Benígna prostatická hyperplázia (BPH) je nezhubné zväčšenie prostaty vznikajúce v procese starnutia, ktorého výsledkom môžu, ale nemusia byť poruchy močenia.
Benígna hyperplázia prostaty je najčastejšou príčinou porúch močenia u starších mužov. Príznaky sa zisťujú približne u 50 percent mužov vo veku nad 60 rokov, vo veku nad 80 rokov sa ochorenie zistí takmer u 90 percent mužov. Prostata obklopuje močovú rúru. Možno ju rozdeliť na dve veľké zóny – centrálnu a periférnu, ktoré spolu tvoria asi 95 percent žľazy a tretiu, menšiu, tzv. prechodnú zónu. Prechodná zóna je v tesnej blízkosti močovej rúry. Práve táto časť žľazy je miestom vzniku BPH. Už po 40 roku života sa v prechodnej zóne prostaty objavujú uzly, u časti mužov sa zväčšujú a zatláčajú vlastnú prostatu periférnym smerom až z nej zostane len väzivové puzdro obklopujúce BPH. BPH tlačí na močovú rúru a spôsobuje obtiaže s močením.
Príčiny
Pôvod vzniku BPH nie je dostatočne objasnený. V priebehu rokov sa vytvorili tri teórie:
- Dihydrotestosterónová teória vysvetľuje vznik BPH pôsobením hormónu dihydrotestosterónu, ktorý sa nahromadí v prostate.
- Teória kmeňových buniek je založená na zvýšenom počte kmeňových buniek a ich rozmnožovaní.
- Reaktivačná embryonálna teória sa vysvetľuje znovuprebudením embryonálneho potenciálu stromálnych a epitelových buniek prostaty následkom čoho dochádza jej rastu.
Fázy ochorenia
Priebeh vývoja BPH sa rozdeľuje na dve fázy. Patologická fáza je charakterizovaná mikroskopickým a neskôr makroskopickým rastom žľazy bez príznakov. V druhej klinickej fáze klinické príznaky ochorenia. Zväčšená prostata zužuje močovú rúru a pomaly vedie k obštrukcii krčka močového mechúra. Močový mechúr spočiatku môže kompenzovať zvýšený odpor v prostatickej časti močovej rúry. Neskôr sa svalovina močového mechúra postupne oslabuje a zvyšuje sa objem zbytkového moču po vymočení.
Príznaky
Príznaky BPH sa rozdeľujú do dvoch skupín: príznaky uskladňovania (tzv. iritačné) a príznaky vyprázdňovania (tzv. obštrukčné). Príčinou iritačných príznakov je nestabilný močový mechúr, ktorý sa vyskytuje u viac ako polovice pacientov s BPH. Iritačné príznaky sú: nočné močenie, častejšie močenie cez deň, neodolateľné nutkanie na močenie, urgentná inkontinencia. Sú menej časté ako obštrukčné, ale pre pacienta sú nepríjemné a sú spravidla prvým podnetom na vyhľadanie lekára. Obštrukčné príznaky priamo súvisia so zväčšenou prostatou a vznikajú zo zúženia prostatickej časti močovej rúry. Obštrukčné príznaky sú spomalenie začiatku močenia, slabý prúd moču, predĺžené a prerušované močenie, používanie brušného lisu pri močení, pocit neúplného vyprázdnenia po vymočení, retencia moču (neschopnosť sa vymočiť). Ochorenie býva spojené s výskytom komplikácií ako zápal močových ciest, kameň v močovom mechúri, krvavý moč, výduť močového mechúra a retencia moču. Prenos vysokého tlaku stagnujúceho moču v močovom mechúri sa prenáša na obličky, čo môže viesť až k ich zlyhaniu.
Diagnostika
Diagnostika BPH spočíva v anamnéze, použití dotazníkov, fyzikálnom a laboratórnom vyšetrení. Najčastejšie používaným dotazníkom na hodnotenie príznakov je tzv. IPSS dotazník. Obsahuje sedem otázok, týkajúcich sa príznakov postihnutia dolných močových ciest a jednu otázku na hodnotenie kvality života. Závažnosť príznakov sa delí na tri skupiny: 0-7 bodov = mierne príznaky, 8-19 bodov = stredne závažné príznaky, 20-35bodov = závažné príznaky. Základné fyzikálne vyšetrenie spočíva v digitálnom rektálnom vyšetrení. Posudzuje sa pri ňom cez konečník veľkosť, konzistencia, symetria prostaty. Z diferenciálne diagnostického hľadiska je veľmi dôležité vylúčenie možnej rakoviny prostaty. Laboratórne vyšetrenie spočíva v analýze moču, stanovení prostatického špecifického antigénu. Jeho hladina je obrazom objemu prítomného žľazového tkaniva prostaty. Ďalšou diagnostickou metódou je meranie prietoku moču uretrou, meranie zbytkového moču po vymočení a ultrazvuk prostaty, ktorý dáva detailnejšie informácie o veľkosti a štruktúre žľazy.
Liečba
Liečba BPH zaznamenala v ostatných rokoch viaceré zmeny charakterizované hlavne ústupom od chirurgickej k medikamentóznej liečbe. Chirurgická liečba napriek rozvoju medikamentóznych a alternatívnych metód zostáva naďalej zlatým štandardom liečby ochorenia. Štandardnou metódou chirurgickej liečby je v súčasnosti resekcia prostaty cez močovú rúru. Otvorená prostatektómia je indikovaná iba pri veľkých prostatách – 60 g a viac. Chirurgická liečba upraví symptómy u 80 -90 percent pacientov a má pomerne málo komplikácií. Medzi ne patrí retrográdna ejakulácia (70 percent), zúženina močovej rúry (5 percent), infekcia močových ciest (5 percent), krvácanie (3,5 percenta), inkontinencia moču (1 percento), mortalita je menej ako 0,5 percenta. Medikamentózna liečba a fyzikálne postupy výrazne znížili potrebu chirurgickej liečby. V medikamentóznej liečbe sa používajú alfa-1-blokátory, blokátory 5-alfa reduktázy a fytopreparáty. Alfa-1-blokátory sú lieky, ktoré znižujú tonus hladkých svalov. Tým sa zníži odpor prietoku moču a zlepší sa močenie. Alfa-1-blokátory používané v liečbe BPH sú alfuzosin, doxazosin, tamsulosin, terazosin.
Výhody a nevýhody
Výhodou týchto preparátov je rýchly nástup účinku, včasná úľava symptómov. Ide o liečbu symptomatickú, čiže vplyv na spomalenie progresie choroby je v porovnaní s blokátormi 5-alfa reduktázy nižší. Z nežiadúcich účinkov treba spomenúť najčastejšie pokles tlaku krvi. Pri moderných preparátoch je však výskyt týchto účinkov mierny. Blokátory 5 - alfa reduktázy zabraňujú zmene testosterónu na jej aktívny metabolit dihydrotestosterón (DHT), ktorý spôsobuje rast prostaty. Patrí sem dutasterid a fi nasterid. Zabránenie tvorby DHT má za následok zmenšenie objemu žľazy a tým uvoľnenie močovej rúry. Dlhodobé použitie týchto preparátov má aj tzv. protektívny účinok. Spomaľuje progresiu ochorenia a bráni rozvoju komplikácií BPH, hlavne retencie moču. Tým dáva šancu pacientovi vyhnúť sa chirurgickej liečbe. Nevýhodou je pomalší nástup účinku, ktorý sa dostaví za 3 až 6 mesiacov. Tento časový interval môže byť preklenutý využitím kombinácie s alfablokátormi. Nežiadúcim účinkom liečby môžu byť poruchy libida, ktoré sa však vyskytujú u pomerne malého počtu liečených pacientov.
Prírodná liečba
Fytopreparáty sú extrakty rôznych rastlín napr.: Serenoa repens, Pygeum africanum, Radix urtica, Populus tremula a pod. Nežiaduce účinky tejto liečby sú minimálne. Presný mechanizmus účinku nie je známy. Kontrolované štúdie, ktoré by jednoznačne potvrdili účinnosť týchto extraktov chýbajú. Medzi fyzikálne postupy liečby BPH patrí termoterapia, kryoterapia a odstránenie tkaniva vysokofrekvenčným ultrazvukom. U nás sa používa hlavne posledná metóda s využitím tzv. zeleného lasera. Ukazuje sa ako jedna z účinných a málo invazívnych metód fyzikálnej liečby. Benígna prostatická hyperplázia a príznaky s ňou spojené sú normálnou súčasťou starnutia. Rozvinuté ochorenie výrazne znižuje kvalitu života pacienta. Odborné urologické vyšetrenie a moderná liečba dokážu výrazne zlepšiť príznaky ochorenia s minimom nežiaducich účinkov.
Autor článku: Doc. MUDr. Peter Bujdák, PhD., časopis Bedeker zdravia