Pocit búšenia srdca patrí medzi najčastejšie ťažkosti pacientov prichádzajúcich na vyšetrenie k internistovi alebo kardiológovi. Prejavujú sa ako nepríjemný pocit silnejšej, rýchlejšej alebo aj nepravidelnej činnosti srdca, ktorý chorý pociťuje najmä v oblasti ľavej strany hrudníka, občas v krku alebo aj v spánkovej oblasti.
Vo všeobecnosti môžeme príčiny rozdeliť na kardiálne a nekardiálne. Medzi najčastejšie kardiálne príčiny patrí syndróm chronického srdcového zlyhávania, vrodené alebo získané srdcové chyby, kardiomyopatie, srdcové arytmie v rámci organického postihnutia srdca (najčastejšou arytmiou vyššieho veku je tzv. predsieňová fibrilácia) najčastejšie pri vysokom krvnom tlaku. Medzi nekardiálne príčiny palpitácií patria niektoré metabolické ochorenia (zvýšená činnosť štítnej žľazy, znížená hladina cukru v krvi tzv. hypoglykémia, zvýšená činnosť drene nadobličiek tzv. feochromocytóm), chudokrvnosť, gravidita, horúčky, psychické a psychiatrické ochorenia, nadmerné užívanie návykových látok (nikotín, kofeín, alkohol, kokaín, amfetamín a iné), niektoré lieky napr. na chudnutie, antidepresíva, ale aj náhle vysadenie niektorých liekov tzv. betablokátorov. Kým u mladších osôb sa stavy búšenia srdca vyskytujú väčšinou bez dokázateľnej organickej príčiny, napríklad v dôsledku zmeny psychického stavu, nadmernej úzkosti, stresu a podobne, u starších osôb často identifikujeme konkrétnu organickú príčinu, ktorá palpitácie priamo vyvoláva (napr. vysoký krvný tlak, srdcové zlyhávanie a podobne).
Palpitácie bývajú väčšinou nezávažné a mimoriadne podrobné kardiologické vyšetrenie nebýva nevyhnutné. Pre diagnostiku príčiny palpitácií väčšinou postačuje podrobná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, 12-zvodové ekg a nápomocné býva aj laboratórne vyšetrenie. Pri podozrení na kardiologické ochorenie je dôležitým vyšetrením echokardiografia a 24-hodinové ambulantné vyšetrenie ekg (tzv. Holter ekg). Pokiaľ sú tieto vyšetrenia pozitívne, do úvahy prichádza aj tzv. elektrofyziologické vyšetrenie elektrického prevodového systému srdca, ktoré v závislosti od výsledku vyšetrenia môže viesť k ďalším liečebným postupom.
Mimoriadne dôležité je všímať si dva hlavné aspekty pulzovej frekvencie: rýchlosť srdcovej činnosti a jej pravidelnosť, resp. nepravidelnosť. Niektorí jedinci udávajú pocit búšenia srdca už pri ľahkom zvýšení pulzovej frekvencie (napr. 90 úderov za minútu), iní pociťujú „náhly“ vznik veľmi rýchlej srdcovej činnosti (nad 130/min.), často napríklad pri zmene polohy tela. Je dôležité zistiť, či popri rýchlej frekvencii srdca bije srdce pravidelne alebo nepravidelne. Ak je činnosť srdca nepravidelná, je dôležité zistiť, či je nepravidelnosť trvalá alebo iba občas srdce akoby „preskočí“, alebo „vynechá“. V prvom prípade sa totiž môže jednať o arytmiu, ktorej dlhšie pretrvávanie môže mať dôležité negatívne následky a v prípade jej dlhšieho pretrvávania (viac ako 24 hodín ) treba celkom určite vyhľadať lekárske vyšetrenie, kým v druhom prípade to nie je značne urgentné. Osobitnú skupinu predtavujú palpitácie spojené so závratmi alebo až s odpadávaním. Vyžaduje si to dôkladné kardiologické vyšetrenie a môžu byť príznakom závažnejšej až život ohrozujúcej arytmie.
Optimálna pulzová frekvencia
Aká je optimálna pulzová frekvencia? Je dokázané, že rozdiely vo výške pokojovej frekvencie dosahujú až 35-násobok u jednotlivých cicavcov, pričom dĺžka života sa líši až 20-násobne. Samotná dĺžka života značne závisí od energetiky srdcových buniek, nakoľko na každý jeden srdcový sťah je potrebných asi 300 mg adenozintrifosfátu (ATP, hlavný zdroj energie pre srdcový sval). Predstavme si to číslo, ak vieme, že za 24 hodín naše srdce vykoná 85 – 100 tisíc úderov v závislosti od jeho priemernej pulzovej frekvencie. Spomalenie pulzovej frekvencie napríklad o 10/min. by viedlo k zníženiu spotreby ATP asi o 5 kg a súčasne pokles pulzovej frekvencie napríklad zo 70/min. na 60/min. by predĺžil dĺžku života takmer o 13 rokov! Dnes vieme, že osoby s dokázanou ischemickou chorobou srdca majú podstatne vyššiu úmrtnosť, ak je ich pulzová frekvencia vyššia ako 70/min. oproti tým, čo majú frekvenciu srdca pod 70/min. Nedávno publikovaná štúdia BEAUTIFUL ukázala, že osoby s ischemickou chorobou srdca a súčasne porušenou funkciou ľavej komory majú pri pulzovej frekvencii nad 70/min. o 34 percent vyššiu úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia, o 38 percent častejšiu potrebu koronárnej intervencie a o 53 percent častejší výskyt hospitalizácií pre srdcové zlyhanie. Aj pre srdiečko platí známe: „pomaly ďalej zájdeš“.
Autor článku: Doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc, FESC, časopis Bedeker zdravia