Mnohí ľudia v istých ročných obdobiach majú menšiu radosť z aktivity. Ranný štart do nového dňa je pre nich ťažký a zvyšuje sa potreba pokoja. U niektorých ľudí však nadobudnú tieto sezónne výkyvy v duševnej energii, citovom rozpoložení a v oblasti spánku až chorobnú úroveň. Závisí to od individuálnej dispozície, geografickej polohy bydliska (tmavý sever, svetlý juh) a od individuálneho príjmu svetla (počet hodín strávených v prírode, vyhýbanie sa svetlu). Niektorí ľudia spĺňajú psychiatrické kritéria pre sezónnu depresiu, ktorá si vyžaduje liečbu. Postihnutí často presne vedia, že v jeseni a v zime bývajú depresívni, zatiaľ čo obyčajne na jar a v lete majú dobrú, niekedy dokonca až nadnesenú náladu a sú veľmi činorodí.
Diagnóza
Pri stanovení diagnózy sezónnej depresie by mali byť sezónne fázy mimo sezónneho obdobia zriedkavou výnimkou. Okrem typických depresívnych symptómov, ako je skleslá nálada, unavenosť, zníženie energie, aktivity a strata záujmu, sa pri jesenno–zimnej depresii vyskytujú niektoré charakteristické symptómy: ° zvýšenie chuti do jedla, zvlášť chuť na cukry v porovnaní so znížením chuti do jedla pri iných formách depresií, ° priberanie na váhe, namiesto bežného chudnutia pri iných typoch depresií, ° zvýšená potreba spánku, bez toho, aby spánok mal zotavujúci účinok, zatiaľ čo pri iných formách depresií bývajú poruchy zaspávania a kontinuity spánku, včasného prebúdzania.
Hypotézy vzniku
Ucelené teórie, ktoré by boli bez vnútorných rozporov a vedecky by vysvetľovali túto poruchu, zatiaľ neexistujú. Vieme ale, že na očnom pozadí určité receptorové bunky reagujú na určité časti spektra slnečného svetla (biele, fluoreskujúce svetlo) a prostredníctvom nervových impulzov a mediátorov stimulujú mozog podľa rytmu dňa a tiež podľa ročných období. Malý zhluk buniek nad krížením zrakového nervu (nucleus suprachiasmaticus v hypotalame) má, zdá sa, funkciu akéhosi metronómu pre telesné rytmy. Zo sietnice prichádzajúce a prepojené signály sa okrem iného dostávajú do epifýzy, kde sa tvorí hormón melatonín. Nočné vylučovanie melatonínu signalizuje telu pokoj a spánok. Určité skutočnosti nasvedčujú, že ľudia s jesenno–zimnou depresiou majú narušené tzv. cirkadiánne rytmy dňa a noci. Kľúčom k porozumeniu ale nie je len narušenie vylučovania melatonínu, ľudovo nazývaného hormón šťastia. Mnohé nasvedčuje na komplikované vplyvy rôznych prenášačov nervových vzruchov (neurotransmitery). Zvlášť serotonín, ktorý je dôležitým chemickým poslom v mozgu, sa dostal do centra vedeckej pozornosti kvôli jeho významu pre chybné fungovanie regulačných systémov v oblasti citov a spánku.
Terapia
Emočné rozladenia ako ich poznajú mnohí ľudia so zníženým elánom, zvýšenou potrebou spánku a skleslou náladou, by sa mali zvládať skôr psychohygienou. Ľudia, ktorí sa zdržujú len vo svojej domácnosti, môžu takýmto správaním provokovať zimné zhoršenie. Naopak, urobia pre seba veľa, ak denne absolvujú prechádzku za slnečného svetla. Zvlášť efektívna a bez vedľajších účinkov je terapia svetlom. Sú k dispozícii aj prístroje na terapiu svetlom, ktoré produkujú svetlo vysokej intenzity vo forme bieleho fl uoreskujúceho svetla (tzv. bright light). Denne je potrebné vystaviť sa mu na 40 až 100 minút. Obvykle dve tretiny všetkých ľudí so sezónnou depresiou na terapiu svetlom pozitívne reagujú po niekoľkých dňoch alebo v priebehu dvoch týždňov. V žiadnom prípade sa pre samoliečbu nesmie používať UV–svetlo z opaľovacích lámp v soláriu. V prípade zlyhania tejto terapie alebo paralelne k terapii svetlom sa odporúčajú účinné antidepresíva. Novšie výsledky výskumov poukazujú na to, že pri terapii svetlom sa pozitívne ovplyvňuje hladina serotonínu v mozgu, takže pri kombinácii terapie svetlom s psychofarmakami môžeme počítať s účinným spojeným efektom.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia