Táto porucha matematických schopností postihuje manipuláciu s číslami, číselné operácie, matematické predstavy a geometriu.
Podkladom sú problémy v oblasti sluchovej a zrakovej percepcie, pravoľavej a priestorovej orientácie; ako aj porucha koncentrácie pozornosti a pamäti. Keďže sa pri riešení matematických úloh vyskytuje viacero faktorov (verbálny, priestorový, matematická logika, numerický) rozoznávame viacero druhov dyskalkúlie.
Typické je neprospievanie v niektorej alebo vo viacerých oblastiach matematiky napriek dostatočnému intelektovému potenciálu a snahe.
Neposlušné čísla
Deti postihnuté dyskalkúliou majú problém pri osvojovaní si matematických pojmov. Spoliehajú sa na pamäť – nedokážu si výsledok odvodiť, neúmerne dlho sa učia násobilku alebo rátajú na prstoch. Často nezvládnu prechod cez desiatku.
Niektoré deti nedospejú k pojmu číslo, iné majú problém so slovným vyjadrením číslic a operačných symbolov. Ďalšie nedokážu písať a následne spracovať čísla. Častá je neschopnosť uskutočňovať operácie (sčítanie, delenie), typické je napríklad zamieňanie čitateľa a menovateľa v zlomkoch.
Dyskalkúlia sa vyskytuje spolu s dysgrafiou a dysortografiou. Použitím špecifických intenzívnych postupov sa dajú v náprave dyskalkúlie dosiahnuť dobré výsledky.
Pozitívna správa tiež je, že aj keď človek nedokáže urobiť základné počtové operácie, môže byť z neho geniálny matematik, ako dokazujú príklady niektorých mimoriadne nadaných detí.
Rady rodičom
-
Nepodliehajte panike!
-
Ak chcete dať svojmu dieťaťu pozitívny príklad, najprv sa musíte sami vysporiadať so svojimi nedokonalosťami.
-
Pomôžte nájsť svojmu dieťaťu oblasť, v ktorej sa mu darí. - riaďte sa radami odborníkov, ale počúvajte aj svoj úsudok. Vy ste s dieťaťom každý deň!
-
Nebojte sa zmeniť odborníka, ktorý sa stará o vaše dieťa.
-
Niekedy veľmi pomáha spojiť sa s rodičmi detí s rovnakým problémom.
-
Pedagógovia v škole by mali byť informovaní o tejto problematike a o najnovšej legislatíve.
-
Pomôžte svojmu dieťaťu nájsť jeho silné stránky v učení a ako pomocou nich kompenzovať tie slabšie.
-
Rešpektujte jeho tempo, interval únavy.
-
Oceňujte, oceňujte, oceňujte!
-
Doprajte sebe aj dieťaťu primerané odmeny.
Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia