Stačí uštipnutie včelou, medúzou alebo len jeden arašid a môže to skončiť aj smrťou.
Anafylaxia predstavuje závažnú systémovú reakciu na alergénny podnet. Po kontakte s alergénom príznaky vznikajú veľmi rýchlo a sú ťažké, niekedy až život ohrozujúce. Avšak najzávažnejšie a život najviac ohrozujúce je postihnutie srdcovocievneho aparátu a dýchacích ciest. Všetky príznaky sú spôsobené masívnym uvoľnením alergických mediátorov. Čím viac orgánov je postihnutých, tým býva reakcia ťažšia. Výrazná reakcia môže preto končiť aj smrťou. Anafylaktickú reakciu, čiže spomínaný alergénny podnet, môže vyvolať veľa podnetov. Príznaky anafylaktickej reakcie sa rozvíjajú v najzávažnejších prípadoch už niekoľko sekúnd po kontakte s vyvolávajúcim faktorom, v menej závažných prípadoch sa tento čas predlžuje až do dvoch hodín. Z toho vyplýva, že anafylaktická reakcia je náhly, nečakaný a vážny stav, ktorý vyžaduje, aby sme okamžite čo najvhodnejšie zakročili. Čím neskôr sa začne s liečbou, tým je pacientov život viac ohrozený. Niekedy totiž zomiera aj napriek správnej liečbe.
Kedy môžeme očakávať anafylaktickú reakciu?
Okrem zriedkavých prípadov, kedy je vyvolávajúci činiteľ nepoznaný alebo neznámy, reakcia sa rozvíja rýchlo po konkrétnom podnete. Môže ním byť bodnutie hmyzom, konzumácia potravín, užitie lieku či podanie injekčného preparátu. Príznaky začínajú pozvoľna, ale rýchlo sa prehlbujú. U postihnutého môže dochádzať k zvláštnemu pocitu nevoľnosti, sčervenaniu pokožky, ktorá začína svrbieť, k zhoršenému dýchaniu, búšeniu srdca a všetky tieto jednotlivé príznaky sa rýchlo prehlbujú, zhoršujú. Postihnutý má viditeľne strach. Začína sa mu točiť hlava, nie je už schopný sa udržať ani v sede, je bezvládny, niekedy dochádza až k neovládateľnému odchodu stolice, prípadne k pomočeniu.
Čo musíme robiť?
Musíme si uvedomiť, že práve čas je našim najväčším nepriateľom. Preto treba konať doslova okamžite, ale bez paniky. Postihnutý musí byť najskôr uložený do ležiacej polohy so zdvihnutými (podloženým) nohami, čím sa zabezpečí čo najväčší návrat krvi do srdca, ktorá je potrebná vzhľadom na zníženie krvného tlaku. Popri týchto úkonoch treba okamžite privolať rýchlu zdravotnú pomoc, alebo, ak sme v blízkosti zdravotníckeho zariadenia, tak ho tam čo najrýchlejšie zaviesť. Aj v tomto prípade je potrebné telefonicky volať tam, kam pacienta vezieme, aby personál pripravil všetko potrebné na jeho ošetrenie. Pacienta treba upokojovať a podávať mu čo najviac tekutín. Ak došlo k reakcii po požití potraviny, treba zvyšok, ak sme ju ešte nestačili celú prehltnúť, okamžite vypľuť a ešte si aj vypláchnuť ústa. Ak reakcia nastala po bodnutí hmyzom, je vhodné nad vpichnutým miestom, ak je to možné, utiahnuť končatinu obväzom alebo gumou. Obmedzí to šírenie alergénu do krvného obehu. Pokiaľ je v mieste bodnutia žihadlo, treba ho okamžite odstrániť.
Pripomíname, že každý alergik – najmä ten, ktorý závažnejšiu reakciu prežil – by mal mať pri sebe vždy a všade lieky pre poskytnutie prvej pomoci. Ich súčasťou musí byť injekcia epinefrínu (adrenalínu), ktorá sa vyrába špeciálne na tieto účely. Adrenalín sa totiž nedá podať cez ústa (per os), ale len injekčne. Podobný prostriedok sa vyrába aj pre deti a ide o laickú injekčnú striekačku, v ktorej sa nachádza účinná látka. Pre jej použitie nie sú potrebné žiadne odborné vedomosti, znalosti. Je vyrobená tak, aby ju mohol v prípade potreby použiť hocikto, aj v prípade, že je sám a bez akejkoľvek pomoci. Netreba sa báť sprievodných príznakov, ktoré vznikajú po podaní adrenalínu. Ide o vedľajšie účinky, ako zrýchlenie pulzu, zvýšenie krvného tlaku, trasenie rúk, nervozita, bolesť hlavy. Treba si uvedomiť, že ide o život zachraňujúci preparát. Prípravok by nemal byť vystavený príliš vysokým teplotám a priamemu slnečnému žiareniu. Pri aplikácii si vždy všimnite dátum jeho expirácie, čiže doby použitia. Preto je potrebné už dopredu mať vždy pripravený taký preparát, ktorý nie je preexpirovaný. To znamená, pravidelne ho vymieňať.
Kam podať adrenalín?
Najvhodnejšie miesto je vpichnutie do svalu v strede stehna. Návod na použitie je veľmi krátky a zrozumiteľný. Treba si ho prečítať a prípadne aj zapamätať. Okrem aplikácie adrenalínu, ktorá by mala byť prvým krokom, musí postihnutý užiť dve tabletky antihistaminika a dve tabletky kortikoidu. Táto činnosť je iba základnou pomocou a nenahrádza lekársku pomoc. Každý, kto už mal anafylaktickú reakciu, by mal mať pri sebe, najlepšie medzi dokladmi, kartičku alebo záznam, ktorý informuje o vysokom riziku možnej závažnej alergickej reakcie. Je nevyhnutné uviesť aj spúšťací alergén, ak ho poznáme (bodnutie včelou, druh potraviny a pod.). Táto informácia v prípade bezvedomia umožní zdravotníckemu personálu sa rýchlejšie orientovať a aj presnejšie zasiahnuť.
Môžeme anafylaktickej reakcii zabrániť?
Istotne nie vtedy, ak ju nečakáme. V prípade injekčného podávania preparátu, u ktorého je riziko väčšie – napríklad kontrastnej látky pred röntgenovým vyšetrením, sa pacientovi podávajú antihistaminiká, v prípade očakávanej reakcie aj kortikoidy. Týmto sa docieli podstatné zmiernenie prípadného prejavu negatívnej reakcie. Ak v minulosti pacient reagoval závažnejšou alergickou odpoveďou na nejaký liek, takýto preparát sa mu nesmie podávať. Každá reakcia býva zapísaná aj v chorobopise, ale ak navštívime lekára v inom meste alebo krajine, tak bezpodmienečne musíme lekára o všetkom informovať. Dôležitá je preto prevencia. Napríklad jedinci so známou reakciou na bodnutie hmyzu sa musia vyhýbať rizikovým situáciám, napríklad nenosiť príliš pestré oblečenie do prírody, používať repelenty, neležať na lúke a pod. Potravinoví alergici musia zasa sledovať zloženie konzumovanej stravy, neriskovať jedením neznámeho jedla, napríklad podávaného priamo na uliciach, bazároch, trhoch, ktoré lákajú najmä zahraničných návštevníkov na exotických dovolenkách.
Vždy si treba pozrieť aj dátum spotreby najmä rôznych orieškov a pod. Nikdy ich nekonzumujte po vypršaní doby spotreby a ak sme už máte negatívne skúsenosti, musíte ich zaručene vylúčiť zo svojho jedálnička. Pozor tiež na oriešky v čokoláde, orieškové polevy v napolitánkach a pod. Tí, ktorí majú ponámahovú anafylaxiu, sa musia vyhýbať situáciám, ktoré vyžadujú nadmernú fyzickú námahu. Nikdy by tiež nemali sami športovať. Ak športujú, mali by tak robiť len mierne a nezvyšovať si dávky zaťažovania. V prípade prvých aj veľmi miernych príznakov, okamžite treba prerušiť cvičenie. Niekedy je vyššie riziko vzniku ponámahovej reakcie v súvislosti s predchádzajúcim najedením sa a so športovaním začať až po dlhšom čase po jedle. U gravidných žien predstavuje anafylaktická reakcia riziko nielen pre ne samotné, ale aj pre ich plod. Správajme sa preto voči sebe zodpovedne, aby sme nemuseli zaplatiť daň najvyššiu.
Najčastejšie alergény
- lieky – antibiotiká, najmä penicilín, vírusové vakcíny pestované na biologických tkanivách, inzulín, latex, acylpyrín a iné nesteroidné antireumatiká, röntgenové kontrastné látky, lokálne anestetiká (znecitlivujúce látky - krémy), krvné deriváty a séra.
- potraviny – orechy, arašidy, kôrovce, ryby, vajcia, mlieko
- jed hmyzu alebo iných živočíchov bodnutie včelou, osou, pavúkom, popŕhlenie medúzou
- Alergén podaný pri vakcinácií (očkovaní) – precitlivenosť
- Anafylaxia vyvolaná nadmernou fyzickou námahou
Autor článku: Doc. MUDr. Peter Pružinec, CSc., časopis Bedeker zdravia