Okrem toho sa výrazne zvýšil konkurenčný boj na trhu práce a aktívni ľudia si nemôžu dovoliť odísť z práce na tri až päť týždňov. „Tretia vec je, že zdravotné poisťovne, ktoré objednávajú liečebné poukazy, majú limitované finančné zdroje. Pacientov tak výrazne menej posielajú na kúpeľnú liečbu, ako to bolo doteraz,“ dodal Chudý. V minulosti boli liečebne nastavené na podmienky Československa, teda 15 miliónového štátu. Dnes má Slovensko niečo cez päť miliónov obyvateľov, a tak kapacita a ponuka kúpeľov prevyšovala celospoločenský dopyt. „Niektoré zariadenia sa museli zatvoriť úplne, niektoré sa reprofilizovali a sú čiastočne liečebne a čiastočne hotely, či zariadeniami opatrovateľskej služby. Určite je to všetko spôsobené vývojom spoločnosti,“ dodal Chudý.
Za zakladateľa klimatoterapie vo Vysokých Tatrách považujú Mikuláša Szontága st., a to najmä vďaka jeho založeniu Nového Smokovca v roku 1875. „Klimatické kúpele vznikli práve preto, že tu boli veľmi priaznivé podmienky na liečenie nešpecifických chorôb dýchacích ciest ako napr. astmy. Po 2. svetovej vojne v roku 1947 vzniklo mesto Vysoké Tatry, ktoré dostalo do vienka tri základné funkcie, ktorými boli turistika, rekreácia a šport, druhá bola liečba a tretia ochrana prírody a výskum,“ objasnil Chudý. Práve v tomto období začal aj rozvoj kúpeľníctva v Tatrách.
V Tatrách naďalej fungujú odborné liečebné ústavy, napr. v Tatranskej Polianke, Tatranskej Kotline, Tatranských Matliaroch, v Dolnom Smokovci. Klimatické kúpele ako také sú dnes už len v Novom Smokovci, ich vznik sa datuje do polovice 19. storočia. Od roku 1995 sú akciovou spoločnosťou a okrem kúpeľnej liečby a procedúr ponúkajú v nadmorskej výške 1010 metrov aj kongresové služby a wellnes.
„Naše zariadenie je tu dodnes, ostali sme jediné klasické kúpele vo Vysokých Tatrách,“ upozornil riaditeľ Kúpeľov Nový Smokovec a. s. Jozef Vilim. Aj v Novom Smokovci pocítili príchod krízy, čo sa prejavilo hlavne na návštevnosti. Od roku 2010 sa však zvýšil počet hosti o 10%, podľa riaditeľa je to hlavne vďaka zvýšeným marketingovými aktivitami, avšak za nižšiu priemernú cenu.
„Počet klientov máme väčší, ale za nižšie finančné prostriedky, takže ten celkový finančný efekt nie je taký, aký by sme chceli a mohli realizovať väčšie rekonštrukčné práce,“ upozornil Vilim. Práve na to by chceli získať prostriedky z eurofondov. Oproti minulému roku tu zaznamenali 9%-ný nárast počtu klientov zdravotných poisťovní a počet samoplatcov sa zvýšil dokonca o 22%. „Z našich klientov je 46 % tých, ktorí prídu na predpísanú kúpeľnú liečbu, rekondiční klienti tvoria 5 %, samoplatcovia 29 % a kongresoví klienti 20 %,“ objasnil Vilim. Najväčší počet návštevníkov tvoria Slováci, za nimi nasledujú Česi a Poliaci.
Riaditeľ vidí výhodu tatranských kúpeľov oproti tým nižšie položeným predovšetkým v jedinečnej klíme, ktorá v horách je. „Zároveň vidím výhodu oproti tým veľkým kúpeľom v tom, že sme menšie kúpele, nie je to u nás také masové, sme v centre Tatier, takže všade je od nás blízko. V budúcnosti areál určite rozširovať nechceme, naším úsilím je tu zachovať takú rodinnú atmosféru,“ uzavrel Vilim.
Autor článku: TASR