antibiotika odovzdajte v lekárni, ktorá zabezpečí jeho primeranú likvidáciu.
Autor článku: Prof. MUDr. Rastislav Dzúrik, DrSc., časopis Bedeker zdravia