Jednou z civilizačných chorôb, ktorá ohrozuje stále väčšie percento populácie, je srdcové ochorenie. Jeho nebezpečenstvo spočíva najmä v tom, že príznaky nemusia byť jasne viditeľné. Poradíme vám, ako sa starať o svoje srdce, aby ste znížili riziko vzniku tejto civilizačnej choroby.
Koniec so zlozvykmi
V prvom rade by ste sa mali zbaviť všetkých zlozvykov, ktoré vaše srdce ohrozujú. Patrí medzi ne nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, málo pohybu a príliš veľa stresu. Napríklad cigaretový dym zvyšuje riziko ochorenia srdca, riziko infarktu a vzniku krvných zrazenín. Zvyšuje aj krvný tlak a naopak znižuje hodnotu dobrého cholesterolu. Už rok po skončení fajčenia sa u vás riziko infarktu zníži na polovičnú hodnotu, než aké bolo, keď ste fajčili. Pokiaľ ide o alkohol, nemusíte sa mu úplne vyhýbať. V norme je vypiť za deň asi 30 gramov alkoholu u mužov, respektíve 20 gramov u žien. To predstavuje buď 2 deci vína, alebo 0,5 litra piva, či jeden pohárik destilátu.
Nesoľte toľko
Dospelý človek by mal skonzumovať maximálne 5 gramov soli denne, u detí je táto dávka obmedzená na 3 gramy za deň. Zvýšený príjem soli vedie k vzostupu krvného tlaku, ktorý môže mať za následok mozgovú mŕtvicu, zlyhanie srdca alebo infarkt myokardu. Riešením bohužiaľ nie je ani používať morskú či horskú soľ, tie totiž obsahujú rovnaké množstvo sodíka ako soľ kuchynská. „Srdcu prospieva soľ obohatená o draslík. Ten prispieva k udržaniu normálneho krvného tlaku a ďalej k správnemu fungovaniu svalov a nervového systému. Ak ľudia siahnu po soli obohatenej o draslík, nemusia sa báť ju používať ako náhradu za kuchynskú soľ v teplej i studenej kuchyni, \" hovorí Klara Minczinger.
Zmeňte svoj jedálny lístok
Aby ste zlepšili stav svojho srdca, mali by ste zmeniť aj svoj jedálny lístok. Na vašom tanieri by sa malo objaviť menej vyprážaných, pečených a grilovaných jedál, naopak uprednostniť by ste mali pomalšiu tepelnú prípravu pokrmov. Z mäsa sa pokúste obmedziť červené i bravčové, ktoré obsahujú viac tukov a urýchľujú tak kôrnatenie tepien. Miesto dezertov dajte radšej prednosť čerstvému ovociu. To by sa spolu so zeleninou malo objavovať vo vašom každodennom príjme potravy pravidelne. Pokiaľ ide o pečivo, vhodnejšie je rozhodne celozrnné. Obsahuje totiž také sacharidy, ktoré nás zasýtia na dlhšiu dobu. V súvislosti so snahou obmedziť príjem soli by ste mali dávať prednosť čerstvým jedlám pred zmrazenými a konzervovanými. Tie totiž obsahujú príliš veľa sodíka. Na dochucovanie pokrmov používajte namiesto zmesí korenia radšej čerstvé bylinky. U nich máte istotu, že neobsahujú pridanú soľ.
Doprajte si dostatok vitamínov a minerálov
Okrem vyššie uvedených zmien stravy by ste sa mali zamerať na dopĺňanie dostatočného množstva vitamínov a minerálov. Mnohé z nich totiž prispievajú k normálnej činnosti svalov a nervovej sústavy, napomáhajú k tvorbe kolagénu pre normálnu funkciu krvných ciev alebo prispievajú k ochrane buniek pred oxidatívnym stresom. Ak teda chcete týmto spôsobom pomôcť svojmu telu, siahnite po horčíku, B-komplexe a vitamínoch C a E. Horčík nájdete napríklad v sóji a špenáte. Hlavným zdrojom vitamínov skupiny B sú kvasnice a strukoviny. Vitamín C najlepšie doplníte zo šípok a dostatok vitamínu E nájdete v pšeničných klíčkoch alebo ľanových, slnečnicových a sezamových semienkach. Ak chcete mať nad pravidelným príjmom všetkých týchto vitamínov a minerálov kontrolu, môžete sa poobzerať po výživových doplnkoch. Dobrou správou je, že mnohé z nich existujú aj vo forme kvapiek, ktorých podávanie je vhodné aj pre deti.
Myslite na ryby
Ak chcete aktívne predchádzať riziku srdcových chorôb, mali by sa na vašom tanieri najmenej dvakrát týždenne objavovať tučné ryby. Tie totiž obsahujú 3-omega mastné kyseliny, ktorých príjem prispieva k normálnej činnosti srdca. Ide o kyseliny známe pod skratkami DHA a EPA, ktoré si ľudské telo nevie samo vytvoriť. „3-omega mastné kyseliny pomáhajú udržať zdravý krvný tlak, zdravé srdce a kardiovaskulárny systém. Ideálne je kombinovať 3-omega mastné kyseliny s koenzýmom Q10, nakoľko 3-omega mastné kyseliny podporujú vstrebávanie koenzýmu.\" vysvetľuje Eva Stanislavská.
Autor článku: /-/