Deklaráciu Rio de Janeiro - prevencia pred vznikom preležanín ako univerzálne ľudské právo v plnom jej znení prijímame ako veľmi pozitívnu výzvu pre Slovensko. Určenie: 16. november ako deň „STOP DEKUBITOM – na celom svete“ považujeme za prelomové a revolučné obdobie pre začiatok 21.storočia. Informáciu vítame s nadšením a presvedčením, že spojenie aktivistov z celého sveta v tejto výzve je mimoriadne dôležité a nadčasové, prekračujúce hranice spoločností. Sme vďační za túto aktivitu, a zároveň je pre nás cťou sa do nej aktívne zapájať.
Pre boj proti preležaninám priložíme naše schopnosti, zručnosti a silu. Profesionálna analýza chýb a hľadanie spôsobov k zastaveniu nárastu počtu dekubitov je cesta nielen k zviditeľneniu tohto problému, ale aj k jeho priznaniu na celosvetovej úrovni.
Očakávame, že túto zmysluplnú výzvu podporí široké slovenské a celosvetové spoločenstvo. Slovenská spoločnosť pre ošetrovanie otvorených rán (SSOOR) zabezpečí, aby sa do výzvy v deň 16. novembra zapojila čo najširšia slovenská verejnosť. Oslovíme média v Slovenskej republike (SR), dennú tlač, rozhlas, televízie, aj cirkvi. Vytvoríme podmienky pre športovo – kultúrne podujatie na zviditeľnenie deklarácie a tohto aktuálneho pálčivého problému s aktívnou účasťou širokej verejnosti zdravých ľudí.
STOP DEKUBITOM a svätá Alžbeta Bratislavská Durínska
Posledný deň života sv. Alžbety, patrónky chorých a trpiacich ľudí, bol 16. november v roku 1231. Jej meno v kalendári si pripomenieme 19. novembra v „ Deň pomoci trpiacim na ťažko sa hojace rany“. Vo výročný deň jej pohrebu, ktorý bol v roku 1670 určený za spomienkový deň. V roku 1969 jej spomienku preložili na deň 17. november. Sv. Alžbeta verila v lásku, pomáhala a ošetrovala chorých, ťažko zapáchajúcich malomocných. Bola pravým vzorom aktívne charitatívnej ženy. Táto vzácna žena liečila - ošetrovala rany všetkým trpiacim.
„Sv. Alžbeta Durínska je patrónkou chorých a trpiacich ľudí, preto právom ju možno považovať aj za patrónku chorých s otvorenými ranami. Želám vám vo vašej práci veľa trpezlivosti, ochoty a dávam vám svoje biskupské požehnanie.“
František Tondra – biskup a predseda Konferencia biskupov Slovenska (2009)
„Cítime, že Sv. Alžbeta nad nami neustále bdie a že aj ona svojimi modlitbami bude v tento deň pomáhať celému svetu.“
Oľga Slivková, Čarnogurská – publicistka, členka SSOOR
Dekubity ako porucha v systéme starostlivosti
Vysoká početnosť dekubitov u pacientov v SR je porucha a zlyhanie v systéme zdravotnej starostlivosti o nesebestačného človeka. Minimalizovanie počtu dekubitov znamená zvýšenie tejto starostlivosti. Najväčší dôraz a vysokú prioritu treba venovať prevencii. Presvedčenie jednotlivcov o potrebe prevencie pacientov pred vznikom dekubitu samo o sebe nestačí. Starostlivosť je dlhodobá, preto je potrebné presvedčenie celých tímov, oddelení, inštitúcií. Ani to ešte nestačí, potrebné je čeliť vzniku dekubitov na celonárodnej úrovni v multidisciplinárnych tímoch.
Dekubity ako tabu v SR
- V SR problém dekubitov bol dlhodobo tabu, dekubity neboli sledované
- Laická verejnosť ich považovala za jeden z prirodzených symptómov zhoršeného stavu zdravia pacienta
- V roku 2010 prebehla široká medializácia a následná diskusia tohto nekontrolovaného problému
- Dekubity u pacientov neboli zaznamenávané ani v ich zdravotnej dokumentácii
Prevencia dekubitov
- Od januára 2012 na príkaz vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika sú dekubity dôsledne zaznamenávané v nemocniciach, aj v zariadeniach sociálnych služieb. Nemáme ešte výsledky.
- Dekubity sú indikátorom kvality nemocníc
- Keďže prevencia dekubitov nie je v SR na uspokojivej úrovni, na ich zavedenie do praxe, t. j. na ich prevenciu i liečbu máme pripravené samostatné metodické usmernenia ministerstva zdravotníctva.
- Prevencia dekubitov v SR nie je na uspokojivej úrovni.
Prekážkami sú:
- chýbajúce presvedčenie a priorita, frustrácia zdravotníkov
- nedostatok personálu v zdravotníctve, v sociálnych zariadeniach
- nedodržiavanie personálnych normatívov
- nedostatok polohovateľných postelí
- nedostatok antidekubitových matracov
- nedostatok zdravotných pomôcok
- nedodržiavanie polohovania pacientov
- nedodržiavanie dostatočnej hygieny, výživy, dehydratácia
- nedostatok vedomostí príbuzných o prevencii v domácom prostredí
Názory z celospoločenskej verejnej medializácie problému preležanín v SR v roku 2010
„Nie sú to len poškodenia, k týmto ranám patria tváre a mená. Viem tie mená priradiť, viem, ktorá rana komu patrí. Niektorí sú už nebohí, ale ich slová, gestá a oči si budem ešte dlho pamätať. V ich mene chcem žiadať milosť od bolesti a poníženia pre ďalších a ďalších...“
Ivana Pajanková – sanitárka, Bratislava, r. 2010
„Pohľad na žijúcu ľudskú bytosť, odhalenú na kosť, trpiacu v bolestiach, mi zobral dych a zakrútila sa mi hlava. Jediné na čo som myslela bolo, ako to mohol niekto dopustiť.“
Martina Pažitková – reportérka, denník SME Bratislava, r. 2010
„Pochopenie, že ľudia umierajú zbytočne pre novovzniknuté rany, ktorým sa dá predchádzať. Posledné chvíle ich života sú utrpením v bolestiach prechádzajúcich do otravy krvi, vnútorného rozvratu organizmu, ktorému sa ťažko dá zabrániť. Mlčanie o probléme a množstvo preležanín ma sužovalo. Ľudia s preležaninou chcú radšej zomrieť, nevidia kvalitu života v svojich posledných chvíľach, bez ohľadu na to, čo tejto spoločnosti odovzdali.“
Ľubica Kočanová, sestra, Bratislava, r. 2010
„Veľká väčšina dekubitov vzniká tým, že nie je o človeka dobre postarané, nepolohuje sa správne a podľa mňa by 8 - 9 dekubitov z 10. dekubitov nemuselo vôbec vzniknúť.“
Michal Mrocek, primár liečebne pre dlhodobo chorých Sv. Františka, Bratislava, r. 2010
„ Aby sme odkryli tie dvere a otázky zanedbávania starostlivosti, aby sme odkryli, čo je to polohovanie, a aký je potrebný osobný prístup ďalšieho človeka, ktorý tú starostlivosť jednoducho musí dať, aby sme sa vyhli práve týmto dekubitom, to je ten ľudský potenciál “
Iveta Malachovská, moderátorka STV Bratislava, r. 2010
„Príbuzní pacientov s dekubitmi sú zdrvení traumou svojho blízkeho, sú postavení pred množstvo komplikácii vzniknutých s pacientom, sú hlboko smútiaci v traume a sťažovať sa nevládzu. Vídavam pred sebou zdravých príbuzných, ktorým pribudla trauma zo vzniknutého dekubitu u ich chorého nesebestačného blízkeho, nevedia si to odpustiť, že nezabránili zbytočnému utrpeniu a bolesti.“
Ľubica Kočanová, sestra, Bratislava, r. 2010
„Otec chrčal, bol zahlienený a podložka pod ním bola mokrá a krvavá. Preležaniny mal na pätách, nad konečníkom, neskôr aj na bokoch. Odfotografovala som to a lekárky som vyzvala, aby tie fotografie založili do lekárskej správy. Nedostali sa tam ani po mojej opakovanej žiadosti.“
Daniela Svarínová, dcéra pacienta, Bratislava r. 2010
„To sa nedá ani prepáčiť ani odpustiť, zanedbanie starostlivosti o mamu, keď sa vrátila z nemocnice, to bol katastrofálny stav, dekubity na chrbte, na rukách, na pätách. V nemocnici ležala nepohnute, bez zmeny polohy.“
Peter Sedlačko, syn pacientky, Bratislava, r. 2010
„Bol som zhrozený, keď som videl blog zdravotnej sestry o dekubitoch, fotky dekubitov boli veľmi stresujúce, nepozerateľné, uvedomil som si, že to nikto nesleduje, ani neexistujú relevantné čísla výskytu dekubitov na Slovensku.“
Ján Krempaský, redaktor denníka Sme, Bratislava, r. 2010
„Nemalo by sa to stávať. Ja by som takého pacienta domov neprijal. Prosím príbuzných pacientov: Poukazujte na to. Musia sa sťažovať primárovi, alebo riaditeľovi. A ak to nepomôže, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“
Ivan Uhliarik, minister zdravotníctva SR v roku 2010
„Slovensko je v starostlivosti o dekubity a najmä v možnostiach a dostupnosti nemocníc k pomôckam, ktoré by zabraňovali ich vzniku, na prelome 15. a 16. storočia. Nedostatok personálu, postele nie sú polohovateľné, chýbajú antidekubitálne pomôcky, matrace sú staré a tvrdé, akoby zastal čas.“
Mária Lévyová, prezidentka, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Bratislava, r.2010
Do pozornosti zdravotníkom a laickej verejnosti
V oblasti prevencie proti vzniku dekubitov potrebujeme multidisciplinárnu pomoc, ktorá ak neexistuje, tak sa musí začať u jednotlivcov. V ľuďoch, ktorí chcú prispieť svojou aktivitou k zmene. V zdravotníkoch, u laickej verejnosti, v komunitách, v dobrovoľníctve. Ako? Kontaktujte nás na tejto adrese info@ssoor.sk a my budeme kontaktovať Vás. Aby sme mohli diskutovať o účasti na naplnení myšlienky - zastaviť tvorbu dekubitov, zminimalizovať ich výskyt a čo najskôr pomôcť tým, ktorí nás potrebujú.
„Nie je väčšie poslanie ako slúžiť svojim blížnym. Neexistuje väčší prínos ako pomoc slabým. Neexistuje väčšie uspokojenie, než aby sme to urobili dobre.“
Walter Reuther, zástanca práv, USA
Každú chvíľu, aj teraz vznikajú a pribúdajú niekde rany. Zastaviť dekubity, znamená konať akútne. Začať sa zaoberať v dnešnej dobe iba prevenciou, nepomôže. Nepomôže tým nešťastným, ktorí dnes trpia a zomierajú. Musíme vynaložiť všetko úsilie a pomôcť našim chorým.
Prevencia
- informovanosť a úprimná otvorenosť, nazývať nedostatky pravým menom
- edukácia verejnosti - komunít o prevencii pre nesebestačného človeka v ich komunite rodine, prostredníctvom médií, sociálnych sietí, internetu, cirkvi
Terapia
- zahájiť včasnú liečbu rany, podchytiť ranu v zárodku jej vzniku, aby sa zahojila v čo najkratšom možnom čase
- dobrou starostlivosťou a liečbou dekubitov predísť možnej sepse a následnej smrti
Vzdelávanie a zodpovednosť zdravotníkov
školiace stanice správnej prevencie proti vzniku dekubitov na zdravotníckych školách, zdravotníckych univerzitách a fakultách
samostatný certifikačný študijný program – liečba rán s certifikátom
určenie jednoznačnej zodpovednosti za liečbu a prevenciu v multidisciplinárnom tíme, lekár, sestra, asistent, sanitár
„Ak nevynaložíme maximálne úsilie, aby sme nešťastníkom s ťažko sa hojacimi chronickými otvorenými ranami pomohli, možno nadíde čas, kedy budeme ľutovať, nie ľahostajnosť iných, ale to, že sme sami mlčali a nič pre to neurobili.“
Jozefa Košková, predsedníčka SSOOR, Bratislava r. 2009
Prílohy: Deklarácia Rio de Janeiro slovenská verzia | anglická verzia
Autor článku: Jozefa Košková, Ľubica Kočanová