Keďže Pásztor si myslí, že v súčasnej politickej situácii je toto politické rozhodnutie konečným, chcú spolupracovať pri znovunastavení systému tak, aby sa odstránilo súčasné nerovnomerné postavenie hráčov v poistnom systéme. "To znamená štátu, platiteľov poistného, poistencov, poskytovateľov a zdravotných poisťovní. Dnes majú jednoznačne obrovskú prevahu zdravotné poisťovne, ktoré sú pánmi života a smrti, bytia a nebytia, to určite nie je dobré," konštatoval prezident ASL.
Pokračoval, že na rokovaní hovorili tiež o tvorbe jednotných princípov pre odmeňovanie v zdravotníctve. Podľa jeho slov, paradoxne do slovenského zdravotníctva prichádza viac peňazí a napriek tomu nikto nie je spokojný, ani pacient ani poskytovateľ. Podľa Pásztora z ich pohľadu je dôležité, aby akýkoľvek zákon o odmeňovaní, ktorý sa bude tvoriť, zachoval princípy rovnosti všetkých foriem vlastníctva. V danej chvíli je totiž podľa jeho slov jedno, kto je majiteľom zdravotníckeho zariadenia, či štát, vyšší územný celok, alebo súkromná osoba, pretože takmer všetci pracujú v rámci povinného solidárneho zdravotného poistenia. "Takže, ak ktokoľvek presadí zákonom nejaké platové požiadavky sestier a lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, tak vždy to potom musí byť adekvátne zabezpečené aj v neštátnom súkromnom sektore – aj keď ideme v štatúte podnikateľa," uviedol Pásztor.
Súkromní lekári sa venovali aj aktuálnej problematike, čo sa týka doplatkov – úhrad za priamu platbu. "Zhodli sme sa s pani ministerkou, že v súčasnosti je vo vyberaní týchto doplatkov a priamych úhrad chaos – de facto, je veľká rozmanitosť tvorby týchto úhrad a pani ministerka zdôraznila nedobrovoľnosť týchto úhrad," konštatoval prezident ASL. Zdôrazniť mala najmä to, že pacient nevie za čo a prečo platí. "Možno by aj bol ochotný zaplatiť, ale keď nevie za čo a prečo, potom z toho vznikajú zbytočné problémy," uviedol Pásztor. Preto navrhujú, aby spoločne s Ministerstvom zdravotníctva SR (MZ SR) pripravili zoznam týchto výkonov.
Osobitne sa lekári venovali aj príchodu DRG (platobný systém pre nemocnice, kde nemocnice dostávajú úhradu od zdravotnej poisťovne podľa toho, akú skupinu výkonov pri konkrétnej diagnóze vykonali) do zdravotníckeho systému. "Aj keby sa zdalo, že sa to ambulantného sektoru nedotkne, je to omyl, pretože nemocnice sa po zavedení DRG začnú správať inak." Podľa Pásztora je pre nich dôležité, aby aj výkony v ambulantnej sfére boli jednoznačne definované a ocenené.
"Nevyhli sme sa ani bolestivým problémom Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), pretože sme museli informovať pani ministerku, že naša stála požiadavka skrátiť LSPP do 22.00 h pretrváva," uviedol ďalej Pásztor. Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti by potom mali prevziať buď rýchla zdravotnícka služba, rýchla zdravotnícka pomoc alebo nemocnice v regióne. Pásztor dodal, že hovorili aj o sieti poskytovateľov, pričom dnes už podľa neho neplatí, že je v systéme príliš veľa lekárov. "Základná sieť poskytovateľov predpokladá tvorbu princípov, na základe čoho by sme mali určovať kde, koľko lekárov v konkrétnom regióne má byť."
Súkromní lekári tiež chcú, aby v roku 2013 štát platil poistné za poistencov štátu vo výške 5 percent z priemernej mzdy, v súčasnosti sú navrhnuté 4 percentá.
Autor článku: TASR