Celiakia – gluténová enteropatia – je ochorenie tráviaceho traktu. Je to chronický zápal sliznice tenkého čreva u ľudí s určitými genetickými vlohami. Zapríčinená je neznášanlivosťou bielkoviny gluténu, resp. jeho prvej časti -gliadínu.
Glutén, nazývaný aj lepok, sa nachádza v obilovinách – v pšenici, jačmeni, žite a ovse. V dôsledku trvalej intolerancie lepku dochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva s typickými histologickými zmenami – dochádza k vyhladeniu sliznice tenkého čreva, ktorá je normálne zvrásnená. Jej vyrovnaním sa zmenšuje plocha na vstrebávanie živín a tie odchádzajú nevyužité stolicou a v tele je ich nedostatok.
Z histórie
Ochorenie po prvýkrát popísal Samuel Gee v roku 1888. Vzťah medzi lepkom a ochorením objavil Dick v roku 1950, teda po druhej svetovej vojne, kedy bolo málo múky. Dick vypozoroval, že stav niektorých pacientov s hnačkami sa v tom čase zlepšil. Vtedy sa choroba považovala za zriedkavú. Počas 80-tych a hlavne 90-tych rokov minulého storočia, zavedením nových diagnostických možností sa ukázalo, že celiakia je poddiagnostikovaná, a preto sa v súčasnosti venuje jej cielenému vyhľadávaniu veľká pozornosť.
Príčiny vzniku
Presný mechanizmus vzniku ochorenia nie je úplne známy. Ak ideme hlboko do histórie, niektoré teórie tvrdia, že celiakia je výsledkom kolízie medzi kultiváciou pšenice a ľudským imunitným systémom v evolučnom procese. Známe je, že pri jej vzniku sa rôznou mierou uplatňujú tri procesy, ktoré vyvrcholia poškodením sliznice tenkého čreva:
- genetická predispozícia,
- environmentálne faktory,
- zápal na imunologickom podklade.
Genetika
Celiakia je dedične podmienená. Častejšie sa vyskytuje v niektorých rodinách. Jednovaječné dvojčatá majú 70-percentnú pravdepodobnosť, že ak jedno má celiakiu, bude ju mať aj druhé z dvojčiat. Celiakia súvisí aj s rasou. Častejšie sa vyskytuje u belochov.
Environmentálne faktory
Najdôležitejším environmentálnym faktorom je glutén. Škodlivými proteínmi sú gliadín vyskytujúci sa v pšenici, hordeín v jačmeni, sekalín v raži a pravdepodobne aj avidín v ovse. Tieto obilniny majú spoločný pôvod, všetky sú trávy, hoci ovos je im najvzdialenejší a predpokladá sa, že nie je nebezpečný v umiernenej dávke. Z ostatných faktorov spúšťačom ochorenia môžu byť vírusové infekcie (1hlavne adenovírus 12), ale aj iné ochorenia tráviaceho traktu. Niekedy sa choroba po prvýkrát môže prejaviť v gravidite. Dojčenie znižuje pravdepodobnosť rozvoja celiakie v skorom detskom veku. Nie je však jasné či dojčenie odďaľuje vek klinickej manifestácie, alebo doživotne znižuje riziko rozvoja celiakie.
Imunologické faktory
Zmeny v sliznici tenkého čreva pri celiakii sú výsledkom zápalu riadeného imunitným systémom. V dôsledku zápalu dochádza k typickému histologickému obrazu s vyhladením slizničných rias.
Výskyt
Celiakia bola v minulosti považovaná za pomerne zriedkavé ochorenie, prejavujúce sa hlavne u detí a menej u dospelých. Po zavedení nových diagnostických možností, hlavne vyšetrovania hladiny špecifických protilátok v krvi, sa výskyt ochorenia v našich zemepisných šírkach odhaduje asi desaťnásobne vyššie – postihuje jedného zo 140 až 300 ľudí. Celiakia stáva jedným najrozšírenejších ochorení tráviaceho systému v našej populácii s rôznorodým a širokým spektrom klinických príznakov. Hlavne u dospelých zostáva veľa prípadov nediagnostikovaných. Od objavenia sa prvých príznakov svedčiacich pre ochorenie do jeho diagnostikovania môže uplynúť aj veľa času. U detí sa objavuje podozrenie na celiakiu častejšie a je podporené typickými ťažkosťami malého pacienta, u dospelých je to podstatne zriedkavejšie. Podľa skúseností môže uplynúť 8 až 15 rokov, u niektorých dokonca choroba nemusí byť diagnostikovaná. Je to spôsobené širokým spektrom klinických príznakov, ktoré nemusia byť špecifické.
Klinické prejavy
Celiakia je ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v každom veku. Typickými klinickými príznakmi sú slabosť, hnačky, chudnutie a u detí zaostávanie v raste. Typické symptómy nie sú v dospelosti také výrazné ako u detí. V detstve dominujúcim príznakom býva hnačka, ktorá je však zriedkavejšia vo vyššom veku. U dospelých sú chronické hnačky skôr výnimkou, ak sa vyskytujú, tak častejšie skôr ako epizódy hnačiek. Častejšie ako hnačky sa u dospelých vyskytuje nafukovanie, škŕkanie v bruchu, pocit prelievania črevného obsahu, plynatosť, niekedy dokonca zápcha. Celiakia v klinickom obraze zmenila svoje základné symptómy u detí aj dospelých. V popredí môžu byť mimočrevné ťažkosti, hlavne slabosť a skorá vyčerpanosť, pokles hmotnosti, nižší vzrast, bolesti brucha, kazivý chrup, mravčenie na dolných končatinách alebo ich opuchy z nedostatku bielkovín, kožné zmeny, časté infekcie dýchacích ciest, recidivujúca aftózna stomatitída – tzv. „ústne kútiky“.
U žien sa môžu vyskytnúť poruchy menštruačného cyklu alebo neplodnosť. Niektoré formy sa môžu prejaviť iba chudokrvnosťou (anémia), chudnutím nejasného pôvodu, rednutím kostí (osteopénia alebo osteoporóza) alebo dokonca opakom typických hnačiek – zápchou. Niektorým je ochorenie zistené iba na základe vyšetrení, ktoré sa realizujú, lebo u ich prvostupňových príbuzných bola zistená celiakia. Často pred objavením ťažkostí možno vystopovať neštandardnú zmenenú situáciu organizmu – ochorenie sa často prejaví v gravidite, po pôrode, po stresových situáciách, pri vysokom príjme gluténu, ale aj po infekčných ochoreniach.
Klinický obraz klasickej celiakie závisí od veku, stupňa histologických zmien na tenkom čreve, od výživy, od príjmu gluténu potravou, od dĺžky dojčenia dieťaťa a od včasnosti zahájenia podávania gluténu potravou. Čím je dieťa dlhšie dojčené alebo múčna potrava sa zaraďuje do jedálnička neskôr (nie skôr ako v 7. mesiaci, ale odporúča sa aj neskôr) o toľko je menšie riziko celiakie v dospelosti. Klinicky manifestovaná celiakia pred- stavuje iba časť chorých. U ostatných pacientov chýbajú hlavné symptómy, ale majú typické poškodenie jejunálnej sliznice. V súčasnosti sa odhaduje, že ochorenie je výrazne poddiagnostikované. Liečená je iba špička ľadovca, približne 20 percent zo skutočného počtu pacientov s celiakiou.
Väčšinou ide o pacientov s typickými klinickými príznakmi (tzv. klinická celiakia). Neliečených je približne 80 percent pacientov, ktorí majú tichú, latentnú a potenciálnu celiakiu. Tichá celiakia je termín určený pre pacientov bez klinických príznakov, ale s poškodením sliznice tenkého čreva. Latentná celiakia je síce charakterizovaná normálnou sliznicou, ale súčasne sú pozitívne sérologické markery – protilátky v krvi. Potenciálna celiakia označuje ľudí, ktorí nemajú alebo nikdy nemali histologické zmeny na sliznici tenkého čreva, ale majú imunologické markery podobné tým, ktoré sa nachádzajú pri celiakii.
Laboratórne vyšetrenia
Laboratórne sa najčastejšie zisťuje chudokrvnosť pri nedostatku železa, vitamínu B12 alebo kyseliny listovej, nízka hladina bielkovín, minerálnych látok – najčastejšie vápnika, horčíka, draslíka a fosforu. Diagnostika Ochorenie sa diagnostikuje na základe komplexu vyšetrení. Okrem štandardných biochemických vyšetrení sa v krvi špecificky vyšetruje prítomnosť protilátok (antigliadínové AGA, antiretikulárne ARA, antiendomyziálne AEMA a proti tkanivovej transglutamináze). K vyšetreniam patrí aj biopsia, ktorá potvrdí zmeny v architektúre tenkého čreva.
Výskyt s inými ochoreniami
Celiakálna sprue patrí medzi autoimúnne ochorenia. Môže sa združovať s ochoreniami s podobným genetickým základom – najčastejšie herpetiformná dermatitída, ktorá postihuje kožu hlavne nad lakťami, kolenami, na predlaktiach a označuje sa za kožnú manifestáciu črevnej imunitnej odpovede na príjem gluténu. Môže ísť aj o iné ochorenia: autoimúnna tyreoitída – postihnutie štítnej žľazy, chronická hepatitída – zápalové ochorenie pečene, reumatoidná artritída – postihnutie kĺbov, Sjogrenov syndróm alebo diabetes mellitus 1. typu. Častejšie bola pozorovaná u detí s Downovým syndrómom.
Liečba
Spočíva vo vynechaní gluténu z potravy. Glutén (lepok) sa nachádza v pšenici, jačmeni, raži a ovsi. Všetky tieto produkty musia byť nahradené bezlepkovými výrobkami – označujú sa prečiarknutým pšeničným klasom. Používa sa bezlepková múka a z nej vyrobený chlieb, pečivo, cestoviny a sladkosti. Na prvý pohľad sa zdá liečba a bezlepková diéta jednoduchá, veď existuje široké spektrum potravín, ktoré sú prirodzene bezlepkové – ovocie, zelenina, mäso. Múka sa však používa na prípravu mnohých jedál, napríklad aj zemiaková omáčka musí byť zahustená špeciálnou bezlepkovou múkou, na palacinky treba mať tiež špeciálnu múku, párky musia byť tiež špeciálne bezlepkové... Lepok môže byť dokonca aj v potravinách, v ktorých by sme ho možno na prvý pohľad neočakávali – v horčici, kečupe, žuvačkách, ale aj v alkohole, napríklad vo whisky. Život celiakov je teda komplikovaný neustálym sledovaním stravy.
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia