Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach má za sebou pomerne úspešný rok. V roku 2012 nemala žiaden zásadný finančný problém, až na otázku nedoriešených vlastníckych vzťahov v súvislosti s pozemkami pod Botanickou záhradou UPJŠ, ktoré chce jej vlastník (Rád Dominikánov) predať, pričom UPJŠ hľadá zdroje na ich odkúpenie. Ďalším pálčivým problémom bola výpoveď zmluvy o praktickej výučbe zo strany Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice - k podpisu novej zmluvy došlo až na začiatku akademického roka 2012/2013 a pre vedenie i pracovníkov Lekárskej fakulty UPJŠ bola nielen s ohľadom na okresané kompetencie prednostov kliník a ústavov veľkým sklamaním.
UPJŠ bola naopak veľmi úspešná v oblasti výskumu - v Slovenskej republike patrí na základe svojej publikačnej aktivity v oblasti najprestížnejších, tzv. karentovaných publikácií, do skupiny štyroch najlepších zo 40 slovenských univerzít, ktoré majú najväčší počet tzv. karentovaných publikácií v prepočte na 1000 hodín výskumno-vývojovej kapacity. Súčasne zamestnanci UPJŠ každý rok publikujú cca 10 percent všetkých karentovaných publikácií zo Slovenskej republiky vrátane Slovenskej akadémie vied, čo jednoznačne poukazuje na výskumný charakter UPJŠ. Toto významné postavenie UPJŠ potvrdzujú aj hodnotenia medzinárodnými nezávislými rankingovými agentúrami.
„Ranking Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je vysoký – aj v celosvetovom meradle sa pohybuje na vysokých priečkach. V medzinárodných rankingoch publikovaných spoločnosťami ako sú napríklad Scimago Institution alebo Cybermetrics Lab. sa UPJŠ pravidelne hodnotí v skupine štyroch najlepších slovenských univerzít a v skupine top šiestich percent svetových univerzít,” hovorí rektor UPJŠ prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc., podľa ktorého najviac pôvodných vedeckých prác na 1000 hodín vedecko-výskumnej kapacity majú na svojom konte pracovníci Právnickej fakulty, „avšak v počte publikácií v karentovaných časopisoch vedie naša Prírodovedecká fakulta.„Veľmi úspešní sme tiež v počte realizovaných vedeckých projektov - celkovo riešia naši pracovníci takmer 300 projektov ročne, pričom aj tomto smere je najaktívnejšia Prírodovedecká fakulta,“ konštatuje rektor.
Veľkým prínosom vlaňajška bolo podľa jeho slov zavedenie elektronického zápisu študentov prostredníctvom akademického informačného systému, čím sa celý proces urýchlil a zjednodušil. Plne automatizovaná je aj prolongácia študentských elektronických kariet, čo našlo veľmi pozitívnu odozvu u študentov.
„V oblasti vzdelávania sme v minulom roku obhájili všetky potrebné akreditačné práva v oblasti študijných programov a počnúc týmto školským rokom vznikli aj nové študijné odbory – aplikovaná informatika na Prírodovedeckej fakulte a prekladateľstvo a tlmočníctvo v programe Angličtina pre európske inštitúcie a ekonomiku na Filozofickej fakulte. Nevydali sme sa pritom extenzívnou formou štúdia, nechceme vytvárať nové študijné odbory pre samotné štúdium, ale s ohľadom na potreby praxe, čo bol aj tento prípad,“poznamenáva prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc. a dodáva, že prioritou v oblasti vzdelávania v minulom roku bolo tiež vytvárať podmienky pre štúdium talentovaných stredoškolákov, ktorí zostanú študovať v regióne a neuprednostnia väčšie mestá v SR, či v ČR. Pre víťazov predmetových olympiád či iných významných odborných súťaží bol pripravený štipendijný program.
UPJŠ má so svojimi piatimi fakultami (Lekárska, Prírodovedecká, Právnická, Filozofická a Fakulta verejnej správy) stabilizovanú štruktúru v plne fungujúcom klasickom modely. Ponúka dovedna 211 študijných programov vo veľmi dobrej skladbe bakalárskych, magisterských a doktorských štúdií.
Celkový počet jej zamestnancov k 31.12.2012 predstavoval 1261 pracovníkov, z toho 611 vysokoškolských učiteľov, (104 profesorov, 127 docentov, 380 asistentov a odborných asistentov), 499 nepedagogických zamestnancov (178 odborní, 178 administratívni a 143 prevádzkoví zamestnanci), 100 zamestnancov výskumu a vývoja a 51 zamestnancov študentských domovov a jedální.
Hospodárenie UPJŠ a významnejšie investície
Univerzita hospodári s finančnými prostriedkami z viacerých zdrojov. Najvýznamnejším je dotácia na vzdelávanie z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (na základe výkonového princípu, predovšetkým v závislosti od počtu študentov a publikačnej činnosti v predošlých rokoch). Tá predstavovala vlani približne 25 miliónov EUR (účtovne nebol minulý rok zatiaľ uzavretý), čo tvorí cca tri pätiny rozpočtu univerzity, pričom nie celá suma je použitá na zabezpečenie činností samotnej UPJŠ (z nej bolo napríklad 1,7 milióna EUR bolo použitých na sociálne štipendiá a približne rovnaká suma - 1,6 milióna EUR – bola vyčlenená na zabezpečenie praktickej výučby študentov lekárskej fakulty v zdravotníckych zariadeniach).
Ďalšie významné zdroje univerzity tvoria predovšetkým štrukturálne fondy EÚ, ktoré sú použité na kapitálové výdavky v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania a grantové projekty VEGA (Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV) a KEGA (Kultúrna a edukačná grantová agentúra MŠVVaŠ SR) a APVV (Agentúry pre rozvoj vedy a výskumu). Univerzita má aj zdroje z vlastnej podnikateľskej činnosti a za platby za výučbu zahraničných študentov. Prevažnú väčšinu jej výdavkov tvoria mzdy zamestnancov, za nimi nasledujú platby za energie a nákup tovarov a služieb.
Použitie finančných prostriedkov z operačných programov (OP): UPJŠ predkladá projekty v rámci dvoch operačných programov zo štrukturálnych fondov EÚ a to „výskum a vývoj“ a „vzdelávanie“. Väčšiu časť prostriedkov z OP Výskum a vývoj tvoria investície do infraštruktúry vedeckého výskumu (predovšetkým do prístrojov a vybavenia laboratórií a nákupu spotrebného materiálu pre výskum v súvislosti so vznikom centier excelentnosti a kompetenčného centra), ďalšie sú použité na infraštruktúru (napríklad obnovu vybavenia posluchární a učební). Prostriedky získané z OP Vzdelávanie sa investujú najmä do kreovania študijných programov a nových študijných smerov, nových foriem výučby, či ľudských zdrojov, teda zvyšovania kvalifikácie učiteľov a študentov.
Najvýznamnejšie investície realizované v uplynulom období zo štrukturálnych fondov súvisia s prestavbou a rekonštrukciou budov v areáli bývalej detskej fakultnej nemocnice na Moyzesovej 9 (v susedstve areálu rektorátu UPJŠ). Areál univerzita získala do vlastníctva v rámci akcie exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca nazvanej Guľový blesk a postupne sa tento areál mení na „univerzitné mestečko“. Slúžiť bude predovšetkým pre potreby Filozofickej fakulty, ktorej pracoviská sa postupne sťahujú do centra mesta z priestorov na Popradskej a Petzvalovej ulici, kde boli v prenajatých budovách.
Ako prvá bola ukončená rekonštrukcia Univerzitnej knižnice Gutenberg pred zhruba dvoma rokmi a následne prestavba budovy Aristoteles, ktorá začala plniť svoj účel naplno v minulom roku. (Stavebné práce vyšli na cca 2,5 milióna EUR a rovnaká suma bola preinvestovaná do nákupu a inštalácie moderného technického a materiálneho vybavenia). Nachádzajú sa v nej špecializované laboratóriá, moderné prednáškové a seminárne miestnosti i kancelárie pre učiteľský zbor. V nej vybudované špičkové Laboratórium experimentálnej fonetiky a komunikácie aTelevízne a filmové štúdio sú nesporne jednými z najlepších laboratórií svojho druhu na akademickej pôde v strednej Európe. Slúžia pre potreby študentov masmediálnych štúdií (na vzdelávanie a prípravu budúcich redaktorov a iných pracovníkov televíznych či rozhlasových staníc), i študentov všeobecnej jazykovedy, cudzích jazykov či výskumníkov v oblastiach analýzy rečového signálu a zvukových javov.
V súčasnosti prebieha výstavba ďalšieho pavilónu s pracovným názvom „F“ za 2,1-milióna EUR, v ktorom pribudnú ďalšie posluchárne a Rakúska knižnica. Jedná sa o najväčšiu investíciu UPJŠ v poslednom období a budova bude odovzdaná do užívania v tomto roku.
Štrukturálne fondy napomáhajú aj rozvoju ďalších pracovísk UPJŠ. Prírodovedecká fakulta vďaka nim zriadila vlani Laboratórium elektrónovej paramagnetickej rezonancie so špičkovým spektrometrom určeným na štúdium spinov v látkach pomocou aplikovaného magnetického poľa a elektromagnetického mikrovlnného žiarenia v hodnote 430-tisíc EUR. Špičkovo vybavené bolo v predchádzajúcom období tiež Nanolaboratórium, ktoré ako Centrum excelentnosti využíva Prírodovedecká fakulta UPJŠ a Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach (na jeho vybudovanie boli zatiaľ použité finančné prostriedky v celkovej výške 630- tisíc EUR). V laboratóriu sú umiestnené nové technológie prípravy nanoštruktúr, ktoré patria do skupiny tzv. top-down metodík využívaných hlavne v počítačovom priemysle, napríklad pri príprave mikroprocesorov a pamätí. (Tieto metodiky umožňujú z veľkej matrice pripraviť nanoštruktúry a nanosúčiastky s presne kontrolovanou veľkosťou, rozmiestnením a tvarom, pričom takéto technológie si vyžadujú priestory s čo najnižšou prašnosťou, tzv. čisté priestory. Nanolaboratórium je preto vybavené vysokoúčinnou filtráciou vzduchu HEPA filtrami a materiály použité pri jeho výstavbe museli byť kompatibilné s nárokmi kladenými na umiestnenie takýchto technológií. Len rekonštrukcia zdevastovaných priestorov v suteréne Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ v budove na Park Angelinum 9 si vyžiadala finančné prostriedky vo výške približne 150-tisíc EUR). Čiastočne tiež bolo zo štrukturálnych fondov vybavené aj Laboratórium štruktúrnej analýzy.
Najviac prostriedkov z eurofondov získava vzhľadom na svoju veľkosť a aktuálnosť vedecko-výskumných tém Lekárska fakulta, ktorá vďaka nim vybudovala vlani napríklad nové Laboratórium bunkových a tkanivových kultúr Združenej tkanivovej banky na Triede SNP1 umožňujúcim in vitro manipuláciu s bunkami a tkanivami bez rizika kontaminácie a spracovanie kmeňových buniek bez použitia antibiotík, či Laboratórium biomedicínskej a klinickej mikrobiológie orientované na štúdium vlastností medicínsky významných mikroorganizmov vo vzťahu k imunitnému systému, diagnostike a prevencii infekčných chorôb. Špičkové vybavenie v celkovej hodnote viac ako 740-tisíc eur získalo aj Špecializované laboratórium proteomiky, ktoré už má k dispozícii viacero hmotnostných spektrometrov, ktoré sa svojimi vlastnosťami dopĺňajú pri identifikácií kvality a kvantity proteínov (prostredníctvom určenia ich presných hmotností) a tiež celý rad ďalších prístrojov a technológií, napríklad 2D-elektroforézu, 2D-nano-HPLC či Spotter.
„Štrukturálne fondy sú pre univerzitu významným zdrojom príjmov a aj v tomto roku
sa chceme zúčastniť každej výzvy v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja. Očakávame napríklad výzvu na rekonštrukciu budov, v rámci ktorej podáme projekt na rekonštrukciu bývalého objektu pôrodnice na Moyzesovej, kde sa presťahujú ďalšie pracoviská Filozofickej fakulty. Pripravujeme sa tiež na podanie projektu univerzitného vedeckého parku nazvaného MEDIPARK so zastúpením našej Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty, v spolupráci s Neurobiologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie a Technickou univerzitou v Košiciach. Jeho cieľom je vytvoriť pre budúce obdobie platformu na uplatnenie výsledkov vedeckých výskumov v praxi, aby sa vďaka získaniu finančných zdrojov z aplikovania vedeckých poznatkov zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj vedy a výskumu. Inšpirovali sme sa Jagelovskou univerzitou v Krakove, kde už takýto park funguje. Pre UPJŠ by schválenie tohto projektu znamenalo vybudovanie spoločného pracoviska Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Neurobiologického ústavu SAV v budove teoretických ústavov na Triede SNP 1. Vznikol by tam vedecko-výskumný potenciál na aplikovaný výskum, ktorý by zabezpečoval posun poznatkov zo základného výskumu do praxe,“ vysvetľuje rektor UPJŠ prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc.
O významnom postavení UPJŠ ako vedeckej inštitúcie svedčí aj skutočnosť, že ako partner Technickej univerzity Košice sa podieľa na príprave projektu pre vybudovanie ďalšieho univerzitného vedeckého parku TECHNICOM so zameraním na informačné technológie a v partnerstve s predsedníctvom Slovenskej akadémie vied a jeho košickými ústavmi a TUKE pripravuje projekt pre vybudovanie výskumného parku PROMATECH so zameraním na výskum a vývoj progresívnych materiálov.
Rektor verí, že bude univerzita aj naďalej úspešná pri získavaní ďalších prostriedkov zo štrukturálnych fondov a že sa tieto idey podarí naplniť. Zároveň poznamenáva, že univerzitu v tomto roku čakajú oslavy výročí jej dvoch fakúlt - Prírodovedecká fakulta totiž oslávi 50. výročie svojho vzniku a Právnická fakulta 40. výročie svojej existencie v rámci UPJŠ.
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA
História
Predchodcovia Univerzity P. J. Šafárika:
1657 – Tento rok predstavuje univerzitné začiatky v Košiciach. Došlo v ňom k založeniu akadémie pod vedením jezuitov Spoločnosti Ježišovej - „Academiu Cassoviensis“ založil biskup Benedikt Kišdy a venoval jej na začiatok 40 tisíc toliarov.
1660 – vydal v Grazi cisár Leopold I. zlatú bulu Košickej univerzity (Universtitas Cassoviensis), ktorá jej zabezpečila rovnaké privilégiá ako mali všetky ostatné univerzity habsburskej monarchie. Významné bolo ustanovenie o uznávaní akademických stupňov tak, akoby boli získané na ktorejkoľvek z najstarších a najslávnejších univerzít. Bola to najvýchodnejšia univerzita v Európe so štruktúrou podobnou iným univerzitám, ktoré viedli jezuiti a určoval ju študijný poriadok.
Na čele univerzity stáli rektor, vicerektor a kancelár, na čele fakúlt dekani. Dominantnou fakultou bola v tom čase Teologická fakulta, okrem nej tvorila súčasť univerzity Filozofická a Právnická fakulta. (Vyučovacím jazykom bola latinčina. Univerzita mala svoju knižnicu, kostol, tlačiareň a súviseli s ňou aj iné ustanovizne ako gymnázium, seminár, konvikt, správa poddaných dedín a iného majetku. Univerzita vlastnila viaceré obce na Spiši, v Abovskej a Zemplínskej stolici a z gemerských miest jej patrila Jelšava. Košická univerzita ovplyvnila v 17. a 18. storočí významným spôsobom rozvoj vedy, vzdelanosti a duchovnej kultúry).
1773 - univerzita prestala patriť jezuitskému rádu a stala sa štátnou inštitúciou „Academia Regia Cassoviensis“ ako dvojročná Fakulta práva s filozofickým zameraním.
1850 - Academia Regia sa premenila na Právnickú akadémiu a v tejto podobe pôsobila do r.1921.
1921 – po páde Rakúsko–Uhorska ukončila univerzita svoje trvanie na 38 rokov.
Košice sa opäť stali sídlom vysokej školy de iure v roku 1937 zriadením Vysokej školy technickej Dr. Milana Rastislava Štefánika. Jej trvanie však bolo veľmi krátke a novým zákonom bola v roku 1939 zrušená.
Novodobá história
V modernej forme bola univerzita v Košiciach založená v roku 1959 ako druhá univerzita na Slovensku, ktorá nadviazala na historickú jezuitskú Košickú univerzitu. Jej vznik znamenal dôležitý prínos k rozvoju vzdelávacích a vedecko-výskumných aktivít v Košiciach. Univerzita bola pomenovaná po vedcovi, básnikovi, jazykovedcovi, etnografovi a archeológovi Pavlovi Jozefovi Šafárikovi (1795 - 1861) a v čase svojho vzniku pozostávala z Lekárskej fakulty (ktorá bola pôvodne založená v roku 1948 ako fakulta Univerzity Komenského v Košiciach) a Filozofickej fakulty v Prešove.
Postupne vznikali ďalšie fakulty UPJŠ v Košiciach a v Prešove - Prírodovedecká fakulta v Košiciach (1963), Pedagogická fakulta v Prešove (1964), Právnická fakulta (1970), Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta v Prešove ( 1990) a Pravoslávna bohoslovecká fakulta v Prešove (1990). V tomto zložení jestvovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika do konca roku 1996 - dňom 1. januára 1997 bola UPJŠ rozdelená na dve univerzity - Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove, do ktorej boli včlenené všetky 4 prešovské fakulty. Následne vznikli v rámci UPJŠ ďalšie dve fakulty - Fakulta verejnej správy (1998) a Filozofická fakulta (2007).
FAKULTY
Lekárska fakulta (od r. 1948) Vznikla ako pobočka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s vlastným dekanom a prodekanmi - v tomto organizačnom zväzku bola až do roku 1959, kedy bola začlenená do novozriadenej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach spolu s Filozofickou fakultou v Prešove. LF sa popri pedagogickej činnosti a príprave medikov na budúce povolanie zaoberá bohatou výskumnou činnosťou v rámci národných, ale aj medzinárodných projektov prostredníctvom výskumných centier excelentnosti budovaných z európskych štrukturálnych fondov. Jej orientácia na významné výskumné projekty má za cieľ zvýšiť kvalitu vedeckých výstupov, rating a prestíž Lekárskej fakulty UPJŠ a tiež kvalitu štúdia, ktorá zohľadňuje aktuálne poznatky medicínskej vedy. Zabezpečuje tiež postgraduálne špecializačné vzdelávanie pre lekárov.
Prírodovedecká fakulta (od r. 1963) Dosiahnuté výsledky vo všetkých prírodovedeckých odboroch (biológia, fyzika, chémia, informatika a matematika, ktoré sa študujú buď samostatne alebo v učiteľských aprobáciách), bohatá publikačná aktivita, medzinárodné kontakty a spolupráca s praxou umocňujú jej významné postavenie medzi vedeckými pracoviskami nielen na Slovensku, ale i v Európe a vo svete. Prioritnou úlohou fakulty vo vedeckovýskumnej činnosti je podpora grantovej úspešnosti, posilnenie interdisciplinárneho a multidisciplinárneho charakteru vedy a výskumu a rozšírenie medzinárodnej spolupráce, predovšetkým zapojením sa do európskych vedeckých a vedecko-technických projektov. Využitím multidisciplinárnosti fakulty a univerzity dochádza k postupnej integrácii existujúcich smerov výskumu.
Právnická fakulta (od r. 1973) proces kreovania Právnickej fakulty UPJŠ je historicky neodmysliteľne spätý s dvoma subjektmi – Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika a Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. V akademickom roku 1970/1971 začalo pôsobiť v Košiciach detašované pracovisko Právnickej fakulty UK a z neho sa sformovala (od akad. roku 1973/1974) samostatná právnická fakulta spadajúca do zväzku s UPJŠ ako štandardná ustanovizeň. Fakulta v súčasnosti umožňuje denné a externé štúdium práva a možnosť realizovať doktorandské štúdium, habilitačné i menovacie konanie. Podieľa sa na grantových projektoch celoštátneho a medzinárodného charakteru, je spolusúčiniteľom procesu aproximácie práva. Presadzuje sa tiež výskumom v oblasti občianskych a ľudských práv, funkcií štátnej správy, právneho vedomia, ochrany životného prostredia, ústavno-právneho postavenia národnostných menšín, integrácie právnych kultúr, právnych prostriedkov, ochrany subjektívnych práv a ochrany duševného vlastníctva.
Fakulta verejnej správy (od r. 1998) – Jej vzniku predchádzalo vytvorenie Inštitútu pre verejnú správu pri Právnickej fakulte UPJŠ v roku 1994, z ktorého sa kreovala samostatná fakulta zriadená s účinnosťou od 1. 11. 1998. (Jeho vzniku predchádzal podnet nemeckej strany v r. 1990 k nadviazaniu kontaktov medzi Univerzitou v Bayreuthe a UPJŠ, ktorý vyústil do podpísania zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi obidvoma vysokoškolskými inštitúciami. Jedným z prvých konkrétnych výsledkov spolupráce bol návrh Univerzity v Bayreuthe vytvoriť na UPJŠ Inštitút pre verejnú správu - vysokoškolskú inštitúciu, ktorá by v rámci magisterského štúdia pripravovala absolventov pre oblasť verejnej správy. Nemecká strana zdôrazňovala potrebu takejto vysokoškolskej ustanovizne skúsenosťami z vlastnej krajiny aj iných štátov a zvýrazňovala význam a poslanie verejnej správy ako dôležitého predpokladu rozvoja právneho, demokratického i sociálneho štátu, pričom v tejto súvislosti poukazovala na nutnosť špecifickej prípravy budúcich pracovníkov /manažérov/ v oblasti štátnej správy a samosprávy). O štúdium na fakulte bol od začiatku veľký záujem. Okrem prvého prijímacieho pokračovania, ktoré sa uskutočnilo v januári 1999 sa v nasledujúcom období uchádzalo o štúdium na fakulte každý rok približne 1000 uchádzačov. Základnou úlohou vedenia fakulty bolo získať oprávnenie konať štátne skúšky (akreditáciu) v študijnom odbore magisterského štúdia Verejná správa, na čo získala fakulta oprávnenie v máji 2001.
Filozofická fakulta (od r. 2007) - Vzniku Filozofickej fakulty na UPJŠ v Košiciach predchádzalo zriadenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ ako výskumného a pedagogického pracoviska s celouniverzitnou pôsobnosťou v júni 2005 (pôvodne mal 5 katedier a ich počet sa v septembri 2006 rozrástol na 8). Ústav intenzívne spolupracoval s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ na realizácii jej študijných programov medziodborového štúdia prírodovedných predmetov a psychológie a filozofie. Pracovníci ústavu tiež rozvíjali spoluprácu so zahraničnými univerzitami v Holandsku, Českej republike a Francúzku pri realizácii bilaterálnych výskumných projektov. Filozofická fakulta v Košiciach vznikla v rámci UPJŠ 1. 1. 2007, čím sa po takmer troch storočiach od čias Košickej univerzity v novodobých dejinách mesta Košice znovu obnovilo humanitné a spoločenskovedné vzdelávanie a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach stabilizovala svoju štruktúru do plne fungujúceho klasického modelu.
UNIKÁTNE LABORATÓRIÁ A PRÍSTROJE
- Laboratórium analytickej cytometrie
- Laboratórium nukleárnej magnetickej rezonancie
- Nanolaboratórium
- Metalografické laboratórium
- Laboratórium feromagnetizmu
- Spoločné laboratórium transmisnej elektrónovej mikroskopie
- Laboratórium proteomiky
- Laboratórium inteligentných dátových analýz
- Laboratórium experimentálnej fonetiky a komunikácie
- Televízne a filmové štúdio
- Laboratórium štruktúrnej analýzy
- Laboratórium bunkových a tkanivových kultúr
- Laboratórium elektrónovej paramagnetickej rezonancie
- Laboratórium biomedicínskej a klinickej mikrobiológie
Autor článku: RNDr. Jaroslava Oravcová