Na každú chorobu vyrástla bylinka. Toto dlhé roky presadzovala Mária Trebenová, ktorá sa preslávila knihou Zdravie z Božej lekárne. Knihu tejto odborníčky v oblasti bylinkárstva a alternatívnych metód liečby preložili do vyše 20 jazykov a obrovským hitom sa stala aj na Slovensku. Dodnes sa z jej knihy u nás predali státisíce výtlačkov, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu inému autorovi. Práve vychádza novinka Márie Trebenovej Z mojej domácej lekárne.
Kniha ponúka jej poznatky o liečivých bylinách, názory na starostlivosť o zdravie ľudí a liečbu ochorení a jej životnú filozofiu. Nájdete v nej recepty, ako využiť liečivé byliny pri prevencii aj liečbe.
Iba na Zzz.sk vám už teraz prinesieme exkluzívne úryvky z knihy, ktorá vychádza 19. marca.
Vňať do polievky z jarných bylín
Ako deti sme nemali rady prvú jarnú vňať v polievke a cítili sme k tomu absolútny odpor. Polievku pokrývala hrubá vrstva nadrobno posekaných jarných bylín. Na protest sme všetky tri dievčatá začali hlasno kričať. Mama však bola neoblomná. Kto nezje polievku, nedostane nič iné. A z rúry pritom bolo cítiť lákavú vôňu. Vynikajúci tvarohový trhanec sa dopekal, jeho kraje sa farbili dohneda. Alebo boli lievance, ktorých sme sa ako deti nevedeli dojesť.
Naša múdra mama takýmto spôsobom dostala do nás svoju jarnú bylinkovú polievku bohatú na vitamíny. Dnes jarné byliny na ozdobu polievok dostať na trhoviskách, netreba sa ani zohnúť, aby si ich človek odtrhol. Medzi jarné byliny patrí pŕhľava dvojdomá, púpava lekárska, rebríček obyčajný, alchemilka pasienková, zádušník brečtanovitý, kvety a listy sedmokrásky obyčajnej, prvosienky jarnej a fialky voňavej, konce listov veroniky lekárskej, skorocel kopijovitý aj väčší, v záhrade prezimujúca vňať petržlenu a pažítka.
Z každej byliny troška najemno posekanej – na posypanie jarnej polievky alebo zemiakov, knedlí či šalátov. Sami zistíte, aká úžasná sila sa skrýva v týchto prvých posloch jari, skutočná vitamínová bomba! Častejšie a potom už každoročne ani na okamih nezaváhate a siahnete po tejto studnici zdravia.
Na štítnu žľazu i hrdlo
Čerstvý lipkavec sa používa na kloktanie pri strume a poruchách štítnej žľazy. Ak pri ochorení štítnej žľazy ide o tlak pochádzajúci z pečene, lipkavec je neúčinný. Proti zachrípnutiu a všetkým druhom bolesti hrdla na jar sa najväčšie úspechy dosahujú s kloktadlom pripraveným z čerstvých výhonkov a koncov listov.
Na čo je dobré imelo?
Každý rok sa tešíme na výlety spojené so zbieraním imela. Všetko a všetci sa na ne tešia, dokonca aj jazvečík Waldi ide s nami. V tento jarný deň sa vyzbrojíme teleskopickými tyčami a malým rebríkom. Svojím revírom nás sprevádza aj poľovník. Prechádzame údolím s vysokými príkrymi svahmi, z ktorého sa zrazu vynára strmo stúpajúci chodník. Ten nás privedie do príjemnej krajiny s lúkami a malebne roztrúsenými sedliackymi usadlosťami. To je chvíľa, keď sa naše srdcia šťastím rozbúšia. Lúky na kopci sú čarovne posiate prvosienkami, a my vieme, že naši sedliaci prešli na biologický spôsob obrábania pôdy. Už roky sme takéto lúky nevideli. Kúzelné miesta s tmavožltými, vysokostonkatými kvetmi prvosienky a modročervenými kvetmi pľúcnika lekárskeho. Z diaľky nás zdraví rad ovocných stromov, ktoré sú prebohato ovešané imelom. Najprv sa opýtame majiteľa stromov, či nebude mať nič proti tomu, ak si z jeho stromov nazbierame imelo. Aj to je pri zbere imela dôležité. Človek môže totiž natrafiť na mrzutca, ktorý ho odoženie.
Malý rebrík oprieme o strom, poskladáme teleskopické tyče, chlapci vylezú na strom a pozhadzujú krehké konáriky imela. My ostatní zbierame postŕhané a popadané konáriky imela a ukladáme do prinesených vriec. Pri tejto práci prvýkrát v roku počujeme kukanie kukučky, z čoho máme úžasnú radosť. Za hodinu máme imelové požehnanie v suchu. Vraciame sa cez nádherne rozkvitnutú lúku a ja by som si najradšej nazbierala ešte z prvosienky a pľúcnika. To však musíme presunúť na iný deň.
Po príchode domov vyložíme všetko v záhrade a malé stonky aj s listami spolu nadrobno nastriháme. Je polovica apríla a konáriky imela práve nasadili svetložlté kvety s jemnou vôňou, z ktorých sa na jeseň vyvinú pabobule (bobuľovité plody). Hrubšie stonky nestriháme. Všetko rozprestrieme na povale na papier a necháme sušiť. Časť nazbieraného imela zbavíme hrubších stoniek a tiež rozložíme, aby sa usušilo. Neskôr ho použijeme na prípravu výborného kúpeľa, ktorý blahodarne pôsobí na srdce a krvný obeh. Bol to krásny, bezstarostný deň a ďakujeme Bohu, že sme ho smeli prežiť vo vzletnej harmónii.
Krvný tlak, aj omrzliny
Kelti uctievali imelo ako posvätnú rastlinu. Skutočne ho možno pokladať za čarovnú bylinu, pretože jednak znižuje vysoký krvný tlak, ale na druhej strane nízky krvný tlak zvyšuje. Povedané jednou vetou – je rokmi overené na srdce a krvný obeh.
Imelo má liečivú silu od začiatku októbra do začiatku decembra, a potom v marci až v apríli. Zber imela sme z dvoch dôvodov odložili na apríl. Po prvé, pabobule imela sú v zime významnou potravou sťahovavého vtáctva prelietajúceho cez naše územie, a tak sme ho nechceli o ňu obrať. A po ďalšie, ušetríme si namáhavú prácu s oberaním veľmi lepkavých bobúľ. Imelo je cudzopasná rastlina. Rastie na ovocných aj na ihličnatých stromoch, duboch a topoľoch. Najliečivejšie je imelo rastúce práve na dvoch posledne menovaných stromoch. Aby sa však človek dostal k imelu rastúcemu na týchto vysokánskych stromoch, mal by mať to šťastie, že sa pri nich nachádza práve v čase, keď ich vyrubujú. Už roky zbierame imelo z jabloní. Mnohokrát nám veľmi pomohlo. Ak imelo zbierate v zime, v nijakom prípade nesmiete lepkavé pabobule primiešať do čajovej zmesi.
Využívajú sa na vonkajšie ošetrenie, a to pri liečení omrzlín, najmä pleti s tmavočervenými škvrnami na lícach a modročerveného nosa. V malej porcelánovej miske mierne zohrejte troška bravčovej masti a zmiešajte ju s čerstvými pabobuľami imela. Masu rozotrite na plátenko, priložte na postihnuté miesta a nechajte účinkovať cez noc. Aj veľmi nepríjemné omrzliny sa bez námahy zahoja.
Imelo na čaj namočte najprv na dvanásť hodín do studenej vody, ale nevarte ho. Na štvrť litra vody dajte jednu vrchovatú čajovú lyžičku nadrobno posekaného imela, po dvanástich hodinách studený výťažok mierne zahrejte, preceďte a po dúškoch vypite.
Liečivé fialky do čajovej zmesi
O niekoľko dní nás jasné slnečné ráno vylákalo do našej obľúbenej zóny, kde rastie záplava fialiek. Pred nami sa vynorí očarujúci pohľad, ktorý nás dokáže vždy znovu a znovu uchvátiť. Vďaka priemyselným hnojivám a postrekom sa modré pravé fialky stali v prírode raritou. Na našich potulkách po poliach a lúkach sme natrafili na sedliaka, ktorý sa v blízkosti svojej usadlosti, na okraji svojich lesov, pod svojimi ovocnými stromami a na svojich lúkach ešte stále môže tešiť z tmavomodrých, nádherne voňajúcich fialiek. Aké to šťastie! Veď fialky sú neodmysliteľnou súčasťou mojej čajovej zmesi. Aj v našej záhrade kvitnú bujné vankúše fialiek s dlhými stonkami, z ktorých polovicu poodtŕham na čajovú zmes. Druhú polovicu nechám, aby dozreli semená. Časť semien z predchádzajúceho roka beriem na naše potulky. V lese a na lúke, na miestach, kde fialky rastú, by ich určite už nebolo toľko, keby som tam rok čo rok nevysievala nové semená. A pri zbieraní fialiek nájdem ešte všeličo iné, čo potrebujem na celoročný čaj:
čerstvé konce listov lipkavca (koncom leta k nim pridám aj kvety), červenomodrý pľúcnik lekársky, sedmokrásku obyčajnú a prvosienku jarnú. Všade navôkol objavujeme stále novú, pestrú nádheru. Pretože u nás, v Hornom Rakúsku, je chvalabohu čoraz viac poľnohospodárov, ktorí sa pri obhospodarovaní svojich lúk riadia heslom: „Preč s chémiou“ a „Za biolúky“.
Prečítajte si viac o novinke Z mojej domácej lekárne.
Autor článku: Vydavateľstvo Ikar