Inkontinencia moču patrí k najčastejším zdravotným problémom ženskej populácie. Nejde pritom o ochorenie, ale o príznak najrôznejších patologických stavov so zásadným vplyvom na kvalitu života postihnutých osôb.
Inkontinencia moču je podľa defi ície Medzinárodnej spoločnosti pre kontinenciu stavom nedobrovoľného úniku moču a predstavuje závažný medicínsko- psycho-logický a sociálno- hygienický problém. Podľa príčiny, ktorá inkontinenciu spôsobuje, rozlišujeme inkontinenciu na urgentnú, stresovú, refl exnú a inkontinenciu z pretekanie – tzv. paradoxnú ischúriu.
Urgentná inkontinencia
Označuje únik moču spojený s naliehavým nutkaním na močenie. V súčasnosti sa namiesto pojmu urgentná inkontinencia používa komplexnejší termín hyperaktívny močový mechúr. Hyperaktívny močový mechúr je vlastne kombinácia symptómov, medzi ktoré patrí urgencia s alebo bez urgentnej inkontinencie, sprevádzaná častým močením cez deň aj v noci.
Reflexná inkontinencia
Vyskytuje sa u pacientov s neurologickým nálezom – napríklad stavy po poranení miechy a pod.
Typy inkontinencie
Inkontinencia z pretekania je únik moču pri preplnenom močovom mechúri. Stresová inkontinencia je mimovoľný únik moču pri zvýšení vnútrobrušného tlaku bez súčasnej kontrakcie detrusora – svalu močového mechúra – a tento stav je možné objektívne vyšetrením dokázať. Pre prax sú najdôležitejšie dva najčastejšie typy inkontinencie – stresová inkontinencia a hyperaktívny močový mechúr.
Problém pre odborníka
Inkontinencia moču môže byť trvalá ale aj prechodná. Tá sa vyskytuje pri niektorých chorobných stavov, ako napríklad bezvedomie, pri ťažkej infekcii močových ciest, pri gynekologických ochoreniach najčastejšie spojených s výtokom z pošvy, pri užívaní niektorých liekov a pod.
Hyperaktívny močový mechúr je definovaný ako súbor príznakov, ktoré poukazujú na možnú poruchu funkcie dolných močových ciest. Hlavnými príznakmi sú urgencia, sprevádzaná častým močením, nočné močenie a v niektorých prípadoch aj urgentná inkontinencia. Žiaľ, ešte aj v dnešnej dobe ženy aj muži trpiaci inkontinenciou často návštevu lekára odkladajú, lebo sa o svojich problémoch hanbia hovoriť, ale často aj preto, že inkontinenciu považujú za normálny príznak starnutia a stav riešia nákupom dostupných pomôcok. Liečba inkontinencie je potrebná hneď od objavenia sa prvých príznakov a patrí do rúk urológa, prípadne urogynekológa. Liečbe má predchádzať podrobné vyšetrenie, na základe ktorého sa potom určí optimálna forma liečby.
Podľa klasifikácie Ingelmanna- Sundberga sa stresová inkontinencia delí podľa závažnosti na 3 stupne:
-
stupeň: unikanie moču po kvapkách pri kašli, smiechu, kýchnutí a pri zdvíhaní ťažkých predmetov – teda len občas, pri pomerne náhlom zvýšení vnútrobrušného tlaku.
-
stupeň: moč uniká už aj pri menšej námahe, pri chôdzi, behu alebo pri ľahšej fyzickej práci.
-
stupeň: moč uniká permanentne aj pri minimálnej fyzickej záťaži, niekedy aj pri hlbšom dýchaní alebo aj v pokoji pri vzpriamenej polohe, pri zmene polohy tela.
Nápomocné cviky
V počiatočných štádiách inkontinencie moču s nastupujúcimi a len čiastočne rozvinutými príznakmi, sú obyčajne dostatočné režimové opatrenia, účelne dopĺňané rehabilitačnými a fyzioterapeutickými metódami. Jedná sa o zostavu cvikov, zameraných na posilnenie svalstva panvového dna a močového mechúra. Cvičenie musí byť pravidelné a dlhodobé. Ak sú postihnutí dostatočne motivovaní k cvičeniu, môžu tieto cviky prispieť k zníženiu až vymiznutiu príznakov a aj k celkovému zlepšeniu kondície. Cviky nie sú náročné, a môžu ich cvičiť aj seniori.
Ľah na bruchu. Čelom sa opierame o podložku. Ruky sú pokrčené v lakťoch. Ramená a lakťe pritiahnuté k bokom. Mierne dvíhame trup od podložky. Snažíme sa, aby pohyb vychádzal z oblasti medzi lopatkami. V polohe so zdvihnutým trupom sa snažíme niekoľko sekúnd (cca 20 sek.) vytrvať. Možeme trup aj ľahko vychýliťna jednu a potom i na druhú stranu.
Kľakneme si. Ramená a nohy tvoria s telom pravý uhol. Hlava je v predĺžení tela. Napneme jednu končatinu, necháme ju natiahnutú a mierne kmitáme.
Zo základnej polohy v sede na pätách mierne dvíhame zadoček.
Ľah na chrbte. Nohy mierne pokrčené v kolenách. Ťahom dvíhame panvu a snažíme sa zdvihnúť zadoček od podložky. Dbáme na vtiahnuté panvové dno.
Zo vzporu sedmo nadvihneme panvu. Stiahneme sedacie svaly. Trup s panvou je v jednej rovine. Hlava je v osi krčnej chrbtice. Cvik vykonávame ťahom, nie švihom. Späť do vzporu sedmo. Uvoľníme sa.
Ľah na chrbte. Nohy pokrčené v kolenách a rozkročené na šírku chodidla. Ruky zopneme natiahnuté za hlavou. Pomaly dvíhame lopatky od podložky až k ich dolnému uhlu. Pravidelne dýchame.
Ľahneme si na bok. Ruky sú opreté o zem. Spodnú nohu ponecháme natiahnutú na podložke. Hornú nohu s pevne ohnutým chodidlom do „fajky“ dvíhame nahor, nekrčíme koleno, následne položíme späť na podložku.
U pacientov, ktorí trpia rozvinutou formou stresovej alebo urgentnej inkontinencie, je možné aj farmakologické ovplyvnenie. Pri podávaní týchto liekov treba upozorniť na možnosť vedľajších účinkov! Jedná sa hlavne o starších pacientov, u ktorých sú obyčajne prítomné i iné ochorenia a podávané aj iné lieky, ktoré môžu mať opačný efekt. Až v prípadoch neovplyvniteľnej a zhoršujúcej sa inkontinencie je potrebné pristúpiť k chirurgickej liečbe.
Autor článku: MUDr. Katarína Szoldová, časopis Bedeker zdravia