Lekár, zakladateľ modernej vedy o hygiene na Slovensku, priekopník preventívnej medicíny, epidemiológie a limnologického výskumu Dunaja, akademik Slovenskej akadémie vied (SAV) prof. MUDr. Vojtech Mucha, DrSc. sa narodil pred 110 rokmi 31. júla.
Vo svojej profesionálnej praxi pôsobil Vojtech Mucha na niekoľkých významných postoch: bol prednostom Hygienického ústavu Slovenskej univerzity, vedúcim Ústavu hygieny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a riaditeľom Ústavu experimentálnej medicíny SAV. Vychoval novú generáciu hygienikov – praktikov i výskumníkov. Je autorom mnohých článkov a odborných publikácií z oblasti hygieny, mikrobiológie i ochrany životného prostredia. Jeho najvýznamnejším dielom je Hygienická kultúra na Slovensku.
Vojtech Mucha sa narodil 31. júla 1902 v Pukanci. V rokoch 1921-1929 študoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Svoju vedeckú kariéru začínal ako asistent v Bakteriologicko-sérologickom ústave Karlovej univerzity v Prahe a v Ústave patologickej anatómie, histológie a bakteriológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Jeho najväčšie úspechy sú spojené s jeho pôsobením vo funkcii vedúceho Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Koncom 30. rokov 20. storočia bola na Slovensku veľmi vysoká úmrtnosť obyvateľov na infekčné choroby a dojčenská úmrtnosť. Riešiť túto situáciu sa podujal Vojtech Mucha, ktorý 1. januára 1939 prevzal vedenie Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Dostal tak príležitosť využiť praktické vedomosti v diagnostike infekčných chorôb, ktoré nadobudol počas pôsobenia v ústavoch v Prahe a Bratislave. Veľkým prínosom pre jeho vedeckú prácu v oblasti hygieny bol aj jeho študijný pobyt na Univerzite v Baltimore (USA), kde absolvoval postgraduálny kurz z hygieny a verejného zdravotníctva. Cenné skúsenosti získal tiež v ústavoch verejného zdravotníctva vo Washingtone, Albane a Bostone.
Po prevzatí Ústavu hygieny sa Mucha začal intenzívne venovať štúdiu hygieny. Za asistentov získal mladých nadaných mikrobiológov z Bakteriologicko-sérologického ústavu Karlovej univerzity Dr. Jána Ilavského a Dr. Dionýza Blaškoviča. Prvé výskumné práce boli zamerané na štandardizáciu metód posudzovania hygienickej kvality pitnej vody, kontrolu vodných zdrojov, overovanie rôznych metód úpravy vody. Mucha presadil zákon o povinnom očkovaní detí vo veku od šesť mesiacov do desať rokov proti diftérii (1942). Už na jeseň 1943 sa dostavili pozitívne výsledky - zníženie chorobnosti a úmrtnosti detí na túto chorobu.
Ďalším úspechom Vojtecha Muchu bolo prijatie protiepidemických opatrení proti brušnému týfusu, salmonelózam a bakteriálnej dyzentérii. Výskyt poľnej horúčky na Slovensku viedol k vypracovaniu metód a metodík mikrobiologickej diagnostiky leptospiróz a ich epidemiológie. Výsledky prác v tejto oblasti prerástli rámec československej epidemiológie.
V prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny vtedy už profesor Vojtech Mucha presadil zavedenie hygienickej kontroly mlieka so zreteľom na potreby chorých detí detskej kliniky. Veľa úsilia venoval organizovaniu hygienickej služby na veľkých stavbách koncom 40. a na začiatku 50. rokov minulého storočia na Slovensku – na Trati mládeže, Priehrade mládeže a Trati družby.
Vojtech Mucha patrí k zakladateľom Laboratória hygieny SAV pre limnologický (limnológia - ekologický vedný odbor zaoberajúci sa komplexným štúdiom kontinentálnych vôd) výskum Dunaja.
Za vynikajúce výsledky v oblasti vedeckej a pedagogickej činnosti získal akademik Vojtech Mucha významné československé i medzinárodné ocenenia. Zomrel 9. augusta 1984 v Bratislave.
Autor článku: TASR