Zdravotnícke zariadenia dlhujú dodávateľom zdravotníckych pomôcok milióny eur a ich dlhy stále narastajú. Ako dnes upozornil prezident Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED Ľubomír Magula, situácia už dospela tak ďaleko, že niektoré spoločnosti v asociácii už nemajú kam uhnúť, keďže čerpajú úvery a majú kontokorentné účty. "Skutočne už nie je z čoho a už nie je kam," povedal. Asociácia chce preto o situácii znova diskutovať s ministerstvom zdravotníctva a hľadať riešenia.
Pohľadávky po lehote splatnosti predstavujú bez úrokov z omeškania 33,4 milióna eur, čo je takmer polovica celkových pohľadávok zdravotníckych zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa. Výška načas nesplatených faktúr sa v prípade štátnych nemocníc či iných zariadení vyšplhala približne na 22,5 milióna eur. Magula poukázal na to, že štátne nemocnice platia za dodaný tovar v priemere za 200 dní, v ostatných zariadeniach je priemer ešte vyšší, a to 493 dní. Niektoré zariadenia sa snažia dodržať lehotu splatnosti, väčšina však načas neplatí.
Asociácia dodávateľov upozorňuje, že ak nedôjde k otvoreniu diskusie a hľadaniu riešení, budú jej členovia nútení siahnuť po inom prístupe k vymáhaniu pohľadávok, ako je vymáhanie súdnou cestou či odpredaj tretím stranám. Ako však pripustil Magula, prioritou nie je predaj pohľadávok, ale dohoda so zdravotníckymi zariadeniami. Doterajšie rokovania s ministerstvom zdravotníctva podľa SK-MED výsledok nepriniesli, keďže pohľadávky stále narastajú. Zastavenie dodávok do nemocníc ale dodávatelia neavizujú, pripustili však, že do niektorých tendrov sa už nehlásia.
Dodávatelia, ktorí nemocniciam predávajú všetko, od rukavíc, cez ihly, dezinfekciu, oblečenie až po nástroje a prístrojové vybavenia, v tejto súvislosti zároveň upozorňujú na novú európsku smernicu, ktorá má bojovať proti oneskoreným platbám. Podpredseda asociácie Vladimír Mičieta priblížil, že smernica od budúceho roka zavedie maximálnu splatnosť faktúr do 30 dní, v rámci zdravotníctva sa splatnosť bude môcť odložiť o 60 dní. "Dnes sa ešte mnohí z našich členov vzdávajú úrokov z omeškania, ak existuje dohoda o splatení istiny. Po novom už ale nebude možné vzdať sa úrokov a ďalších penále, takže zdravotnícke zariadenia sa dostanú do ešte nepríjemnejšie situácie, ako sú dnes," podotkol.
Nárast objemu záväzkov nemocníc je podľa ministerstva zdravotníctva (MZ) dôkazom toho, že oddlženie a následná finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení deklarovaná predchádzajúcou vládou nemala žiaden reálny základ. "Žiadne stabilizačné opatrenia neboli vykonané a nemocnice sa zadlžovali ďalej," reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková. Poznamenala, že o pohľadávkach ministerstvo so zástupcami SK-MED rokuje.
Poukázala na to, že ministerstvo má prirodzenú snahu o konsolidáciu finančnej situácie v nemocniciach vo svojej pôsobnosti, keďže väčšina nemocníc v súčasnosti generuje straty a následne aj záväzky po lehote splatnosti. Cieľom má byť dosiahnuť vyrovnané hospodárenie nemocníc. "MZ SR ma snahu v strednodobom horizonte dosiahnuť vyrovnané hospodárenie nemocníc vo svojej pôsobnosti. Tieto dosiahli za rok 2011 kumulatívnu stratu reálne na úrovni 185 miliónov eur," zhrnula.
Autor článku: TASR