Nádcha („prechladnutie“) je označením zápalu nosnej sliznice. O nádche môžeme hovoriť ak sa vyskytnú aspoň dva z nasledujúcich príznakov: výtok z nosa, upchatie nosa, kýchanie alebo svrbenie. Z ďalších príznakov pri rozširovaní nádchy do okolia sú to kašeľ, bolesť v krku, zvýšená telesná teplota do 38,5 stupňa, malátnosť a únava, ale taktiež strata čuchu a zmena vnímania chuti, eventuálne aj nedoslýchavosť. Podľa dĺžky trvania delíme nádchu na: akútnu, ak trvá menej ako 12 týždňov, a chronickú ak trvá dlhšie ako 12 týždňov. Podľa závažnosti delíme nádchu na ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú. Nádcha sa často šíri aj na sliznice vedľajších nosných dutín, na sliznicu nosohltana, cez Eustachovú trubicu aj do stredného ucha a zatekaním hlienov pri nádche aj na sliznicu priedušiek. To sa deje hlavne u detí a najmä u najmladších vekových kategórii, u starých ľudí a u dospelých s inými ochoreniami. U novorodencov a mladších dojčiat, ktoré dýchajú takmer výlučne iba nosom, dochádza k zvýšenému dychovému úsiliu a k zhoršeniu prijímania potravy.
Sedem dní na liečbu
Väčšinou sa nádcha po 1 – 3 dňoch od nákazy prejaví najprv suchým štádiom, ktoré sa prejavuje pálením a suchosťou v nose a v nosohltane. Po 12 – 24 hodinách nasleduje tzv. katarálne štádium s vodnatou až hlienovitou sekréciou z nosa. Príznaky vrcholia na 3. – 4. deň ochorenia a ustúpia do 7 – 10 dní. Takže zjednodušene možno povedať, že platí okrídlená fráza: liečená nádcha trvá 7 dní a neliečená týždeň.
Nádcha väčšinou neohrozuje život človeka, ale má výrazný vplyv na kvalitu života a občas sa môže závažne skomplikovať. Nádcha zhoršuje pocit životnej pohody, je zhoršená schopnosť sústredenia, zhoršené dýchanie nosom, výtok z nosa, bolesť hlavy a zhoršený spánok.
Keď víťazia vírusy
K ochoreniu na nádchu najčastejšie dochádza na jeseň, za sychravého, studeného a vlhkého počasia a taktiež v zime, kde na vznik nádchy spolupôsobí chlad. Zima oslabí imunitný systém človeka, a tým dôjde k ľahšiemu preniknutiu vírusov cez nosnú sliznicu. Takže nádcha nie je spôsobená samotným chladom, ale mikroorganizmami, najčastejšie vírusmi.
Ochorieť nádchou môžeme aj v letných mesiacoch, a to najmä pri používaní klimatizácie, kedy dochádza k prudkým výkyvom okolitej teploty, čo oslabuje imunitný systém. Z ďalších faktorov vplývajúcich na zníženie imunitnej dostatočnosti sú nadmerná fyzická záťaž, stres, emočná záťaž alebo alergia. Predstavme si to ako laboratórne váhy, kde je na jednej miske sila imunity a na druhej sila vírusu. Zdravý organizmus zvládne väčšinu napadnutí vírusmi bez prejavov nádchy, ak sa však misky váh naklonia na stranu vírusov v dôsledku oslabenia imunity, dôjde k prelomeniu obranných mechanizmov a k prejavom nádchy. Najčastejším vyvolávateľom nádchy sú vírusy a z nich tzv. rhinovírusy. Infekcia sa šíri drobnými kvapôčkami cestou slín, kýchaním alebo kašľom, ale taktiež priamym kontaktom. V prípade nelepšenia sa stavu a príznakov nádchy, keď sa aj napriek liečbe zhoršujú a nemiznú do 7 – 10 dní, zvažujeme bakteriálnu infekciu, ktorá akoby nasadla na „rozbitú“ sliznicu nosa a ľahšie sa presadila. Dochádza pritom aj k výstupu telesnej teploty. Najčastejšími baktériami spôsobujúcimi komplikácie nádchy sú Streptococus pneumoniae, Haemophilus influenzae a Moraxella catarhalis.
Diagnózu nádchy určí všeobecný lekár iba na základe vyššie zmienených príznakov. Nie sú potrebné ďalšie vyšetrenia. Ak však dôjde ku komplikáciám, je nutné vyšetriť zápalové parametre z krvi, urobiť výter a posúdiť vhodnosť ORL vyšetrenia.
Ak príznaky nádchy pokračujú aj po 7 – 10 dňoch, nemusí sa jednať o infekčný ale o alergický zápal. Infekčný a alergický zápal sa pritom nedajú na základe príznakov odlíšiť. O alergickú nádchu (senná nádcha, astma, atopický ekzém) sa jedná, ak v rodine žijú alergici alebo boli u pacienta v detstve prítomné známky suchej kože. Najčastejšie sa alergická nádcha objaví u detí v predškolskom a školskom veku. Dôležité je rozlišovať aj medzi chrípkou a nachladnutím. Chrípka sa prejaví okrem spomínaných príznakov aj vysokými teplotami do 40 stupňov, bolesťami svalov a kĺbov, malátnosťou, dráždivým suchým kašľom a sekrécia z nosa (soplenie) nie je až tak zvýraznená.
Rady - porazte nádchu
Existuje ešte jeden významný typ nádchy a to je tzv. vazomotorická nádcha, ktorá skôr prebieha ako dlhodobá a je vyvolaná množstvom faktorov od stresu a zmien teploty a vlhkosti vzduchu až po vedľajší účinok niektorých liekov.
Pri liečbe nádchy podávame lieky, ktoré iba zmierňujú nepríjemné príznaky. Častokrát vystačíme iba s odstraňovaním hlienov z nosa, u malých detí šetrným odsávaním a u starších a dospelých častým smrkaním. Zdržiavame sa skôr v chladnejšom a vlhkejšom počasí ako v suchom a teplom. Z liekov sa podávajú nosné kvapky. V úvodnom suchom štádiu je vhodné zvlhčovať sliznicu nosa minerálnymi vodami (Vincentka, sterilnou morskou vodou alebo bylinnými prípravkami (šalvia, repík). V štádiu „soplenia“ sú vhodné kvapky s obsahom látok, ktoré odstraňujú opuch nosnej sliznice a produkciu hlienov, to sú nám všetkým známe nosné kvapky alebo spreje. Pri kvapkách treba pripomenúť správnu aplikáciu, kedy v záklone kvapneme kvapku na bočnú stenu nosa, ale hneď po vchode do nosa, aby liek stiekol po väčšine nosnej sliznice. V záklone je nutné počkať aspoň 30 – 60 sekúnd. Vhodné sú aj liečivá vo forme gélov, ktoré na sliznici pretrvávajú dlhšiu dobu. Možno podávať taktiež lieky, ktoré zvláčňujú hlieny mukolytiká.
Celkovo podávame dostatok tekutín, vitamín C a doprajeme si fyzický pokoj a dostatok odpočinku. Možno podávať aj ibuprofen alebo paralen, ktoré majú protizápalové účinky, alebo podávať kombinované preparáty ako je Coldrex, ktoré obsahujú látky znižujúce opuch a odstraňujúce teplotu a bolesti. Nosové kvapky by sa hlavne u detí mali podávať pokiaľ je to nutné, čiže iba v čase upchatého nosa a všeobecne nie dlhšie ako 5 – 7 dní.
K antibiotickej liečbe pristupujeme až pri vyššie spomenutých komplikáciách alebo keď sa hlienová sekrécia mení na hnisavú a na vyššie spomínanej liečbe sa nemení. Možno na úvod skúsiť antibiotiká v kvapkách alebo v spreji, ktoré pôsobia iba na sliznici nosa.
K prevencii vzniku nádchy možno povedať to čo platí aj u chrípky. Všeobecne, infekčným ochoreniam môžeme predchádzať otužovaním, dostatočnou fyzickou aktivitou a prísunom vitamínov v strave. Nenavštevovať miesta s veľkou koncentráciou ľudí, pretože ako chrípka ale v menšej miere sa aj nádcha vyskytuje v malých epidémiách. Očkovanie u nádchy sa, vzhľadom k väčšinou nezávažnému priebehu a vzhľadom k množstvu typov vírusov, ktoré ju spôsobujú, nevykonáva.
Autor článku: MUDr. Peter Ondo-Eštok, časopis Bedeker zdravia