Kožné mykózy sú infekčné ochorenia postihujúce povrchovú vrstvu kože, sliznice, nechty a vlasy. Ich vyvolávateľmi sú mikroskopické huby, najčastejšie dermatofyty alebo kvasinky.
V posledných rokoch výskyt mykotických ochorení rýchlo vzrastá a skoro každý človek sa aspoň raz v živote s týmto nepríjemným problémom stretne.
Pozor na nohy!
Medzi najčastejšie prejavy patrí mykóza nôh. Začína sa nenápadne drobnou trhlinkou v medziprstových priestoroch, hlavne medzi štvrtým a piatym prstom. Postupne sa ochorenie môže rozšíriť na celé chodidlo, kde je pokožka začervenaná, šupinatá, mierne opuchnutá, miestami zhrubnutá a praskajúca, niekedy až s mokvaním. Ochorenie sprevádza svrbenie, pálenie aj bolestivosť.
Neliečená infekcia sa postupne môže rozšíriť na nechty, ktoré sa začnú farebne meniť – od sivobielej, cez žltkastú až po hnedastú farbu. Šírenie je postupné, začína od okraja nechtu, ktorý hrubne, praská, drobí sa a nakoniec je postihnutá celá nechtová platnička. Samozrejme, mykóza môže postihnúť ktorúkoľvek časť tela: trup, končatiny (hlavne oblasti kožných záhybov), slabiny, podpazušie, u žien oblasť pod prsníkmi, kde je infekcia charakterizovaná začervenaním hlavne na okraji lézie, šupinatením až tvorbou pľuzgierikov.
Mykóza nevynecháva ani vlasovú časť hlavy. Vlasy sa lámu, strácajú lesk a vypadávajú. V týchto miestach je pokožka začervenaná, pokrytá šupinkami a svrbí. Niekedy sa hlavne u mladých ľudí vyskytuje na trupe povrchová kvasinková infekcia Pityriasis versicolor, vyvolávateľom ktorej je Malassezia furfur. Tu sa tvoria drobné žltkasté až hnedé škvrny, na povrchu s jemnými šupinkami, ktoré splývajú do mapovitých ložísk. V lete, pri opaľovaní, sú ložiská svetlejšie, v zime tmavšie ako okolitá zdravá koža. Ochorenie má tendenciu recidivovať (opakovať sa).
Šírenie mykózy
Mykóza sa šíri šupinkami z postihnutej kože alebo drobnými úlomkami infikovaných nechtov, buď priamym kontaktom alebo nepriamo infikovanými predmetmi – oblečenie, obuv, hrebene, operadlá v kinách, divadlách, podlahy. Infikovať sa môže prakticky každý človek. Neexistuje trvalá imunita, takže kedykoľvek môže dôjsť k reinfekcii. Je dôležité vedieť, že tieto mikroorganizmy sú schopné v nepriaznivých podmienkach vytvárať tzv. spóry, a takto prežiť aj niekoľko rokov. Ak sa dostanú do vhodného prostredia (vlhko, teplo, vhodný terén), začnú sa rozmnožovať a dôjde k akútnej infekcii. Typickými miestami šírenia mykózy sú fitnescentrá, sauny, kúpaliská, hotelové izby, zriedkavý nie je ani prenos v domácom prostredí.
Preto je veľmi dôležitá prevencia
-
používať vlastný uterák
-
denne si nohy umývať a dôkladne, vysušiť uterákom, hlavne oblasť medzi prstami
-
nosiť vlastné papuče, topánky (vhodnejšie sú sandále)
-
používať bavlnené ponožky, vyhýbať sa syntetickým nevzdušným materiálom
-
používať gumové šľapky v spoločných priestoroch: sprchy, kúpaliská, sauny
-
mať vlastnú manikúrovú sadu (nožničky, pilník)
-
upraviť stravovanie, znížiť príjem glycidov
-
k prevencii reinfekcie používať fungicídny zásyp a preventívne dezinfikovať obuv antimykotickými sprejmi
-
používať dezinfekčné mydlá a ochranné krémy pri práci s vodou, hlavne pri niektorých profesiách (konzervárenský priemysel).
Ohrozenejšie skupiny
Okrem bežnej populácie majú niektorí ľudia vyššiu predispozíciu k tomuto ochoreniu. Často sú postihnutí ľudia s oslabeným imunitným systémom (pacienti s AIDS, pacienti po transplantáciách a iných ťažkých chirurgických výkonoch), ľudia s poruchami žilového systému dolných končatín, s hormonálnymi poruchami, malignitami, diabetici, pacienti po antibiotickej alebo hormonálnej liečbe, tehotné ženy. Ďalej športovci, manažéri, čiže osoby s dlhodobo uzavretou, nevzdušnou obuvou.
Typické sú profesie ako baníctvo, metalurgický priemysel, kde je horúce a vlhké prostredie, rybný priemysel, konzervárne. Ak lekár diagnostikuje mykotické ochorenie, doporučí vhodnú liečbu. Väčšina povrchových infekcií sa efektívne zvládne lokálnymi antimykotikami vo forme krémov, mastí alebo roztokov. Ak je infekcia rozsiahlejšia, pristupuje sa k celkovej liečbe, ktorá je vysoko účinná. Okrem toho musí lekár pátrať po ceste prenosu, liečiť aj ostatné infikované osoby a v neposlednom rade odporučiť špeciálne dezinfekčné opatrenia. Je dôležité, aby bol pacient trpezlivý, pretože v liečbe je potrebné pokračovať ešte 2 týždne po vymiznutí klinických prejavov. Ak si osvojíme uvedené zásady prevencie, nemusí byť mykotické ochorenie kože pre nás strašiakom.
Ak sú naše nohy náchylnejšie na vznik mykóz, resp. ste ich už raz prekonali, rozhodne by ste mali dbať na prízvukované hygienické návyky. Eliminovať šírenie na ostatné časti tela i na tretie osoby. Aj keď má detská pokožka vybudovanú vďaka svojmu pH prirodzenú obranu, neznamená to, že sa u detí nemôže rozvinúť mykóza – na rozdiel od nôh skôr postihne miesto nosenia plienky.
Rizikové faktory
Oslabený organizmus si častejšie odnesie nejaký nepríjemný suvenír, aj v podobe mykózy či plesne. Najmä v prípadoch:
-
diabetes mellitus
-
pri užívaní antibiotík
-
pri frekventovanejšom cestovaní, kedy sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu
-
pri užívaní hormonálnej antikoncepcie a pod.
Iba malá skupina ľudí si zároveň uvedomuje, že aj vlasové lupiny sú infekčné ochorenie vyžadujúce si pozornosť, vyšetrenie a liečbu.
Atletická noha
Toto ochorenie dostalo pomenovanie podľa tohto, že najčastejšie postihuje športovcov ako primárne rizikovú skupinu (nosenie uzavretej, nepriedušnej obuvi väčšinu dňa, používanie spoločných spŕch). Prejavuje sa prasknutou kožkou medzi malíčkom a štvrtým prstom na nohe. Ťažkosti sa môžu pri zanedbaní šíriť aj na ďalšiu časť chodidla. Koža v tomto prípade svrbí, zasychá a praská. Aj na tento problém však existuje liek.
Účinná a rýchla pomoc
Dnes sú už na trhu dostupné prípravky schopné „nepriateľa“ identifikovať a urýchlene zlikvidovať. Ich konzistencia sa pohybuje od mastí, gélov až po spreje. Veľkej obľube sa tešia roztoky s 24-hodinovým antimykotickým, fungicídnym (smrtiacim) účinkom. Na pokožke zanechávajú tenký film, ktorý usmrcuje huby, spôsobujúce najmä vznik atletickej nohy. Pri ich používaní sa odporúča nohu neumývať po dobu 24 hodín od aplikácie.
Autor článku: MUDr. Lujza Sabolová, časopis Bedeker zdravia