Je to náhla príhoda spojená s nevoľnosťou, ktorá je výsledkom prerušenia prítoku krvi do mozgu. To následne vedie k nedokrveniu (ischémii) alebo zakrvácaniu (hemorágii) mozgového tkaniva. Ľudovo sa jej hovorí „porážka“ a vo vyspelých krajinách sveta je na treťom mieste príčin úmrtia a vedúcou príčinou dlhodobej imobility pacientov, ktorá je spojená s ich práceneschopnosťou, v dôsledku čoho predstavuje mimoriadne závažný celospoločenský problém.
Príčinou bývajú buď rizikové faktory ako genetika, vysoký vek a pohlavie, niektoré hematologické ochorenia a poruchy rytmu, no najväčšími rizikovými faktormi sú zúženia mozgových ciev na podklade aterosklerózy, pričom za všeobecné rizikové faktory sú považované cukrovka, vysoký tlak, fajčenie a zvýšený cholesterol v krvi. 30-40% akútnych CMP je spojených s mimohlavovým a 5-15% s vnútrohlavovým ochorením karotických (krčnicových) a vertebrálnych (stavcových) ciev. Pri dôkladnom diagnostickom vyšetrení, predovšetkým ultrazvukom, je možné predísť asi polovici akútnych cievnych mozgových príhod.
Prejavy cievnej mozgovej príhody hroziaceho zdravotného problému môžu byť rôzne – slabosť, výpadky zorného poľa, šelest v ušiach, poruchy reči a rovnováhy, tŕpnutie končatín alebo rôzne stupne ochrnutia končatín, či v horšom prípade strata vedomia a smrť. Jej nástup je zvyčajne náhly.
Čo sú to karotické (krčnicové) tepny
Sú krčné tepny zásobujúce krvou ľudský mozog (cirkulácia krvi do mozgu je zabezpečená z 80% cez krčnicové a z 20% stavcové tepny). Ich názov pochádza z čias antického Grécka. Starí Gréci ich nazývali karoo (podľa slova s významom otupiť, ohromiť), čo vystihovalo ich pozorovania, že zatlačením na karotickú tepnu človeka možno navodiť jeho náhle upadnutie do spánku. Vzťah medzi karotickými cievami a cievnou mozgovou príhodou bol však objavený až v polovici 20. storočia, keď kanadský neurológ C.M. Fisher vyslovil podozrenie na príčinnú súvislosť závažnej aterosklerózy karotického bulbu a cievnej mozgovej príhody.
Autor článku: RNDr. Jaroslava Oravcová