Poznáte tú situáciu,keď nás temperament nášho dieťaťa oberá aj o posledné sily, a pritom ono akoby fungovalo na samodobíjateľné batérie?
Tešíme sa z toho, aké je naše dieťa životaschopné, smelé, aktívne. To, že nás často neposlúcha, je nepozorné, možno agresívne, pripisujeme dnešnej „uponáhľanej dobe“, tomu, že nemáme dostatok času na dôslednú výchovu, že si berie vzory správania z televízie, počítačových hier. Ani netušíme, že za takýmito prejavmi správania sa môže skrývať aj niečo viac. Možno aj naše dieťa trpí syndrómom poruchy pozornosti a hyperaktivitou, ktorý poznáme pod skratkou ADHD.
ADHD je vývinová porucha prejavujúcu sa hlavne u detí, ale v mnohých prípadoch pretrváva aj do dospelosti a má nepriaznivý vplyv na adaptáciu takto postihnutých v ich každodennom prostredí. Je zrejmé, že táto porucha má výrazné biologické predispozície, ktoré v kombinácii s celým množstvom najrôznejších príčin dávajú vzniknúť poruche, prejavujúcej sa poškodením určitých dráh a centier v nervovej sústave. Z toho následne vyplývajú rôzne dôsledky.
Príznaky ADHD začínajú byť zjavné v predškolskom a mladšom školskom veku. Deťom spôsobuje veľké problémy udržať pozornosť a kontrolovať svoje správanie. Takýmto problémom trpí približne 3-5% detskej populácie, chlapci 2-5x častejšie ako dievčatá. To znamená, že v triede s 25-30 žiakmi sa nájde aspoň jedno dieťa s ADHD.
Podľa toho, ktoré príznaky u dieťaťa prevažujú, rozoznávame prevažne hyperaktívno-impulzívny typ, prevažne nepozorný typ a kombinovaný typ ADHD. Všetky príznaky môžu na svojich deťoch odpozorovať sami rodičia a v spolupráci s odborníkmi včas zistiť poruchu a začať s jej liečbou.
Hyperaktívne deti neustále pociťujú nepokoj, stále sa hrajú s rukami, rôznymi predmetmi, s jedlom, neustále pobehujú, všade sa snažia vyliezť, neobsedia aj keď je to potrebné, nedokážu čakať v rade, odpovedajú skôr ako si vypočujú celú otázku. Deti s prevahou nepozornosti často strácajú veci, nedokážu sa sústrediť na dlhší čas, unikajú im detaily, nevypočujú si inštrukcie pozorne a dokonca, z čoho vyplývajú časté chyby pri riešení úloh, nechajú sa ľahko vyrušiť nepodstatnými podnetmi, preskakujú z jednej nedokončenej aktivity na druhú.
Z uvedeného vyplýva, že ADHD predstavuje nielen problém výchovný, školský, ale aj zdravotný. Výskumy totiž ukázali, že 25-50% hyperaktívnych detí má v rannom detstve rôzne zdravotné problémy. Bol zistený častejší výskyt chronických ochorení dýchacích ciest, nočné pomočovanie sa vyskytuje až u 43% detí s ADHD, časté sú poruchy spánku, ktorými trpí až 56% takto postihnutých. Známy je fakt, že tieto deti majú častejšie „nehody“, ako sú zlomeniny, úrazy hlavy, vyrazené zuby, náhodné otravy a mnoho ďalších. Nezanedbateľné sú rôzne emočné poruchy ako úzkosť, depresia, nižšie sebahodnotenie, afektívne poruchy a poruchy chovania v zmysle agresivity, vzdorovitého správania. Klamstvo, krádeže, záškoláctvo sú najbežnejšie typy problémového správania.
Z uvedeného vyplýva, že hyperaktívne dieťa má často problémy v rodine, v škole a taktiež v sociálnych vzťahoch s ostatnými deťmi.
Je potvrdená celá škála faktorov spôsobujúcich ADHD. K najčastejším patria tzv. organické príčiny, čo znamená ľahké poškodenie mozgu počas vnútromaternicového vývinu, napríklad následkom infekcie, poranenia počas pôrodu, krátkeho nedokrvenia a nedostatočného okysličenia mozgu. Úlohu tu zohrávajú aj genetické faktory. Bolo zistené, že 20-30% rodičov detí s ADHD trpí tiež touto poruchou. Nezanedbateľný je toxický vplyv niektorých látok. Výskumy ukázali, že fajčiarky cigariet a konzumentky alkoholu rodia viac detí s ADHD. V neposlednom rade sú to sociálne faktory ako traumy v rodine, dysfunkčná výchova dieťaťa a ďalšie.
Diagnózu ADHD stanoví detský neurológ v spolupráci s psychológom, špeciálnym pedagógom, prípadne s ďalšími odborníkmi. Je treba vedieť, že žiadna liečba trvale neeliminuje príznaky tejto poruchy, ale to neznamená, že ju netreba liečiť. U postihnutých je potrebné aplikovať multifaktoriálny spôsob liečby. Je zameraná na zmiernenie príznakov ADHD, bráni vzniku sekundárnych porúch v správaní a významne zlepšuje celú rodinnú situáciu, adaptáciu dieťaťa v školskom prostredí a v kolektíve rovesníkov. Okrem farmakoterapie, psychoterapie a ďalších, v posledných rokov vystupuje do popredia liečba pomocou EEG-biofeedbacku.
Jej princípom je podporovať a posilňovať želanú „dobrú“ aktivitu mozgu pomocou jednoduchej počítačovej hry, s cieľom potlačiť prejavy hyperaktivity a nepozornosti. Okrem priaznivého ovplyvnenia správania, pozornosti a školských zručností, má táto liečba aj významný vplyv na úpravu porúch spánku, ktoré sa nezriedka u detí s ADHD vyskytujú.
Rodičia aj učitelia by mali byť informovaní o tejto možnosti liečby, ktorá pomáha zvládať kritické obdobia vývinu dieťaťa, zlepšiť ich integráciu v školskom prostredí, zlepšiť interpersonálne vzťahy dieťaťa s rodičmi, učiteľmi, spolužiakmi.
Skoré odhalenie syndrómu ADHD u dieťaťa a jeho následné cielené terapeutické ovplyvňovanie, dáva takémuto dieťatku šancu čo najskôr sa adaptovať na prostredie a zvládať záťaž v škole, jeho sociálnom prostredí, či v rodine.
Autor článku: MUDr. Roman Mego