Depresia ohrozuje celú spoločnosť, nielen jednotlivca!
Zvesená hlava, slzy na krajíčku, žiaľ v očiach. S prehlbujúcou sa ekonomickou krízou sa podobné obrazy ľudí stávajú bežnou realitou našich dní. Viac ako kedykoľvek pred tým je potrebné rozlúštiť dilemu, či človek len prirodzene smúti, keď je posledný raz v práci, alebo sa prepadol do depresie, z ktorej sa už vyštverať do pozitívnej nálady sám nedokáže.
Od hlavy v smútku k samovražde
Povie sa, že je to normálne, že depresia kráča ruka v ruke s krízou, no prehliadať ju a tváriť sa, že človek v depresii iba smúti, má ako spoločenské, tak aj individuálne dopady. Nezamestnanosť, chudoba a rodinné nezhody produkujú, alebo urýchľujú vznik rôznych psychických problémov. Depresiu, samovraždy a alkoholizmus medzi nimi. Práve strata zamestnania a istôt je veľmi silno spojená so samovraždami. Každý 1% nárast v nezamestnanosti je spojený s 0,79% rastom počtu samovrážd v kategórii ľudí mladších ako 65 rokov. Pritom náchylnejší siahnuť si na život po strate práce sú muži, niekdajší živitelia rodiny. Dôkazy z Japonska, Hong Kongu, Kórei a ďalších ázijských krajín uvádzajú, že vážne finančné straty v dôsledku hospodárskej krízy, majú za následok zvýšenie samovrážd.
Grécka cesta psychike neprospieva
Príklady máme aj v súčasnosti. Vzhľadom na hospodársku krízu v Grécku rozpočet verejných nemocníc v roku 2011 znížili o 40%. Pritom sa zvýšil podiel občanov, ktorí oznámili, že ich zdravotný stav bol zlý. Počet vrážd a krádeží sa medzi rokmi 2007 a 2009 takmer zdvojnásobil, počet samovrážd sa dramaticky zvýšil, užívanie heroínu vzrástlo a pritom bolo desaťnásobné zvýšenie infekcií medzi užívateľmi heroínu. Ako vidieť na štatistikách, depresia nie je problémom jediného človeka, ktorý sa prepadol do bahna neistoty, ale celej spoločnosti aj nás samých. Ľudia bez adekvátnej duševnej pomoci sú nebezpeční pre seba aj svoje okolie i celú spoločnosť. Pritom ešte viac prehlbujú krízu a jej dopady.
Riešenie existuje!
Aj tak vyspelá krajina ako Švédsko utrpela medzi rokmi 1980 – 2005 niekoľko bankových kríz a napriek tomu aktívne programy na trhu práce znížili do istej miery škodlivé účinky nezamestnanosti na duševné zdravie. Tieto programy zahŕňajú budovanie odolnosti v oblasti duševného zdravia formou propagačných programov pre nezamestnaných a boli vyhodnotené ako nákladovo efektívne. Preto sa na Slovenku každý rok organizuje Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, vďaka ktorej je možné pripravovať programy pre pomoc tým, ktorí ju potrebujú, vytvárať podporu pri riešení problémov zručností, ktoré môžu chrániť pred depresiou a samovražedným správaním, drogami. Rozvíjajú starostlivosti v oblasti duševného zdravia, vytvárajú podmienky pre návrat ľudí s depresiou do normálneho života. Je možné pokračovať v reforme zdravotníctva v oblasti duševného zdravia, čo má ako ekonomický, tak aj sociálny prínos. Práve tieto body Svetová zdravotnícka organizácia považuje vo svojej správe za najdôležitejšie pre zdravé fungovanie spoločnosti aj jednotlivcov, ktorí na malú chvíľu stratili svoj zmysel života a niekomu chýbajú...
Kto roztne začarovaný kruh ekonomickej krízy a depresie?
Depresia nie je len zlá nálada, nie je to strach pred prvým dňom v práci, nechuť vstávať do zamestnania. Ide o psychický tlak, nezáujem žiť, tešiť sa z bežných vecí, neschopnosť načerpávať energiu. Postihuje až 15% populácie a vedecké štúdie preukázali jej súvislosť s krízou v oblasti ekonomiky. Zhoršujúca sa ekonomická situácia ľudí nielen do depresie sáče, ale zároveň je aj dôsledkom zlej psychickej kondície. Ide o začarovaný kruh, ktorý môže pretnúť len starostlivosť o duševné zdravie.
Ekonomika a psychika, dve strany jednej mince
Svetová zdravotnícka organizácia už dlhodobo so znepokojením poukazuje na súvislosť duševného zdravia a prosperity. Jej výskumy hovoria o chudobe naviazanej na depresívne stavy v populácii. Depresia nie je problém človeka, ktorý vidí svet cez čierne okuliare. Ukázalo sa, že človek v depresii má zníženú schopnosť dosahovať ekonomický profit. Preto ľudia s chronickou depresiou často žijú v biede, nehovoriac o tom, že tento stav ich psychické problémy ešte prehlbuje. Cestou k vytýčenému cieľu pre tretie tisícročie v podobe odstránenia hladu a chudoby tak vedie predovšetkým v odstraňovaní depresie a správnom prístupe k psychike.
S duševnou hygienou treba začať už v detstve
Ani školské prostredie, často spojené so šikanou, nie je vhodnou klímou na úsmev a mnoho detí začína byť infikovaných depresiou. Pritom sa podceňuje, že zlý psychický stav v detstve môže mať za následok hlboké a dlhodobé sociálne aj ekonomické dôsledky v dospelosti. Medzi najčastejšie prejavy patria nižšia úroveň vzdelania, zvýšená kriminalita, naopak znížená schopnosť zamestnať sa, nižšie zárobky a komplikované osobné vzťahy. Je dôležité venovať psychickému zdraviu detí prioritu, hoci je často vytesnené na okraj záujmu. Riziká depresie sa ešte zvyšujú v čase hospodárskej krízy a cesta vykorčuľovania z nelichotivej situácie sveta vedie práve cez ozdravenia ducha.
Pandémia depresie vyžaduje prevenciu aj liečbu
Psychické problémy nevidno na prvý pohľad ako zlomenú nohu, alebo chrípku. Jej dôsledky sú preto ešte závažnejšie, keďže dovoľuje, aby sa dlhodobo ignorovala. V niektorých krajinách sa musia deti vzdať školského vzdelania počas zdravotných kríz a poskytovať laickú starostlivosť. Niekedy je rodič príliš chorý, aby zabezpečil dieťaťu vzdelanie a poslal ho do školy. V čase ekonomickej krízy je dôležité investovať do zdravia a pohody detí, ktoré jediné predstavujú budúce bohatstvo každého národa. Aj malá investícia sa môže podieľať na vyššej ekonomickej prosperite a na opätovnej radosti zo života. Zvýši mieru starostlivosti o duševné zdravie u mládeže, pretaví sa do aktivít, kampaní, sociálneho dialógu a podpory tých, ktorí budú môcť produkovať hodnoty, šťastné rodiny a zdravé vzťahy. V knihe Redukcia globálneho bremena depresie sa píše, že práve investícia do pomoci v oblasti duševného zdravia chudobnejším krajinám pomáha rozvoju v systéme celkovej nielen ekonomiky, ale aj pocitu blahobytu a šťastia. Po ňom podvedome všetci túžime, teda ak netrpíme na depresie.
Liga za duševné zdravie organizuje celoslovenskú informačnú kampaň Dni duševného zdravia, ktorá vyvrcholí 9. ročníkom zbierky Dni nezábudiek
Téma duševného zdravia je na Slovensku dlhodobo zaznávaná a duševné poruchy tabuizované. Radšej sa o týchto veciach nehovorí, trpieť duševnou poruchou „sa nepatrí“. Prevládajú mýty, ako napríklad, že pevnou vôľou sa „to“ dá zvládnuť. Verejnosť si nesprávne mýli mentálne postihnutie a duševné poruchy. Mnoho ľudí si myslí, že duševné ochorenie máte navždy, že človek s duševnou poruchou je nebezpečný, nedá sa s ním dohodnúť, nevie pracovať a možno je aj kriminálnik. Trpí stigmou označenia „blázon“. V záujme komunikovať presný opak – teda korektné informácie – napríklad, že duševné ochorenia sú liečiteľné, organizuje Liga za duševné zdravie informačnú kampaň a celonárodnú Zbierku Dni nezábudiek.
Depresia a svetová kríza
Podľa Svetovej federácie duševného zdravia (WFMH) dnes trpí depresiou približne 10% populácie. Každý piaty človek si nepríjemné psychické dusno a nechuť žiť vyskúšal na vlastnej koži. WFMH dokonca očakáva, že výskyt depresie sa v období hospodárskej krízy rapídne zvýši. Rast cien, nedostatok práce, strata príjmov, nepochopenie a sociálna odlúčenosť, vízie negatívnych vyhliadok spojených s krízou. V takomto svete dnes žijeme! Aj preto sa do roku 2020 stane depresia druhou najčastejšou príčinou zdravotného postihnutia. Zdravie ľudí je ovplyvnené sociálno-ekonomickou degradáciou, plošným negativizmom, strachom a neistotou. Tie len urýchľujú vznik vážnych psychických problémov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v správe z roku 2011 vyzýva na aktívnu podporu duševného zdravia a ako najprínosnejšie odporúča:
- Rozvoj komunitnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia
- Boj proti stigme
- Investovať do duševného zdravia, pretože tieto investície majú ekonomický prínos
Preto každoročne pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si pripomíname 10. októbra, organizuje Liga v súlade s Národným programom duševného zdravia MZ SR celoslovenskú informačnú kampaň, ktorá vyvrcholí 9. ročníkom zbierky Dni nezábudiek.
Pomocnú ruku môžu občania podať a myšlienku podporiť tromi spôsobmi :
- Kúpou umelej nezábudky od 10. 10. 2012 do 13. 10. 2012 v uliciach Slovenska
- Zaslaním SMS na krátke číslo 833 v sieti Orange Slovensko, T-Mobile Slovensko a O2 v hodnote 2,- Eur až do 31.11.2012.
- Priamo na účet: až do 31. 12. 2012 na č. ú. : 4040154029/3100 vo VOLKSBANK, a.s. a č. ú. : 20266500/6500 v Poštovej banke
1. október je Európskym dňom depresie
Psychiatrička MUDr. Eva Pálová, Košice, k Európskemu dňu depresie: „Depresia predstavuje pre EÚ značné socioekonomické dôsledky. Cena porúch nálady v EÚ sa v r. 2010 vyšplhala k sume 113,4 miliárd eur, pričom sa odhaduje, že väčšina nákladov ide na vrub nepriamych nákladov - takmer 63% ( t.j. 72 miliárd eur) ide na konto straty/zníženia produktivity práce. Celková "cena" depresie sa v EÚ za posledných 8 rokov zdvojnásobila – z 1,7 milárd eur (1997) na 3,5 miliardy eur ( 2005). Depresia stála EÚ v r. 2006 1% HDP a je to najdrahšie ochorenie CNS v EÚ - stojí takmer 33% ceny všetkých ochorení mozgu, pričom menej ako tretina pacientov s depresiou bola v kontakte s odborníkom. Možno práve preto sa ten tohoročný Európsky deň depresie venuje vzťahu depresie a pracovného prostredia. Depresia totiž patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce duševné poruchy u ľudí v aktívnom veku a podľa posledných prieskumov sa až u 11% obyvateľov EÚ prejaví niekedy v živote depresia.
Vzhľadom na to, že ekonomické problémy EÚ pokračujú aj v r. 2012, je veľmi dôležité urobiť krok späť a pozrieť sa na to, ako môžu politika a legislatíva podporiť zdravie, životnú pohodu, produktivitu a v ich konečnom dôsledku aj ekonomiku. Je absolútne nevyhnutné, aby pracovná sila v Európe ostala zdravá a produktívna, a aby bola schopná zabezpečiť ekonomickú prosperitu EÚ. WHO vo svojich posledných prognózach varovne poukazuje na to, že depresia sa do r. 2030 stane najvýznamnejšou príčinou tzv. disability vo svete. Prispieva k tomu aj stále nedostatočná diagnostika a liečba týchto porúch - iba cca 25% pacientov dostáva adekvátnu liečbu.“
Informačná kampaň Dni duševného zdravia pomáha, aby ľudia s duševnými problémami mali možnosť otvorene o nich hovoriť, aby sa tak ľahšie dostávali ku kvalifikovanej liečbe a dokázali sa vrátiť do normálneho života. Ak sa nedostane pacient rýchlo k správnej liečbe, môže po rokoch nekvalitného života skončiť na invalidnom dôchodku, neschopný sa uživiť, trvalo odkázaný na pomoc štátu a rodiny. A to sa žiaľ u nás stále deje.
Sprievodné podujatia
Liga za duševné zdravie organizuje aj sériu sprievodných podujatí ku kampani, ako je napríklad výstava výtvarných diel autorov s duševnou poruchou na Ambasáde USA pod názvom ART BRUT alebo event v Auparku, ktorý 10. októbra odštartuje celoslovenskú Zbierku Dni nezábudiek. Okrem toho Liga za duševné zdravie organizuje v piatich mestách na Slovensku – v Nitre (17.9.), Žiline (18.9.) a v Banskej Bystrici (1.10.), Košiciach (2.10.) a v Prešove (3.10.) v spolupráci s Mestskými úradmi sériu diskusií s psychiatrami o dôsledkoch nadmerného pitia alkoholu a o alkoholizme, ktorý je tiež ako všetky závislosti duševnou poruchou. Ostatné sprievodné podujatia, ktoré organizujú členské združenia Ligy nájdete v prílohe tejto tlačovej správy.
Autor článku: /-/