Lymfóm je všeobecný výraz pre zhubné nádorové ochorenie lymfatického systému. Pri rakovine lymfatického systému dochádza k nekontrolovanému bujneniu buniek lymfatického systému – lymfocytov. Lymfocyty sa vyskytujú vo všetkých častiach tela a tvoria tzv. lymfatické tkanivo. V ľudskom organizme rozoznávame dva typy lymfocytov – B lymfocyty (B bunky) a T lymfocyty (T bunky). Aj keď môže zhubné bujnenie postihnúť oba typy, častejšie postihuje B bunky. K bujneniu lymfocytov dochádza v rôznych častiach tela – najčastejšie v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, v krvi, ale aj v ďalších orgánoch. Aj preto býva zväčšenie lymfatických uzlín jedným z prvých príznakov lymfómu.
Príčina vzniku lymfómov sa u väčšiny pacientov nedá zistiť. Presné mechanizmy vzniku lymfómu nie sú známe. Pri jeho vzniku zohrávajú svoju úlohu aj poruchy imunity, spôsobené napr. AIDS či dlhodobým užívaním liekov na zníženie imunity u pacientov po transplantácií obličiek, srdca, pľúc, pečene alebo kostnej drene. Náchylnosť k častým chrípkam a prechladnutiam nemá na vznik lymfómu žiadny vplyv.
Životný štýl a stravovacie návyky ochorenie nespôsobujú. U väčšiny ľudí sa na vzniku lymfómu nepodieľa ani dedičnosť alebo je jej vplyv zanedbateľný. Malígny lymfóm postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Pri včasnom zistení a správnej liečbe, je táto choroba u mnohých pacientov vyliečiteľná. Napriek faktu, že lymfóm je najčastejším hemato-onkologickým ochorením a tretím najčastejším detským onkologickým ochorením, je povedomie širokej verejnosti o tomto závažnom onkologickom ochorení veľmi slabé.
Príznaky
Väčšina lymfómov sa prejaví zväčšením lymfatických uzlín. Na krku, v podpazuší, v slabinách sú hmatateľné a väčšinou sa prejavia ako rôzne veľké, nebolestivé hrčky, na hmat dosť pružné. Napriek tomu, že ide o zhubné ochorenie, môžu sa hrčky zmenšovať, miznúť alebo objavovať na iných miestach tela. Lymfóm má spočiatku nenápadný priebeh, preto je dôležité pacienta včas a správne vyšetriť.
Ak sa diagnóza stanoví v pokročilom štádiu, liečba už býva zložitá. Jedným z príznakov lymfómu je dlhodobo zvýšená teplota a horúčka bez zjavnej príčiny či infekcie. Ďalším príznakom je výrazné potenie, ktoré sa väčšinou objavuje v noci. Pri lymfómoch dochádza k nechcenému a nevysvetliteľnému úbytku váhy. Ľudia s lymfómom pociťujú svrbenie časti alebo celého tela bez zjavného dôvodu. Dôležité je uvedomiť si, že celkové príznaky sú nešpecifické a môžu byť spôsobené celým radom iných závažnejších alebo menej závažných ochorení.
Rozdelenie
Lymfómy sa delia na dve hlavné skupiny, tzv. Hodgkinove lymfómy (HL), ktorých je 5 druhov a non-Hodgkinove lymfómy (NHL), ktorých je viac ako 25 druhov. Všeobecne sa dá povedať, že lymfómy patria do skupiny relatívne úspešne liečiteľných rakovinových ochorení. Mnohé z nich veľmi dobre reagujú na moderné druhy liečby ako sú rádioterapia, chemoterapia, imunoterapia alebo transplantácia krvotvorných buniek. Napríklad pri Hodgkinových lymfómoch, ktoré postihujú najmä mladšiu časť populácie, stúpa pri včasnom zistení choroby šanca na úplné vyliečenie až na 95 percent. Aj v neskorších štádiách zostávajú šance na vyliečenie pomerne dobré.
Non-Hodgkinov lymfóm
Non-Hodgkinove lymfómy (NHL) patria do skupiny relatívne úspešne liečiteľných ochorení. Mnohé z nich veľmi dobre reagujú na moderné druhy liečby ako rádioterapia, chemoterapia či imunoterapia. Reakcie NHL na liečbu závisia najmä od presného stanovenia typu a štádia ochorenia. Cieľom liečby je dosiahnuť ústup ochorenia. Ak sa to podarí, hovoríme o navodení kompletnej remisie, pri ktorej pacient nemá žiadne zistiteľné známky ochorenia, alebo čiastočnej remisie, keď dôjde k výraznému ústupu ochorenia.
Liečba každého pacienta je individuálna a závisí najmä od histologickej diagnózy a rozsahu ochorenia, štádia a rizikových faktorov. V niektorých prípadoch je liečebný postup ovplyvnený aj vekom a celkovým stavom pacienta. Imunologické vlastnosti pomáhajú určiť, či ide o B bunkový alebo T bunkový NHL identifikáciou molekúl na povrchu malígnych lymfómových buniek. Tieto molekuly sa v niektorých prípadoch môžu použiť ako ciele pre monoklonálne protilátky. V súčasnosti sa začali v liečbe používať monoklonálne protilátky, ktoré dokážu rozpoznať a zničiť malígne lymfómové bunky.
Hodgkinov lymfóm
Hodgkinov lymfóm (HL), nazývaný tiež Hodgkinova choroba je pomerne vzácne ochorenie a tvorí len jedno percento zo všetkých novozistených nádorových ochorení. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí medzi 15. až 30. rokom života a u starších ľudí okolo šesťdesiatky. Zatiaľ nie je známe, prečo týmto typom lymfómu ochorejú ľudia práve v týchto vekových kategóriách. Hodgkinov lymfóm bol pomenovaný podľa Thomasa Hodgkina, anglického lekára, ktorý ho ako prvý identifi koval už v roku 1832, teda dlho predtým, než bola známa existencia a funkcia lymfocytov.
V roku 1982 popísal ako prvý nádorové bunky Hodgkinovho lymfómu profesor Karl Stenberg, ktorý pôsobil na pôde Fakultnej nemocnice v Brne. Hodgkinov lymfóm sa začína šíriť v lymfatických uzlinách. Keďže lymfatické uzliny sú po celom tele prepojené, rakovinové nádorové bunky v ňom cirkulujú lymfatickými cievami. Hodgkinov lymfóm ma tendenciu šíriť sa postupne, z jednej lymfatickej uzliny do ďalšej. Môže sa rozšíriť aj do orgánov mimo lymfatického systému.
Pokrok v liečbe
Za posledné roky nastal v liečbe Hodgkinových lymfómov veľký pokrok. Podarilo sa nájsť liečebné režimy pozostávajúce z liečby cytostatikami, t.j. liekmi ničiacimi nádorové bunky a rádioterapie, ktoré umožňujú vyliečiť množstvo pacientov a ostatným predĺžiť život. Presné zhodnotenie vplyvu nových liečebných postupov na predĺženie života a množstvo vyliečených pacientov si vyžiada dlhší čas, pretože prebiehajúce klinické štúdie je možné hodnotiť až s niekoľkoročným odstupom.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia